Bitcoin po šnúre rekordov prepadol, nie je to prvýkrát. Ako sa z neho stala najsilnejšia kryptomena a kam smeruje?

Hlavnou otázkou pre budúcnosť bitcoinu je, ako sa k nej postavia banky. „Často počúvam otázku, ako sa môže z bitcoinu stať skutočne globálne platidlo, keď je jeho ponuka obmedzená na 21 miliónov kusov. Jeden bitcoin je však deliteľný na množstvo malých čiastočiek. Ak ho začnú používať miliardy ľudí, jeho cena obrovsky stúpne,“ hovorí Kovanda. Ak by sa centrálne banky rozhodli v budúcnosti v prospech kryptomien, jeden bitcoin by podľa neho mohol mať cenu rádovo v miliónoch eur. „Ich vlastníci by tak mali vo svojich hardvérových peňaženkách obrovský majetok, za ktorý si môžu kúpiť domy, vily a autá. Práve oni sa stanú miliardármi nového finančného systému,“ dodáva.

Bitcoin a darkweb

Ak by sa tento scenár naplnil, mnohí novodobí milionári by mohli pochádzať aj z kriminálneho prostredia, vďaka tomu, že v minulosti sa vo veľkom bitcoiny využívali na nelegálnu činnosť po celom svete. 

Zrod bitcoinu sa oficiálne datuje na 3. januára 2009, no reálne vznikal už v priebehu roka 2008. Údajne ho mal vytvoriť neznámy odborník na kryptografiu, ktorý používal prezývku Satoshi Nakamoto. Od začiatku bol bitcoin prezentovaný ako kryptomena, ktorá nie je kontrolovaná žiadnou vládou a ani legislatívou. Mala to byť nová sloboda v platobnom systéme, kde je hodnota ochránená od daní aj rôznych štátnych či bankových poplatkov.

No zrejme ani Satoshi Nakamoto nečakal, ako sa jeho projekt vyvinie. Bitcoin, ktorý dovtedy používala takmer výhradne technologická komunita, sa v roku 2011 dostal do hľadáčika rôznych kriminálnikov. Mnohí si uvedomili, že práve bitcoin rieši jeden z najväčších problémov ilegálnej činnosti, teda platby.

 A tak prišli divoké roky, kedy sa na darkwebe dalo veľmi pohodlne platiť za drogy, zbrane, detskú pornografiu, novú identitu aj objednávku vraždy. Časť investorov sa preto na kryptomeny dívala s dešpektom.

Darkweb nemusí byť zákonite trh s vyslovene nelegálnymi produktmi. Na niektorých weboch môžete nájsť lacné cigarety, lacnejší Netflix alebo aj poradenstvo pre zahraničný obchod. Postupom času je stále menej inzerátov s ponukami na nájomné vraždy či zbrane, mnohé z nich sú návnady od policajtov z celého sveta. Poznáme aj slovenskú kauzu z darkwebu, kedy Slovák predával zbrane a drogy.

Doporučeno

Známou českou IT firmu prošetřují americké úřady. Její platformu zřejmě využili ruští hackeři při útocích na USA 8. ledna 2021 v 11:33

Obchodovanie na darkwebe má svoju schému. Každý užívateľ je anonymný, pokiaľ sa tak rozhodne. To bol prioritný problém, ktorý museli tvorcovia jednotlivých trhov vyriešiť. Pretože anonymita zároveň pomáhala podvodníkom zobrať peniaze a neposlať tovar.

Niektoré trhy poskytli službu určitej úschovne. Zákazníci kupujúci drogy od predajcov posielali peniaze priamo správcom trhu a ten zadržiaval peniaze do momentu, kým druhá strana potvrdila prijatý tovar. Až potom získal predajca svoje finančné prostriedky. Najprv sa všetky transakcie uskutočnili len s bitcoinom, neskôr sa začali pridávať aj ďalšie kryptomeny, najmä monero.

Zásielka väčšinou kupujúcemu prišla poštou. A to bol v mnohých prípadoch kameň úrazu. Polícia poštové zásielky občas kontroluje a od rozbehnutia darkwebu v kombinácii s bitcoinom sa objem zásielok výrazne zväčšil a tým upozornil policajtov po celom svete, že existuje veľmi silný trh, ktorý je nutné riešiť.

