Ako sa testovalo v Bardejove? Medik a dobrovoľník nám porozprávali o svojich zážitkoch

Podľa Adama má celoplošné testovanie význam, mal však aj inú motiváciu prihlásiť sa. Aktuálne opatrenia ho obmedzujú: je komunikatívny a rád sa stretáva s ľuďmi, čo v tomto období vôbec nie je možné. „Verím, že takto aspoň svojou troškou môžem pomôcť urýchliť upokojenie situácie. Veľa ľudí si myslí, že všetci boli vypomáhať pre peniaze, no nie je to pravda. Do soboty večera sme ani nevedeli, či za to niečo dostaneme a ani nám to nikto nevedel povedať. Napriek tomu prišli pomáhať mnohí,“ vysvetlil nám.

„V piatok som obedoval na terase, bol krásny, slnečný a pre mňa pokojný deň. Popritom som si však čítal v médiách o tom, ako nám kolabuje zdravotníctvo, že sa nestíhajú robiť odbery a že mali málo zdravotníkov aj dobrovoľníkov. Povedal som si teda, že oddychovať môžem aj inokedy a chcel by som radšej pomáhať,“ vysvetlil nám svoju motiváciu Jaroslav Dodok, marketér zo Žiliny, ktorý sa na testovanie prihlásil ako dobrovoľník v piatok poobede.

„Do niekoľkých hodín mi zavolali z Veliteľstva ozbrojených síl v Prešove, či by som mohol prísť do Bardejova, kde im chýbali dobrovoľníci,“ povedal pre Refresher. Pomáhať šiel do Denného centra Mihaľov v sobotu a v nedeľu.

V čase, keď sa prihlasoval, ešte neboli úplne jasné podmienky odmeňovania, podľa webu somzodpovedny.sk však dobrovoľníci vykonávajú prácu bezodplatne. Zdravotnícky personál má zabezpečené ubytovanie, podpisuje aj dohodu o vykonaní práce a získa finančnú odmenu 7 € za hodinu a rizikový príplatok 20 € za každý pozitívny prípad. Táto suma sa rozpočítava medzi všetkých zdravotníkov.

Jaroslav tam so svojím tímom bol celý deň, ale hladní neostali. Dostali tzv. pohotovostné balíčky s jedlom: rôzne paštéty a pečivo, polievku či hydinu s ryžou v konzervách. Zabezpečený bol aj pitný režim a pre zdravotníkov aj ubytovanie.

Pracovali po boku vojakov, ľudia ich prekvapili trpezlivosťou a súcitom

„Bolo to prvé takéto testovanie, veľa vecí bolo nedoriešených. Čakali sme to,“ priznal úprimne Adam. Pracoval od piatku až do nedele, pričom mali síce zabezpečený pitný režim, ale nedostali jedlo. Museli si ho objednať alebo inak zaobstarať na vlastné náklady, nemali pripravené ani ubytovanie, takže každý deň musel dochádzať z Košíc do Bardejova a večer späť domov.

Práve Adam sa dostal na miesto, kde v piatok ráno chýbali respirátory. Bez tých začať nemohli a testovanie sa posunulo o hodinu. „Nasledujúce dni už boli super, každý vedel čo má robiť a neboli takmer žiadne problémy,“ povedal.

Ich pracovný cyklus opísal takto: „Prišli sme okolo 7:30 ráno, o 12:00 sme si spravili obedňajšiu prestávku, pokračovali o 13:00 a následne okolo 16:00 sme si zvykli spraviť ďalšiu prestávku na pol hodiny.“ Dodal, že prestávky sú dlhšie, pretože vyzliecť si ochranný oblek a potom si ho znovu navliecť chvíľu trvá.

Jaroslav sa na „svoje“ miesto dostavil v sobotu o siedmej ráno, najskôr museli pripraviť miestnosť, všetko vydezinfikovať (vrátane seba) a pripraviť si aj papiere. „Je to jedno z najmenej nepríjemných vyšetrení, aké sa dnes robia,“ zaspomínal si s úsmevom na test, ktorý musí každý člen tímu absolvovať predtým, než začnú pracovať.

V jeho tíme boli traja vojaci, dvaja z nich pomáhali s koordináciou a tretí pôsobil ako zdravotník a robil výtery. Ďalší dvaja zdravotní pracovníci pomáhali zapisovať výsledky. Jaroslav mal na starosti administratívu a v každom testovacom centre bol aj jeden policajt, ktorý dohliadal na poriadok.

„Ja som šiel až na druhý deň a nemali sme ráno žiadne komplikácie. V Bardejove však bolo omeškanie v piatok ráno kvôli chýbajúcim certifikátom a ľudia museli dlhšie čakať.“ 

Podľa Jaroslava zrejme v piatok ľudí vystrašil samotný zákaz vychádzania a chceli si čo najskôr zabezpečiť certifikát s negatívnym výsledkom. Aj to mohlo spôsobiť, že ľudí bolo oveľa viac ako v sobotu a v nedeľu. Víkend bol už oveľa miernejší a počet ľudí sa rozložil počas dňa. Vo všeobecnosti však hodnotí správanie ľudí veľmi pozitívne.

