„Prvý slovenský terorista“ chcel zastreliť veterinára a v Košiciach odpálil bombu

Väčšinu nástenky tvoria zdieľané príspevky týkajúce sa stratených psov, „útulkáčov“ a zvierat, ktorým bolo rôznymi spôsobmi ublížené. Ladislav Kuc sledoval viacero stránok zameraných na domácich miláčikov, zdieľal prejav amerického aktivistu Garyho Yourofského či skladbu českého rapera Ektora Právo žít. V nej Ektor tvrdým spôsobom kritizuje ľudí, ktorí týrajú zvieratá. Text skladby treba vnímať ako umelecké vyjadrenie tvorcu, no v kontexte s činmi Ladislava Kuca pôsobí celkom desivo.

Kuc okrem lásky k zvieratám dlhodobo prejavoval zvýšený záujem o zbrane a výbušniny a vzorom mu boli ochrancovia práv zvierat ALF (Animal Liberation Front), ktorí páchajú ekoterorizmus. Nezákonná činnosť sa v prípade ekoteroristov orientuje prevažne proti majetku konkrétnych osôb, no Ladislav Kuc svoj boj takmer dotiahol k usmrteniu človeka. Sám seba pritom označoval za „extrémneho ochrancu zvierat“.

Plánoval samovražedný útok s mučeníckou vestou

Polícia síce páchateľa pri odpálení bomby z 28. decembra 2011 neprichytila, ale vypátrala ho vďaka tomu, že na súčiastke z bomby uvádzal výrobca svoje údaje. Vďaka tomu sa dostali k Ladislavovi Kucovi, ktorý si ju objednal.

Vyšetrovateľom objasnil, že nenávidel všetkých ľudí, ktorí akýmkoľvek spôsobom ubližovali zvieratám. Ešte než prišlo k odpáleniu bomby, namieril svoj hnev voči veterinárovi Martinovi Královi. Ten v rámci asanačnej služby usmrcoval túlavé psy, ktoré boli výrazne agresívne alebo sa k nim nikto nehlásil. Ladislav Kuc však pre jeho prácu nemal žiadne pochopenie. 

Veterinárovi začal od roku 2010 písať výhražné listy. Zrejme si myslel, že ho nimi od jeho práce odstraší. Podľa Korzára sa v listoch vydával za člena neexistujúcej organizácie Animals Rights Army, ktorú si Kuc vymyslel. V listoch sa priznal, že ho chcel vylákať na odchytenie psa, kde by si ho „podali“ (písal v množnom čísle ako člen fiktívnej organizácie, konal však sám – pozn. red.). Zvažoval aj, že by ho osobne zastrelil v ordinácii, no vraj sa mu nedarilo vyrobiť tlmič na zbraň.

Veterinárovi dokonca odoslal „knižnú bombu“, do ktorej vložil delobuch so „škrtadlom“. Výhražné listy zaslal aj do Tesca, od ktorého pýtal 100 000 eur. Tvrdil, že v opačnom prípade začne organizácia Animals Rights Army zabíjať zamestnancov siete prevádzok. List písal aj košickej Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie. Žiadal od nich, aby prestali spolupracovať s veterinárom Králom a vyhrážal sa ich pracovníkom smrťou.

Keďže veterinár na jeho vyhrážky nedbal, nakoniec si zaumienil, že sa priamo pred ním odpáli bombou, v súvislosti s čím vraj požiadal o pomoc aj moslimov. „Slovenskú islamistickú obec som oslovil so žiadosťou, aby mi poskytli návod na výrobu mučeníckej vesty. Chcel som spáchať samovraždu v blízkosti MVDr. Krála, aby pochopil, že svoje hrozby myslím vážne,“ povedal Ladislav Kuc vo výpovedi. Na jeho žiadosť však nikto nereagoval.

Keďže tento plán nevyšiel, pristúpil k odpáleniu výbušniny na Ulici protifašistických bojovníkov. Daným činom chcel Kuc podľa súdu zastrašiť obyvateľov a donútiť štát, aby obmedzil usmrcovanie zvierat.

Počas vyšetrovania tvrdil, že svoj čin neľutuje, a keby mal možnosť, spraví to znova, no premyslenejšie. Myslel si, že jeho činy inšpirujú k podobnému konaniu desiatky ľudí, a nebolo mu vôbec ľúto, že bombový výbuch mohol zabiť aj deti. „Ja som vážne plánoval vraždiť. Keby som tam aj deti pozabíjal, tak mne je to jedno. Ja som vyhlásil vojnu všetkým, ktorí vraždia psov,“ povedal podľa prokurátora. Neskôr na súde tvrdil, že sa chcel pomstiť za smrť svojho psa.

Doporučeno

Breivik chladnokrevně střílel do dětí na zemi, aby se ujistil, že jsou mrtvé. Na 10. výročí se může dostat na svobodu 22. července 2021 v 12:30

Týždenníku Plus 7 dní sa podarilo zistiť, že Ladislav Kuc sa dostal do problémov so zákonom ešte pred výhražnými listami a bombovou explóziou. Keď mal iba 23 rokov, pokúsil sa s kuklou na hlave a so zbraňou v ruke okradnúť muža.