Určitý čas začal darkweb oslabovať, ale v posledných mesiacoch počas pandémie sa opäť zvýšil dopyt po mnohých službách a aj nelegálny biznis sa o niečo viac presunul na „homeoffice“ a do digitálnej sféry.

„Bitcoin sa na darkwebe v minulosti využíval vo veľkom. Dnes však vďaka paranoji, ktorú niektorí inzerenti majú, využívajú viac monero, ktoré je údajne nevystopovateľné,“ hovorí pre Refresher Martin, ktorý sa venuje bezpečnosti firiem v online prostredí. Monero nemá žiadnu formálnu organizáciu.

Samotný kód nie je založený na kóde bitcoinu, ktorý by bol čiastočne upravený ako v prípade litecoinu či vertcoinu, ale je úplne unikátny. Práve preto sa bitcoin postupne čistí od nelegálnych trhov, má konkurenciu.

No keď darkweb žil vlastným neriadeným životom, odrážalo sa to aj na využívaní bitcoinu a jeho hodnote. Z bitcoinu sa stal pojem. Podľa Martina sa v minulosti hovorilo, aj o tom, že je nevystopovateľný, no dnes už to nie úplne pravda. Odkedy sa ho niektoré štáty snažia zdaniť a začali zasahovať inštitúcie ako Interpol či FBI vo veľkých kauzách spojené práve s bitcoinom.

Nezvestných 11 miliárd

Najznámejším záťahom FBI je prípad Silk Road, ktorý sa ťahá dodnes. Začiatkom novembra minulého roka zostali zrejme zakladatelia zrušeného drogového darkwebového trhu Silk Road poriadne v šoku.

Neznámy používateľ vyprázdnil ich digitálnu peňaženku, ktorá disponovala 70-tisíc bitcoinmi, ktoré mali vtedy hodnotu asi jednu miliardu dolárov. Na dva dni zavládla v temných vodách internetu panika, kým sa neznámy ozval. A prišiel ďalší šok, keďže k „digitálnej lúpeži“ sa prihlásila americká vláda. Tá už tejto skupine za pomoci istého hackera s prezývkou Individual X, zhabala 314-tisíc bitcoinov, ešte v roku 2013.

Napriek tomu FBI odhaduje, že tento web medzi rokmi 2011 a 2013 vygeneroval zisk na úrovni 600-tisíc bitcoinov. Stále teda chýba približne 286-tisíc bitcoinov, ktoré dnes majú hodnotu 11,3 miliardy dolárov. Napriek tomu americké úrady zarobia aj z novembrového úlovku, keďže získané bitcoiny ešte nepredali ďalej, už teraz stúpla ich hodnota z jednej miliardy dolárov na 2,7 miliardy. Celkom slušný zárobok za byrokratické naťahovačky.

Menej sa už teší hlava Silk Road Ross Ulbricht, ktorý si ešte 29. mája 2015 vypočul rozsudok, v ktorom mu súd udelil päť rôznych trestov, z toho dva na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Aj keď sa Ulbricht z väzenia nedostane, rozhodne patrí k najbohatším väzňom na svete. Teda pokiaľ sa nenájde ďalšia jeho digitálna peňaženka.

Podobných prípadov sú desiatky, najznámejšie sú okrem Silk Roadu aj Agora, Evolution, Nucleus, Abraxas a AlphaBay. Vzhľadom na výnosnosť chytania digitálnych zločincov sa stáva boj s nimi prioritou pre mnoho organizácii so zameraním na kybernetickú bezpečnosť. Pri každom väčšom záťahu FBI sa dá pozorovať aj mierna reakcia bitcoinu. Darkweb pomohol bitocinu rozbehnúť sa, kým ho objavili štandardní investori.

