Matúš Vallo: Keby som vedel, aký odpor spôsobí zrušenie 15-minútových lístkov, možno by sme rozhodnutie zvážili (Rozhovor)

Robíme to druhýkrát, ale teraz to chceme robiť ešte lepšie. Ide nám o sieťovanie ľudí, o spoluprácu. 

Čo to znamená z finančného hľadiska?

Nemám to presne zrátané. Náš cieľ na fundraising je okolo pol milióna eur. 

Pol milióna by malo stačiť na to, aby ste dali dokopy stranu, alebo aj na kampaň?

Veľmi mi záleží na tom, aby celá táto vec bola oddelená od magistrátu. Môj tím, ktorý na strane pracuje, sedí v samostatných kanceláriách, ktoré z týchto peňazí platíme. Áno, aj toto sú náklady na to a potom bude nasledovať kampaň. 

Pol milióna teda použijete na chod strany? 

Nie.

Snažíme sa zorientovať v tom, koľko plánujete minúť, aby ste stranu vôbec založili, a koľko podľa odhadov budete potrebovať na kampaň.

Pre nás je dôležité, že sme sa rozbehli. Peniaze budeme fundraisovať tak, ako sme to robili v predchádzajúcich voľbách. Fundraising budeme robiť aj teraz, rovnako ako predtým budeme oslovovať ľudí, ktorí by mohli mať záujem podporiť moju kandidatúru. Pevne verím, že sa nám podarí vyzbierať financie na to, aby sme mohli urobiť aj poriadnu kampaň. Dnes však neviem povedať, aká táto kampaň bude. 

Kampaň teda prispôsobíte financiám alebo máte ešte aj záložný plán? 

Prispôsobíme. Máme osem a pol mesiaca do volieb, stále som optimistický, že ľudí osloví naše úsilie robiť veci poriadne. Fundraisingovú kampaň sme ešte nezačali robiť. 

Niečo už máte vyzbierané. Fundraising teda budete ešte robiť zvlášť? 

Sú dva typy týchto akcií. Prvým je oslovenie ľudí priamo. Zorganizujeme spoločný obed alebo večeru, predstavíme im svoje plány a požiadame ich o finančný dar. Druhým je kampaň, aby ľudia investovali do svojho mesta. Budú môcť posielať dvadsať, päťdesiat alebo sto eur. 

To sa už deje. 

Sčasti sa to deje, ale predvolebná kampaň sa zatiaľ nezačala. 

Pribudli vám už i väčšie dary aj od konkrétnych ľudí, spoluzakladateľ Esetu vám venoval 50-tisíc eur, máte aj viacero desaťtisícových darov. Budete sa zameriavať na to, odkiaľ títo ľudia majú peniaze a prečo vám ich posielajú? 

Nezoberieme akékoľvek peniaze od ľudí, ktorí by si nimi chceli podmieniť biznis s mestom, ani od developerov. Peniaze budeme prijímať iba od overených a dôveryhodných ľudí. Samozrejme, v prípade tých menších darov z fundraisingovej kampane sa nedá overiť všetkých. 

Niektoré dary už máte na transparentnom účte, iné len na webe. 

Transparentný účet ešte nepotrebujeme. Fungujeme len od mája 2021, ale tým, že máme nové priestory a nový tím, potrebovali sme už začať fungovať. Absolvovali sme preto prvé kolo stretnutí s potenciálnymi záujemcami, ktorým by sa mohla naša vízia pozdávať. Založili sme klasický účet, transparentný účet budeme podľa zákona potrebovať od začiatku júna. Mená ľudí, ktorí nám už peniaze poslali, sú zverejnené na našej webovej stránke. 

Máte aj vy vo svojom okolí ľudí, ktorí vám radia, aj keď nie sú priamo vo vašom tíme? 

Samozrejme, celý život sa radím s ľuďmi, ktorí sú pre mňa dôležití, aj s takými, ktorí nie sú zamestnaní na magistráte. Mať schopnosť počúvať odborníkov je jeden zo základov toho, čo robíme. Je dôležité mať vo svojom okolí dobrú skupinu ľudí, o ktorých názor sa viete oprieť. 

Sú medzi nimi aj politici alebo ľudia z médií? 

Nie, radím sa hlavne s odborníkmi. Pracujeme na dokumente Bratislava 2030, ktorého súčasťou je napríklad aj diskusia o identite. Preto sa radím s najväčšími odborníkmi, ktorí sa vyznajú v histórii Bratislavy či už po stránke lingvistiky, urbanistiky, alebo sociológie. Aj keď títo ľudia nie sú zamestnanci magistrátu, pozval som ich na stretnutie. 

Do volieb idete v koalícii s Progresívnym Slovenskom a SaS. Sloboda a solidarita môže byť pre niekoho prekvapením, hodnoty strany sa zdajú iné ako v prípade PS. 

Stranu Sloboda a solidarita dnes vnímam najmä cez župana Juraja Drobu, s ktorým si rozumiem aj v hodnotových otázkach a nemám o ňom žiadne pochybnosti. Ide o prirodzenú spoluprácu medzi primátorom a županom.

