Boli sme sa pozrieť na prvé domy na Slovensku vytlačené pomocou 3D tlačiarne. Je táto technológia budúcnosťou stavebníctva?

Po chvíľke jazdy autom zastavíme v Andovciach a pred nami sa rozprestierajú dva takmer hotové domy z 3D tlačiarne. Zsolt Jóba sa zvíta so svojimi zamestnancami, ktorí práve pracujú na jednej zo stavieb, a ukáže na dom nachádzajúci sa bližšie k nám. „Realizácia tejto stavby nám zabrala len niekoľko dní. Za týždeň a pol sme boli schopní postaviť hrubú stavbu s osadenými oknami, aj keď ešte bez škridly.“ Majiteľ stavebnej firmy poznamená, že keby strechu riešili cez tzv. väzníkové krovy, hrubá stavba by bola pripravená už za päť dní.

Plynulo prechádzame do interiéru stavby, pričom od Zsolta Jóbu zisťujeme, koľko času im vie ušetriť táto technológia stavania v porovnaní s výstavbou klasického tehlového domu. Odvetí, že klasický dom je možné postaviť v ideálnych podmienkach za mesiac a pol až dva mesiace, pričom hrubú stavbu „vytlačeného“ domu s osadenými oknami zvládnu už za šesť dní.

„Postaviť 3D dom z tlačiarne trvá niekoľkonásobne menej. Oproti klasickému tehlovému domu tu nie je potrebných toľko mokrých procesov, murovania a aj samotné vymeriavanie je jednoduchšie.“

Zatiaľ čo sa presúvame k druhému domu, spýtame sa majiteľa stavebnej firmy, v akých cenových kategóriách sa tieto domy pohybujú. Poznamená, že keďže ide o technológiu, ktorá je stále vo vývoji, a majú aj iné náklady než materiál, ceny ešte nedokážu úplne optimalizovať. „Prototypy sú vždy drahšie ako systematická radová výstavba. Myslím si však, že časom sa ‚tlačené‘ domy cenovo vyrovnajú klasickým tehlovým.“

Všetko pripravené

V druhom, takmer totožnom dome nám Zsolt Jóba začne vysvetľovať celý proces stavby. Tvrdí, že na prvom stretnutí jeho klienti dostanú pôdorys domu a dá im týždeň až dva na to, aby sa rozhodli, kam chcú umiestniť okná, vypínače a zásuvky.

„Umiestnenie elektrorozvodov a vodovodných rozvodov riešime ešte v návrhu pred samotnou tlačou, keďže nič zo spomínaného sa nevytesáva na mieste, ale osádza sa už počas tlače, čo nám tiež šetrí čas.“

Keď je všetko dohodnuté, Zsoltov technik návrh zdigitalizuje do programu potrebného pre tlačiareň a po párhodinovej príprave môžu na ďalší deň ráno tlačiť. „Vytlačené a uschnuté časti, resp. bloky domu nákladným autom prevezieme a vyložíme okolo stavby, kde už máme pripravené základy. Následne pristavíme žeriav a môžeme ich začať umiestňovať,“ dodal Zsolt Jóba s tým, že proces ukladania jednotlivých častí trvá niekoľko hodín.

Keď máme oba domy prejdené, Zsolt Jóba nám navrhne, že nás ešte vezme do výrobnej haly nachádzajúcej sa len neďaleko od Andoviec, v Zemnom.

Technológia budúcnosti

Po krátkom presune autom sa nachádzame v obrovskej výrobnej hale. Keď poznamenáme, že je veľká, Zsolt sa zasmeje a odvetí, že jemu už nestačí. „Keďže sa chceme rozrastať a zväčšiť výrobu, už riešim ešte väčšiu halu, s rozlohou 1 200 štvorcových metrov. Keď sa mi to podarí, budeme môcť stavať domy z 3D tlačiarne po celom Slovensku. Jednotlivé bloky by mohli byť vysoké až tri metre,“ dodal Zsolt Jóba s tým, že takto veľké časti kamión odvezie bez problémov a výstavbu domu by skrátili o päť až šesť hodín.

