Predvianočné obdobie nebolo pre našich predkov vôbec radostné. Verili, že počas zimného slnovratu majú démoni ako krampus navrch

Katarína Nádaská poznamenala, že strašidelné masky známe z predkresťanského obdobia mali pred démonickými bytosťami ochraňovať najmä tých ľudí, ktorí žili v maličkých, často od sveta odrezaných dedinkách. Najpotrebnejšie boli počas zimného slnovratu, keďže obdobie, keď boli dni kratšie a noci dlhšie, považovali za čas, keď mali démonické sily navrch.

Príchod kresťanstva

V spomínaných alpských krajinách, kde majú pochody krampusov veľmi dlhú históriu, sa po príchode kresťanstva zvyk nosenia masiek stal ešte výraznejším. Podľa slov etnologičky to bolo spôsobené tým, že „kresťanstvo je monoteistické náboženstvo hovoriace o bohoch, ktorých binárna opozícia je padlý anjel, lucifer, diabol, čert a podobne“.

Ako sme už spomínali, zimný slnovrat bol pre našich predkov najtemnejším časom v roku. Katarína Nádaská nám prezradila, že počas starších kresťanských období sa na našom území spomínajú tzv. stridžie dni trvajúce od Kataríny až do Štedrého dňa.   

Ľudia sa domnievali, že počas nich je obloha plná lietajúcich zlovestných stríg, démonov a zlých duchov, ktorí chcú uškodiť im, ich dobytku a majetku. Verili, že strigy môžu človeka urieknuť alebo zoslať na neho chorobu.

Etnologička poznamenala, že veľmi podobné obdobia poznali všetky národy Európy. Tvrdí, že trvalo zväčšia od konca novembra cez celý december. „To, že sú v tomto čase dni kratšie a noci dlhšie, si naši predkovia vysvetľovali tým, že počas tohto obdobia existuje akýsi ,priechod‘, cez ktorý sa vedia temné sily dostať k nim,“ dodala Katarína Nádaská s tým, že práve z týchto povier vznikli na alpských územiach pochody krampusov.

Spomínané pochody sa podľa jej slov robili niekde výlučne na svätého Mikuláša, inde dokonca počas celého predvianočného obdobia. „Zaujímavosťou je, že masky, ktoré pri pochodoch naši predkovia nosili, naozaj naháňali hrôzu. Existovala dokonca profesia venujúca sa výlučne výrobe masiek krampusov. Zruční rezbári svoje skúsenosti s ich výrobou odovzdávali svojim potomkom a povolanie sa dedilo z pokolenia na pokolenia.“

Katarína Nádaská tvrdí, že predvianočné obdobie bolo pre obyvateľov alpských krajín časom, keď mohol Krampus vládnuť. Končilo sa až Štedrým dňom, keďže vtedy sa narodilo Božie dieťa – Boží syn, pričom táto udalosť zlého ducha, krampusa a diabla, spútala a zobrala mu moc.

Magnet na turistov

Etnologička nám vysvetlila, že z mnohých malých neznámych dediniek – podhorských aj horských osád, ku ktorým sa viaže tradícia pochodov krampusov – sa zubom času stali významné centrá turistického ruchu.

Tvrdí, že pochody krampusov boli práve jednou z atrakcií, ktorá im umožňovala rozvoj turizmu a cestovného ruchu. Keďže svahy nachádzajúce sa na týchto územiach navštevovalo mnoho lyžiarov, začali sa organizovať i na komerčnej báze.

„Pokiaľ sa to naozaj deje v horských oblastiach Rakúska alebo Tirolska, je to v poriadku. Na tomto území ide o tradíciu. Domáci sú na to zvyknutí a aj spomínané masky krampusov majú historickú hodnotu, lebo mnohé z nich sú staré viac než dvesto rokov,“ dodala Katarína Nádaská s tým, že v tomto prípade je primárny efekt dodržiavania tradícií a sekundárny zase ten, že pochody pobavia aj turistov a lyžiarov, ktorí si ich vychutnávajú už v dnes vychýrených lyžiarskych strediskách.

„Na komerčnej a verejnej báze sa začali pochody krampusov organizovať zhruba v 80. rokoch 20. storočia v alpských a predalpských krajinách, odkiaľ sa rozšírili aj na územia, kde až také tradičné nie sú.“

Krampus a Slovensko

Hoci sa slovo krampus objavuje aj na Slovensku, nemá u nás žiadnu históriu. Zmienky o krampusovi nájdeme najmä v nemecky hovoriacich oblastiach, čiže povedzme aj v starej Bratislave, ale vždy sa viažu na postavu čerta, ktorý bol spojený so svätým Mikulášom.

V starších variantoch, hoci boli masky krampusa pomerne strašidelné, bol vždy spútaný reťazami a ovládal ho svätý Mikuláš, čo vychádzalo z ľudovej teológie, že krampus ako čert, diabol, satan, pekelník a podobne, je vždy v moci Boha alebo svätých osôb či bytostí. V skratke, na Slovensku bol krampus len ľudový výraz pre čerta nachádzajúceho sa v spoločnosti svätého Mikuláša.

Komerčný krampus

Za posledné roky uzrelo svetlo sveta viacero hororov, v ktorých bol hlavnou zápornou postavou práve krampus. Takmer všetky ho opisujú ako démona či vládcu pekla, ktorý unáša, trestá a „žerie“ neposlušné deti, prípadne kradne „pozitívneho ducha Vianoc“. Podľa niektorých z nich sa krampus dokonca 22. decembra premení na normálnu ľudskú bytosť a nič zo svojho „vyčíňania“ si nepamätá.

Etnologička nám prezradila, že v tomto prípade ide už len o „moderné prídavky“ ku krampusovej postave, aby bola ešte „hrôzostrašnejšia“, keďže podľa toho, čo vieme z minulosti, neboli jeho terčom neposlušné deti a ani samotné Vianoce. 

„Krampus v kresťanstve je čert, diabol. Ľudia z neho mali strach, lebo ich zvádzal k zlobe. Preto bol spútaný reťazou a symbolicky sa jeho moc končila na Štedrý večer," dodala etnologička Katarína Nádaská na záver s tým, že hlavnou úlohou krampusa bolo vyvolávať v ľuďoch strach a pripomínať im, ako asi, podľa ľudových predstáv, môže vyzerať peklo.