Zabijak bitcoinu

Obľúbenosť kryptomien na nelegálnych trhoch nie je najzávažnejší problém, ktorý poškodzuje ich dôveryhodnosť. Mnohým sa dnes bitcoin zdá príliš drahý a tak to skúšajú s konkurenčnými kryptomenami, takých sú tisícky, no nie každá má reálnu hodnotu. Vzhľadom na to, že investor musí byť čiastočne aj technologicky zdatný, môže sa mu stať, že naletí šikovným podvodníkom.

Aj na Slovensku poznáme jednu z najväčších Ponziho schém s krytpomenami. V roku 2015 sa naprieč Slovenskom rozbehli semináre, ktoré učili, ako obchodovať s kryptomenami. Na tom by nebolo nič zlé, keby silene neponúkali kryptomenu onecoin, ktorú označovali za tú, ktorá čoskoro predbehne bitcoin, pretože vyriešila jeho nedokonalosti. Medzi hlavný „benefit“ patrila centralizácia, čo by malo byť prvým varovným signálom, keďže to bolo v priamom rozpore s myšlienkou kryptomien. Druhým mal byť údajný neobmedzený počet onecoinov, na rozdiel od bitcoinu, ktorý má jasne stanovených 21 miliónov kusov.

Aby ste sa naučili obchodovať s OneCoinom, mohli ste si kúpiť vzdelávacie kurzy od 30 eur do 30-tisíc eur. Ale zároveň ste dostali protihodnotu OneCoinov v rovnakej hodnote. V 2015 mala byť údajná hodnota 5,50 a do dvoch rokov už sľubovali 50 až 100 eur. A postupne mala predbehnúť bitcoin.

V tom čase už bol bitcoin známy, no úroveň vzdelania v tejto téme bola nízka. Na základné otázky vám jej „predajcovia“ nevedeli odpovedať, alebo sa tvárili, že je nová kryptomena oproti bitcoinu vylepšená. Asi vás neprekvapí, že väčšina z nich boli neskúsení študenti ekonomických odborov.

V roku 2016 zakladateľka OneCoinu Rumunka Ruja Ignatová, ktorú dnes médiá označujú ako kryptokráľovnu, vystúpila na obrovskom evente vo Wembley a neskôr aj v Dubaji. Tam tvrdila, že na bitcoin si v roku 2018 už nik nespomenie a OneCoin bude jeho zabijak. My už dnes vieme, ako to je s bitcoinom a vieme ako to je s OneCoinom. Jeho hodnota niečo cez 20 eur za kus ešte stále svieti na prihlasovacích účtoch majiteľov tejto „kryptomeny“, no túto hodnotu si určovala samotná firma. OneCoin nebol nikde zalistovaný a jeho hodnota je nulová.

Išlo o jednoznačnú Ponziho schému, ktorú americkí prokurátori v apríli minulého roka vyčíslili na 16 miliárd dolárov. Tie firma získala od ľudí z celého sveta. Po Ignatovej sa zľahla zem, OCCPR, ktoré je združenie investigatívnych novinárov a nezávislých médií, naznačuje, že nemusí byť ani medzi živými. Prokurátori však pracujú s verziou, že sa skrýva v Dubaji, kde americké úrady nemajú dosah a stáva sa čoraz viac útočiskom podvodníkov. Kde sa nachádzajú miliardy dolárov netuší nikto, okrem Ignatovej, ak ešte vôbec žije.

Každopádne o peniaze prišli podľa webových diskusií aj stovky Slovákov. Niektorí investovali aj úspory celej svojej rodiny, ďalší si zobrali úver. Onecoin nebol jedinou podvodnou kryptomenou, ktorú Slováci nakupovali, podobne dopadli napríklad aj investori do dascoinu. 

Poučenie je, že každá kryptomena musí byť zalistovaná a jej hodnota musí byť overiteľná na nezávislých portáloch. Jeden z hlavných hnacích motorov kryptomien je dôvera, najmä odborníkov, preto skôr ako investujete do akejkoľvek kryptomeny zistite, čo si o nej myslia špecializovaní odborníci, alebo čo o nej píšu médiá. Ak je o nej málo informácií, jednoznačne ruky preč.

A najmä investujte len časť svojich finančných prostriedkov, ten čo staví na jednu kartu a nediverzifikuje svoje portfólio sa vystavuje zásadnému riziku.