„Ľudia neboli nervózni, práve naopak. Dodržiavali všetky opatrenia, boli trpezliví a dokonca nám aj poďakovali za našu prácu. Niektorí nám ešte aj posielali muffiny a iné koláče,“ spomína s úsmevom. „Veľmi milo ma prekvapilo, že všetci možno okrem jedného z tých zhruba 340 ľudí mali správne nasadené rúška!“ Jaroslav nemal žiadnu nepríjemnú skúsenosť s frflaním či nadávkami, podľa neho ľudia vedeli, do čoho idú a boli ústretoví.

Aj Adam si správanie ľudí pochvaľuje. Práve negatívnych prejavov sa obávali, ale zbytočne. „Ľudia nás prekvapili. Prišli v hojnom počte hlavne v piatok (obec mala 559 obyvateľov a v piatok sme otestovali 318 z nich), čakali niekedy aj dlhšie ako hodinu, no neboli žiadne problémy. Väčšinou všetci poďakovali a poľutovali nás, že musíme toľko hodín stáť v tých skafandroch,“ prezradil nám.

Spomenul však prípad jedného pána, ktorý sa šiel testovať na dve miesta, pretože prvému výsledku neveril. Pri Adamovi mal pozitívny výsledok, no odber vo vedľajšej dedine už bol negatívny. „Prišiel sa hádať a po dedine rozhlasoval, že ide o podvod.“

Podľa Adama sa to môže stať, závisí to najmä od kvality odberu. „Je veľmi nepravdepodobné, aby niekomu, kto je negatívny, vyšiel pozitívny výsledok. Podľa výrobcu je pravdepodobnosť falošnej pozitivity asi 0,2 %.“

Jaroslav mal spočiatku obavy z nákazy: „Niektorí ľudia kašlali, síce len do rúška, ale po celý čas sme si uvedomovali, že by mohli byť infekční,“ povedal. Prvé pozitívne prípady ním mierne otriasli, ale potom sa už cítil bezpečne. Dbal na čistenie rúk, správne nasadený respirátor a ďalšie bezpečnostné opatrenia.

Adam naopak povedal, že nemá dôvod na obavy. „Nemyslím si že je reálna šanca, že som sa mohol počas týchto dní infikovať. Mali sme respirátor, skafander, návleky, rúško, okuliare, štít, rukavice takže nám vážne netrčal ani centimeter kože.“

Doporučeno

Sexismus, otrokářské smlouvy, vyhoření, deprese a sebevraždy. Veselý a nablýskaný svět K-popu má i svou temnou stránku 26. října 2020 v 14:30

Ako reagujú na hoaxy, ktoré sa šíria v súvislosti s koronavírusom?

„Stretávam sa aj s ľuďmi, ktorí popierajú koronavírus,“ priznal Jaroslav. Aj preto svoje dobrovoľníctvo zdokumentoval na Instagrame. 

„Je ich síce málo, ale zdieľajú dezinformácie. Reagujem na nich asi inak ako väčšina ľudí. Nesnažím sa ich zosmiešniť alebo im vynadať, pretože si myslím, že sú to ľudia ako každý z nás, len majú nesprávne informácie.“ Jaroslavova „stratégia“ spočíva v komunikácii: radšej sa ľudí pýta a snaží sa naozaj počúvať ich odpovede. „Ak ľuďom na začiatku vynadáme, ako môžeme očakávať, že zmenia názor?“

Jaroslav sa radšej snaží ísť príkladom. „Keď som počas víkendu pridával príbehy na Instagram z testovania, napísali mi dvaja známi, ktorí ma sledujú a patria do tejto dezinformačnej scény. Chceli vedieť, ako to tam vyzerá, lebo zvažovali, či vôbec ísť. Myslím si, že aj na základe tých informácií sa rozhodli, že o týždeň na testovanie pôjdu.“

Aj Adam má skúsenosti so spochybňovačmi. Po príchode pandémie na Slovensko sa im najskôr snažil vysvetľovať fakty a argumentovať, no časom prestal. „Keď niekto nechce počúvať, môže človek rozprávať, čo len chce. Momentálne týchto ľudí ignorujem, nechcem sa s nimi o tom baviť a asi ani nepotrebujem takých známych či kamarátov,“ odpovedal rázne.

Za svoju pomoc pri víkendovom testovaní sa mu zo strany známych dostalo aj výsmechu. Považuje to za absurdné a s tými ľuďmi už nechce mať nič spoločné. „Môj názor je, že sú jednoducho hlúpi, nepoznám iné pomenovanie.“

Práce je ešte dosť, do soboty by sme potrebovali posilniť zásobovanie

Oboch mužov sme sa opýtali, čo by bolo na základe ich skúsenosti vhodné do ďalšieho, už skutočne celoplošného, testovania zlepšiť. „Myslím si, že na niektorých stanoviskách chýbali niektoré ochranné prvky alebo ich bolo málo či boli v nevhodných veľkostiach,“ povedal po chvíľke premýšľania Jaroslav.

„Napríklad my sme mali len rukavice vo veľkosti L a XL. Nie je to katastrofa, ale ťažko sa v tom pracuje. Zdôraznil by som tiež, že ľudia môžu chodiť aj v nedeľu – u nás bola nedeľa takmer prázdna.“

Podľa Adama je treba odberné miesta poriadne zásobiť. „Administratíva priamo na pracovisku bola fajn, no zlepšil by som centrálne riadenie. Ide o veľmi zložitú logistiku a bolo by potrebné tento personál posilniť,“ povedal nám na záver. Zdôraznil, že zabezpečenie stravy a dopravy by dobrovoľníkom tiež veľmi pomohlo.