Kratom ľuďom pomáhal nabudiť sa pred poradou v práci, ale i zrelaxovať pri „telke”. Na Slovensku ho už zakázali

Napriek tomu, že túto rastlinu mnohí predajcovia a užívatelia opisujú najmä v pozitívnom svetle, podľa odborníkov ide o návykovú látku, ktorej užívanie prináša riziká.

Odborník na závislosti Ľubomír Okruhlica pre Refresher opísal kratom ako „drogu rastlinného pôvodu, ktorá obsahuje psychoaktívne a psychotropné látky mitragynín a 7-hydroxy-mitragynín“. Tvrdí, že vďaka nim pôsobí na isté užívateľove receptory v mozgu podobne ako opiáty. „Má však slabší účinok ako napríklad heroín alebo lieky s obsahom morfínu,“ dodal.

Podľa jeho slov kratom nie je a nikdy nebol oficiálne medicínsky schválený ako liek, takže pri produktoch, ktoré obsahovali extrakty z tejto rastliny, išlo len o „alternatívne preparáty v rôznych koncentráciách účinnej látky v rôznych výrobkoch“. Tvrdí, že aj to je jedným z dôvodov, prečo kratom, ktorý bol u nás ešte včera legálny, vystavoval užívateľa riziku.

„Zo zdravotného hľadiska by sa mal človek takto propagovaných látok vyvarovať. V ponúkaných výrobkoch nie je medicínsky overená bezpečná koncentrácia účinných látok, nie je preskúmaná ich čistota a nie sú podrobne opísané možné nežiaduce vedľajšie účinky, ako sa to vyžaduje u liekov,“ dodal odborník s tým, že užívateľ nikdy nemôže vedieť, ako na takéto látky zareaguje jeho organizmus.

Od samoliečby k závislosti

Ako nám vysvetlil Ľubomír Okruhlica, hlavné riziko kratomu spočíva v tom, že niektorí ľudia si ho zaobstarávajú na „nimi naordinovanú samoliečbu pri osobných problémoch a depresiách“. Tvrdí, že táto rastlina však nie je skutočné antidepresívum.

„Po čase opakovaného užívania jeho euforizujúce účinky vymiznú a depresívne stavy sa môžu prehĺbiť. Sú skúsenosti, ktoré nás presvedčili, že od kratomu vzniká aj určitý typ závislosti,“ priblížil Ľubomír Okruhlica s tým, že len za posledný rok vie o dvoch prípadoch, keď pacienti vyhľadali odbornú pomoc vinou kratomu. Dodal, že užívateľov je však oveľa viac.

Odborník na závislosti nám prezradil, že po vysadení tejto rastliny môže človek pociťovať podobné abstinenčné príznaky ako pri opiátoch, avšak slabšie. „Hlavne ide o nervozitu, nespavosť, bolesti tela a depresívnu náladu.“

Okrem vyvolania závislosti vidí Ľubomír Okruhlica riziko užívania kratomu aj pre možnú intoxikáciu, najmä v súvislosti s užívaním iných drog či alkoholu. Dodal, že v ojedinelých prípadoch bolo na svete zaznamenaných i pár úmrtí, ktoré sa dali pripísať čisto len kratomu.

Hromadné výpredaje

Na návrh Ministerstva vnútra SR došlo ešte na konci septembra tohto roku k zaradeniu kratomu do I. skupiny psychotropných látok s účinnosťou od dnešného dňa. Ministerstvo sa pritom opieralo o zistenia Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA).

EMCDDA o kratome uvádza, že už len jeho malá dávka vyvoláva „stimulačné účinky, ako napríklad bdelosť, družnosť, točenie hlavy a zníženú motorickú koordináciu, pričom jeho účinky sa zvyčajne prejavia do desiatich minút po požití a môžu trvať až jeden a pol hodiny“.

Citujú pritom výskum Darshana Singha z Centra pre drogové závislosti v Malajzii z roku 2014, v rámci ktorého sa z 293 užívateľov kratomu stala od neho ťažko závislá viac než polovica.

Ministerstvo vnútra v návrhu argumentovalo aj tým, že kratom patrí na zoznam zakázaných látok aj v Poľsku a v niektorých štátoch USA. U rakúskych susedov patrí zase medzi kontrolované látky, ktorých predaj je obmedzený.

Keď návrh prešiel, urobil škrt cez rozpočet mnohým slovenským e-shopom s týmto produktom, ktoré posledné týždne vyzývali ľudí, aby si nakúpili čo najviac tovaru, kým to stíhajú. Ešte dva dni dozadu lákali ľudí na viac než 70 % zľavy a na poslednú možnosť legálne si kratom zaobstarať.

Podľa Ľubomíra Okruhlicu bol krok zaradenia kratomu na zoznam omamných psychotropných látok predčasný, keďže to zatiaľ neodporučila ani Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá jeho potenciálne riziká, ale aj možné benefity monitoruje.

„Jednak je potvrdených prípadov negatívnych dôsledkov užívania kratomu relatívne málo a na druhej strane sa skúma aj jeho potenciál na využitie v medicíne, čo zaradenie na tento zoznam výrazne obmedzí. V mnohých krajinách, najmä v Ázii, ale i inde sa tradične využíva na liečbu závislosti od opiátov a na ďalšie psychické problémy,“ dodal odborník s tým, že práve jeho možné využitie v medicíne je predmetom vedeckého skúmania.

Boj za kratom

Zástupcovia kratom komunity na Slovensku spustili zber podpisov v rámci petície na jeho nezaradenie medzi omamné a psychotropné látky. Argumentujú tým, že „kratom nie je droga, opiát ani syntetická látka“, ale, naopak, „bezpečný doplnok na liečbu bolesti dodávajúci energiu a potláčajúci depresie a úzkosti“.

Tvrdia, že sa viaže na „rovnaké receptorové miesta v mozgu ako čokoláda, káva, cvičenie a dokonca aj materské mlieko“. Podľa nich je kratom rovnako návykový ako lieky, káva, alkohol či tabak, pričom nič zo spomenutého v zozname psychotropných a omamných látok nie je.  

„Nechápte nás zle, sme jednoznačne za legislatívu, podľa ktorej by sa kratom predával iba ľuďom od 18 rokov. Sme za povinné testovanie kratomu v Slovenskej republike a EÚ na škodliviny a ohlásenie v ŠÚKL-i, rovnako ako za kontroly predajcov a ich tovar, čiže za úplné eliminovanie predaja nekvalitného tovaru, čo je na Slovensku zvykom nielen pri kratome, ale úplne pri všetkom. Sme aj za začatie výskumu kratomu na univerzitách Slovenskej republiky, tak ako je predmetom výskumu na svetových univerzitách, pretože jeho pozitívne účinky a schopnosť enormne zdvíhať imunitu sú až príliš cenné na to, aby ich bolo možné ignorovať. Ale ak je legálny alkohol, tabak, káva, byliny s účinkami podobnými kratomu, tak nevidíme dôvod, prečo by nemal byť aj kratom...“ stojí v závere petície, ktorú aktuálne podpísalo takmer 900 ľudí.

Hoci sa názory odborníkov, do akej miery je kratom nebezpečný pre užívateľov, líšia, odzajtra sa na Slovensku nesmie predávať, kupovať, prechovávať ani vlastniť.