Zisťovali sme, aký je chod slovenských väzníc.
Vždy ťa zaujímalo, ako vyzerá bežný deň slovenského väzňa? Rozhodli sme sa to zistiť. Kvôli bezpečnosti nám síce vstup do strážených priestorov zamietli, ale o živote za mrežami nám porozprávali ľudia, ktorí tam pracujú.
Odpovede na naše otázky sme dostali od hovorkyne Zboru väzenskej a justičnej stráže Moniky Kacvinskej a strážnika z ilavskej väznice. Tí nám prezradili, čo robia väzni vo svojom voľnom čase, aké filmy a knihy sú vo väznici povolené, ale i to, ako odsúdení prežívajú pandémiu.
- Ako vyzerajú priestory slovenských väzníc.
- Ako vyzerá bežný deň odsúdeného, aké má povinnosti a čo v prípade, že ich nesplní.
- Podľa čoho sa vyberajú časopisy a knihy, ktoré môžu väzni čítať.
- Aké časté sú konflikty medzi odsúdenými.
- Čo sa v realite líši od toho, čo vídame vo filmoch, ktoré znázorňujú väzenské prostredie.
- Ako pandémiu pocítili odsúdení a aké protipandemické opatrenia musia dodržiavať dodnes.
- Ako a čím očkujú väzňov.
Rovnaké cely, odlišné jedlo
Monika Kacvinská hovorí, že cely vyzerajú rovnako na celom Slovensku. Ak medzi nimi nájdeš nejaké rozdiely, tak len preto, že niektoré z ústavov prešli rekonštrukciou. V každej cele má väzeň svoju posteľ, skrinku či stoličku, pričom o stôl sa delí aj s ostatnými odsúdenými. Štandardne je každá cela vybavená aj toaletou, sprchy však bývajú spoločné pre viac izieb.
Každý väzeň má nárok na svoj osobný priestor, ktorý mu štát nemôže bezdôvodne zmenšovať – spravidla ide o plochu 3,5 štvorcového metra. „V prípade ženy a mladistvého odsúdeného sú to štyri metre štvorcové,“ povedala Monika Kacvinská s tým, že ak rapídne pribudne počet odsúdených v ústave, môže jeho riaditeľ osobný priestor väzňa na potrebný čas zmenšiť.
V niektorých ústavoch sa podľa jej slov nachádzajú aj viackapacitné cely. Štandardom sú dvoj-, troj-, štvor- alebo až šesťmiestne cely, ktorých je väčšina. Miestnosti, kde sa väzni vzdelávajú a trávia voľný čas, sú im pritom veľmi podobné.
Spoločné jedálne, ktoré poznáme z rôznych filmov a seriálov s väzenskou tematikou, vôbec nie sú samozrejmosťou. Tam, kde nie sú, väzni dostanú jedlo tzv. tabletovým výdajom v plastových miskách buď priamo do cely cez otvor na dverách, prezývaný aj bufetka, alebo si poň musia ísť sami.
Hovorkyňa dodala, že všetko jedlo varia vo väzenskej kuchyni. Pri stravovaní väzňov pritom prihliadajú najmä na ich zdravotné problémy, ale i na náboženské vyznanie. „Strava jednotlivých väznených osôb nie je v žiadnom prípade jednotná. Vyberať si však nemôžu,“ dodala Monika Kacvinská s tým, že každý väzeň dostane jedlo, ktoré prislúcha jeho diéte.
Budíček, práca i voľný čas
Bežný režim väzňa je porovnateľný s bývalou základnou vojenskou službou. Jeho deň štartuje budíčkom, osobnou hygienou, raňajkami a pre tých, ktorí pracujú, pokračuje nástupom do zamestnania. Nepracujúci väzni trávia čas činnosťami, ktoré zastrešuje špeciálny zdravotný alebo väzenský personál, ako pedagógovia, psychológovia či sociálni pracovníci.