Po pár krokoch pred sebou vidíme mohutnú tlačiareň, pričom pred ňou sa nachádzajú poukladané desiatky vytlačených blokov. Zsolt poznamená, že ide o časti už tretieho prototypu takéhoto domu, ktorý sa chystajú stavať koncom januára.

„Výhoda našej technológie spočíva v tom, že stroj tlačí viacero blokov naraz, nie po jednom, čo nám veľmi šetrí čas. Musíme však zabezpečiť, aby išiel plynulo, lebo keď sa niekde stane chyba a musíme stroj zastaviť čo i len na päť minút, je nutné vyčistiť ho a stratíme aj tri hodiny.“

Kľukatá cesta za snom

Zaujímalo nás, ako sa v Zsoltovej hlave vlastne zrodil nápad vyskúšať 3D tlač v stavebníctve. Prezradil nám, že v tejto sfére pracuje už pätnásť rokov, pričom za tento čas zaznamenal, že je čoraz väčší problém s kvalitnými robotníkmi.

„Kvalitných ľudí je čím ďalej, tým menej. Robotníkov, ktorých mám, si síce strážim, ale aj oni raz pôjdu do dôchodku. Mladí šikovní buď idú do zahraničia, alebo netuším, kam sa podeli, keďže zohnať kvalitného človeka, ktorý má chuť pracovať, je dnes výzva,“ vysvetľuje majiteľ stavebnej firmy svoje nutkanie ubrať sa iným, odlišným a najmä moderným smerom.

Prezrádza, že pred siedmimi rokmi narazil na internete na video, na ktorom si jeden pán vytlačil pomocou 3D tlačiarne model kaštieľa a neskôr detské ihrisko. „Odvtedy mi to rezonovalo v hlave. Uvedomil som si, že to, čo dokážu 3D tlačiarne, by stavbári nespravili, ani keby veľmi chceli. Hľadal som teda spôsob, ako túto technológiu priniesť do stavebníctva. Skúsil som to i napriek tomu, že podnik, ktorý vlastním, nie je nič obrovské. Ide o rodinnú firmu, v ktorej zamestnávam viacerých členov mojej rodiny.“

Majiteľ stavebnej firmy nám prezrádza, že s požiadavkou, aby mu vytvorili podobnú 3D tlačiareň, prvýkrát oslovil nemenovanú českú firmu, ktorá ho však odmietla s výsmechom, že „na takéto hračky čas nemajú“. „Veľa ľudí tomu najprv neverilo a smiali sa, že to je nemožné. Nakoniec som však našiel jednu slovenskú firmu, ktorá mi s vývojom technológie pomohla.“

Zsolt Jóba tvrdí, že od tohto momentu riešil aktívny vývoj, ktorý trval viac ako dva roky a stál nielen veľké úsilie, ale aj veľa peňazí. Priznal, že už viackrát mal chuť na všetko sa vykašľať, lebo nevidel svetlo na konci tunela. „Nevzdal som sa a vydržal som. Konečne je vidieť, že moje úsilie sa oplatilo,“ dodal. 

Ako nám Zsolt prezradil, do vývinu novej technológie investoval najviac síl a peňazí paradoxne počas obdobia, keď na Slovensku zúrila pandémia. „Zatiaľ čo veľa firiem prepúšťalo zamestnancov a riešilo existenčné problémy, my sme riešili, ako sa posunúť ďalej a priniesť niečo prelomové.“

Na záver nám vynaliezavý podnikateľ Zsolt Jóba prezradil, že aktuálne majú už šesť objednávok na domy z 3D tlačiarne. O tom, že by stavali aj iné budovy, zatiaľ ešte nerozmýšľal, ale ako sám poznamenal, „časom určite pôjdeme ďalej, vždy sa snažíme posúvať hranice“.