Na súde tvrdil, že pri pokuse o ozbrojenú lúpež konal pod vplyvom hnevu, lebo sa rozišiel s dievčaťom. Súd ho vtedy poslal na psychiatrické liečenie do obce Plešivec, kde strávil 106 dní. Psychiatricky ho pritom liečili už od roku 1996.

Na Slovensku predtým nikoho neodsúdili za terorizmus

V máji 2013 sa Ladislav Kuc postavil pred súd. Na Slovensku vtedy padol historicky prvý verdikt za obzvlášť závažný zločin terorizmu a Ladislav Kuc dostal 25-ročný trest odňatia slobody. Obhajkyňa svojho klienta bránila poukazovaním na jeho údajne zlé duševné zdravie.

„Nevedel rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania pre duševnú poruchu, ktorá je trvalého charakteru,“ povedala v záverečnej reči. Voči rozhodnutiu okresného súdu sa odvolala, čím sa rozbehla dlhoročná súdna preťahovačka.

V októbri 2013 krajský súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil. Okresný súd následne z dôvodu čakania na znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného pojednávanie viackrát odročil. Keďže neskoršími znaleckými posudkami dokázali, že Ladislav Kuc je za svoj čin plne zodpovedný, súd ho v júli 2014 znova odsúdil za terorizmus a ďalšie činy na 25 rokov väzenia. 

„Druhostupňový súd mal preukázané, že obžalovaný v rámci súdenej trestnej činnosti nekonal skratovo, chaoticky, nelogicky, respektíve so znakmi duševnej choroby, ale konal v priebehu približne troch rokov sofistikovane, utajovane a s premysleným cieľom,“ uviedol predseda krajského súdu.

Prípad sa v roku 2016 dostal až na Najvyšší súd SR, podľa ktorého nešlo o terorizmus, ale o trestný čin všeobecného ohrozenia. Súd okrem toho poukázal na to, že Kuc vložil bombu do koša, ktorý nebol priamo vo vchode do podniku s rýchlym občerstvením.

Ladislav Kuc sa po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR znova postavil pred okresný súd. Za svoje činy sa ospravedlnil a sľúbil, že už viac nebude páchať trestnú činnosť a bude chodievať k psychiatrovi. „Ja sa chcem ospravedlniť za svoje správanie a za to, čo som spravil. Veľmi sa ma dotkla smrť môjho psíka, chcel som byť v novinách. Mal som poslúchnuť svojho psychiatra a radšej sa liečiť,“ vyhlásil.

Okresný súd mu po novom vymeral 23,5 roka väzenia, voči čomu sa prokurátor aj obžalovaný odvolali. Krajský súd rozhodnutie zrušil pre porušenie ustanovení Trestného zákona.

Leopoldov ho vraj zničil

V júli 2017 sa Ladislavovi Kucovi podarilo uspieť na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP), kde žaloval Slovensko. Štát mu musel za nemajetkovú ujmu a ako kompenzáciu výdavkov na súdoch zaplatiť 15 500 eur. Podľa ESĽP vnútroštátne orgány v decembri 2013 pri väzobnom stíhaní Kuca nebrali do úvahy jeho psychické ťažkosti. V roku 2021 ESĽP priznal Ladislavovi Kucovi ďalších 2 000 eur z dôvodu nemajetkovej ujmy.

Ešte predtým sa však Kuc postavil pred Okresný súd Košice I. Ten ho v novembri 2017 odsúdil na 10 rokov. Prokurátor aj obžalovaný sa proti verdiktu odvolali. Podľa advokáta Kuruca bol trest príliš vysoký a prokurátor, naopak, požadoval trest v hornej hranici medzi 10 až 25 rokmi. Krajský súd nakoniec trest v januári 2018 navýšil o 2 roky.

„Išlo o cieľavedomé, premyslené konanie v priebehu troch rokov, ktoré gradovalo, a nebyť konštrukčnej chyby na nástražnom výbušnom systéme, mohlo dôjsť k fatálnym následkom,“ uviedol predseda senátu. Je teda zrejmé, že iba zhodou náhod Ladislav Kuc svojím konaním nikoho nezranil či dokonca nezabil.

Psychológ v prípravnom konaní konštatoval, že Ladislav Kuc nemá dostatočnú kontrolu nad realitou. Zníženú príčetnosť u Ladislava Kuca však súd neuznal. Keďže Kucova advokátka stavala obranu klienta na duševnom zdraví, nebola s verdiktom súdu spokojná. Podľa znalcov obhajoby má Ladislav Kuc takzvanú schizotypovú poruchu.

Väzňa však dali aspoň previezť do ústavu so stredným stupňom stráženia, vďaka čomu sa dostal z Leopoldova. Jeho obhajkyňa tvrdí, že ho výkon trestu v Leopoldove „zničil“, odvtedy zažíva „kolapsové stavy“ a okrem iného ho trápia ťažké depresie. U klienta sa vraj začínajú prejavovať aj začiatky Parkinsonovej choroby. Podľa obhajkyne by sa mal liečiť v psychiatrickom zariadení.