Odsúdení majú okrem iného aj svoje povinnosti, ktoré musia plniť pod dohľadom personálu ústavu. V režime väznených osôb sú však viaceré podstatné rozdiely, ktoré závisia aj od stupňov stráženia. Na Slovensku ich poznáme tri: minimálny, stredný a maximálny. Vo všeobecnosti pritom platí, že čím je stupeň stráženia vyšší, tým má väzeň v rámci režimu väčšie obmedzenia.
Monika Kacvinská však tvrdí, že odsúdení majú pestré možnosti trávenia voľného času. V ústavoch fungujú záujmové krúžky, organizujú kultúrne či športové podujatia.
TV áno, sociálne siete nie
Aktívni väzni bežne trávia svoj voľný čas v posilňovni a tí lenivejší pozeraním televízie či počúvaním rádia. Na internet sa však dostanú len pod dohľadom a s časovým obmedzením.
Odsúdení majú možnosť ísť sa prípadne aj vyvetrať na prechádzku po vonkajšom areáli väznice, ale aj tento čas „vonku“ je limitovaný maximálne dvoma hodinami na deň. Aby sa nenudili, majú k dispozícii ihriská, kde si môžu zahrať nohejbal či futbal. Fajčenie majú zakázané.
Pracovať musia
Odsúdení, ktorí sú zaradení do práce, musia pracovať. Samozrejme, existujú prípady, keď z opodstatnených dôvodov do práce nemusia. Ak však ide o bezdôvodné ulievanie sa, neminie ich trest.
„Z praxe môžeme uviesť, že sa nájdu aj takí odsúdení, ktorí nemajú pracovné návyky, odmietajú pracovať alebo nezvládajú technologický postup. Pre mnohých odsúdených je však práca únikom zo stereotypu, ktorý majú v celách, a zároveň majú možnosť si takto privyrobiť a za získané peniaze si môžu nakúpiť potraviny, lieky alebo zaplatiť elektrickú energiu za používanie elektrického spotrebiča,“ povedala Monika Kacvinská s tým, že odsúdenému sa z výplaty stŕhajú trovy výkonu trestu, ale i zrážky na výživné, exekúcie a podobne.
Podľa jeho slov majú režimové činnosti s týmito väznenými osobami drobné odlišnosti. Prezradil nám, že najčastejšie slúži pri odsúdených na doživotie alebo pri odsúdených, ktorí sú umiestnení v oddiele s bezpečnostným režimom, kde sú už pravidlá najprísnejšie.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Podľa čoho sa vyberajú časopisy a knihy, ktoré môžu väzni čítať.
- Ako často vznikajú konflikty medzi odsúdenými.
- Čo sa v realite líši od toho, čo vídame vo filmoch, ktoré znázorňujú väzenské prostredie.
- Ako pandémiu pocítili odsúdení a aké protipandemické opatrenia musia dodržiavať dodnes.
- Ako a čím očkujú väzňov.
- Čo je pre strážnika z jeho práce najnepríjemnejšie.
Knihy len schválené bacharom
Podľa slov Moniky Kacvinskej nájdeš väzenskú knižnicu v každom jednom ústave naprieč krajinou. Väzni si z katalógu môžu vybrať knihu a požičať si ju spravidla na dva týždne. Ak ju za ten čas nestihnú dočítať, môžu požiadať, aby knihu mali u seba dlhšie. Monika Kacvinská tvrdí, že práve knihy slúžia odsúdeným na odpútanie sa od každodennej reality.
Hovorkyňa spresnila, že vo väzenských knižniciach sa momentálne nachádza 102 643 kníh, pričom najnovšie sú z roku 2020, a to Prenasledovaná kráska, Zimný oheň, Tajný život stromov a Ľudské safari. Roky sa na vrchole rebríčka obľúbenosti väzňov držia diela Dominika Dána.
„Okrem pravidelných výpožičiek kníh sú v rámci kultúrno-osvetovej činnosti za múrmi väzníc organizované rôzne aktivity na podporu záujmu o čítanie. Odborný personál ústavov sa snaží ku knihám prilákať väznené osoby najmä stretnutiami čitateľských krúžkov či organizovaním vedomostných kvízov,“ dodala hovorkyňa s tým, že počas posledného roka vzhľadom na protipandemické opatrenia tieto besedy nerobili.
Podľa jej slov má každý väzeň právo predplatiť si za vlastné peniaze dennú tlač a časopisy. Objednať si môžu aj knihy – okrem tých, ktoré narúšajú pravidlá ústavu. Každý titul preto posudzuje väzenský personál.
Konflikty denne, návštevy raz za mesiac
Monika Kacvinská nám prezradila, že medzi väzňami dochádza ku konfliktom, keďže to patrí do ich kultúry života. Hoci personál sa tomu snaží zabrániť, nie vždy je to možné.
Cely obývajú viacerí odsúdení, v niektorých sú aj viac ako desiati. Najčastejšie ide len o slovné hádky, niekedy však dochádza aj k fyzickým útokom. „Niektorí väzni sú celý deň uzavretí a nemôžu sa len tak pohybovať po chodbách. Pokiaľ nie sú v práci, musia byť v cele. Pri takomto ich rozpoložení stačí na vyvolanie konfliktu malý podnet.“
K väčšej duševnej pohode väzňov prispievajú aj návštevy ich blízkych. S nimi sa môžu odsúdení stretnúť jedenkrát za mesiac v špeciálnej miestnosti. Občas môžu návštevy prijímať aj častejšie.
Pandémiu pocítili aj väzni
Podľa slov hovorkyne vo väzniciach od začiatku pandémie dodržiavajú interné pandemické predpisy. Väzni sú povinní nosiť rúška v interiéri aj exteriéri, všetkým osobám vstupujúcim do ústavu vrátane personálu merajú teplotu a zabezpečujú dezinfekčné prostriedky na dezinfekciu rúk odsúdených, ako aj ďalších vstupujúcich osôb. Ústavy okrem iného využívajú aj germicídne žiariče a priestory dezinfikujú častejšie.
Väzňov, ktorí majú pozitívne testy, oddelia do separátnych ubytovacích sektorov. Testovanie v ústavoch robia najmä podľa potreby a podľa špeciálnych predpisov.
Testujú ich napríklad pri eskortovaní mimo ústavov, pred prepustením z ústavu vrátane podmienečného prepustenia, ale aj v prípade výskytu prvotných príznakov ochorenia. „Odsúdení, ktorých testovanie potvrdí infekčné ochorenie covid-19, sú ihneď ubytovaní oddelene od ostatných odsúdených. Väzni, ktorí boli s nimi v kontakte, zase putujú do karantény.“
V každom ústave sú podľa slov hovorkyne pripravené cely, izby a sektory, kam ich umiestňujú do 10-dňovej karantény po nástupe do ústavu.
„Situácia nebola vždy úplne optimálna, ale vždy sa pružne a rýchlo vyriešila. Samozrejme, keď bol na začiatku pandémie problém s rúškami ‚vonku‘, dotklo sa to aj nás za múrmi väznice. Veľmi rýchlo nám v tomto smere pomohli iné ústavy, ktoré majú možnosť rúška šiť vo väčších objemoch, ale pomohli aj ďalší jednotlivci z radov príslušníkov či odsúdených. Aktuálne je v ústavoch situácia stabilizovaná.“
Očkuje sa dobrovoľne
Hovorkyňa tvrdí, že aj v ústavoch je očkovanie dobrovoľné a aktuálne sa naň môžu prihlásiť všetky osoby. Záujem o očkovanie medzi odsúdenými zisťujú priebežne, a to najmä preto, že do väzenia nastupujú aj ľudia, ktorí už sú zaočkovaní.
Väzenský personál podľa jej slov oslovuje väzňov s možnosťou očkovania, a to dokonca aj tých, ktorí prvotne vakcínu odmietli. „Na základe darovacej zmluvy z ministerstva zdravotníctva má vakcinačné centrum a vakcinačné miesta zboru k dispozícii mRNA vakcíny schválené na použitie na území Slovenskej republiky, a to vakcínu Comirnaty od firmy Pfizer-Biontech a vakcínu Moderna od firmy Moderna. Aktuálne vakcinačné miesta zboru evidujú záujemcov o očkovanie najmä vakcínou Comirnaty.“