Niekto si to môže predstaviť ako spoločné stretnutie s pánom Drobom a pánom Sulíkom, kde ste riešili, ako vyhrať voľby. 

Áno, s nimi som, samozrejme, sedel. Je prirodzená vec, že si sadnete aj s predsedom strany, s ktorou robíte koalíciu. Ale oveľa viackrát som sedel s Jurajom Drobom. Keď sa bavíme o koalícii, nejde mi o nálepky alebo o politické skratky za menom. Ide nám o reálne skupiny ľudí, ktorí ukázali, že im na Bratislave záleží a že sa vieme o tom spolu rozprávať. 

Na čom postavíte kampaň? 

Základnou vecou je, či som splnil sľuby, ktoré som dal ľuďom. Pravidelne hodnotím svoj rok vo funkcii, kde sumarizujeme, čo sme urobili, čo sme urobili navyše a čo sme neurobili – a z akého dôvodu. V dnešných covidových časoch je veľmi ťažké získať si dôveru ľudí, mnoho ľudí vníma politiku ako niečo zlé, temné a špinavé. My, ktorí nie sme politickí extrémisti, nie sme populisti, neklameme a nekradneme, máme jediný nástroj na to, ako si získať dôveru ľudí, a tým je ukázať naše výsledky. 

Kampaň teda postavíte na kontinuite.

Môj tím na magistráte baví robiť to, čo robíme. Som presvedčený, že vieme Bratislavu zlepšovať skoro každý deň. Prichádzame s novými nápadmi, máme viac energie a lepšie know-how. Teším sa a pevne verím, že nám obyvatelia Bratislavy dajú šancu. 

V tomto máte lepšiu štartovaciu pozíciu ako ktorýkoľvek kandidát, ktorý ešte len príde proti vám. Čo nové teda ešte plánujete?

To povieme, keď predstavíme kampaň. 

Nechcete teda o tom hovoriť z taktických dôvodov. 

Je jasné, že budeme pokračovať v obnove kúpeľov Grössling, Námestia SNP a Kamenného námestia. Veľa vecí, ktoré robíme, potrebujú viac ako štyri roky. Samozrejme, v blízkej dobe odhalíme aj konkrétne plány na nasledujúce štyri roky. 

Ako dopadla vaša sťažnosť na sčítanie obyvateľov? 

Dôležité je, že sme dosiahli náš cieľ, aby Bratislava dostala 10 miliónov eur navyše, ďalších 6 miliónov ročne dostanú mestské časti. Hlavné mesto dostane spolu 16 miliónov ročne navyše, o 10 rokov, keď bude ďalšie sčítanie, dostane Bratislava až 160 miliónov eur navyše. Aj napriek tomu si myslím, že nie sme sčítaní správne a v Bratislave reálne žije viac ľudí. Dôležité však je, že sme dosiahli ten finančný cieľ. 

Smutné, naopak, je, že nám štát nijako nepomohol v covid kríze. Často opakované je číslo 30 miliónov eur. Presne toľko stratil náš dopravný podnik na tom, že ľudia nejazdili MHD. Sú to obrovské peniaze, ktoré musí Bratislava nahrádzať. Štát nám dokonca pridáva ďalšie výdavky, v decembri 2021 schválili zákon, podľa ktorého musíme zvýšiť platby za neštátne školské zariadenia – súkromné a cirkevné –, čo sú ďalšie 2 milióny z rozpočtu. Bratislava je na tom finančne v zlej situácii. 

Akým spôsobom tieto financie nahrádzate? 

Niektoré veci proste nerobíme. Mestská hromadná doprava je pre nás svätá, veľmi nám na nej záleží a veľa sme do nej investovali – energie, času aj peňazí. Som presvedčený, že ak by nebol koronavírus, dnes by v MHD jazdilo viac ľudí ako v roku 2018. Zvyšujeme bezpečnosť, všetky nočné spoje majú kamery. Máme nové linky na čistenie autobusov, všade, kde je to možné, inštalujeme klimatizácie. Devízou je aj rýchlosť. Máme zrekonštruovanú dúbravsko-karloveskú radiálu, kde chodí električka v špičke každé dve minúty. To isté platí aj na Račianskej. Samozrejme, rolu zohrávajú aj peniaze. Znížili sme cenu o 25 % na 199 eur za ročný lístok. Všetko, čo sme sľúbili, plníme. Obstarali sme aj nové autobusy, aj keď to nikto nikdy nenapísal. Keď sa autobusy rovnakej kategórie obstarávali za predošlého vedenia od inej firmy, za každý Bratislava zaplatila o 72-tisíc eur viac. Na týchto autobusoch sme ušetrili 5 miliónov eur. A sú kvalitnejšie. 

Financie budete hľadať šetrením kde? 

Namiesto rekonštrukcie verejných priestorov, napríklad chodníkov, robíme opravy za 10 miliónov eur namiesto pôvodne plánovaných 20 miliónov eur. 

Využívate prostriedky ešte efektívnejšie? 

Musíme šetriť, nemôžeme robiť všetko. Štát nám nepomohol a pre nás to znamená, že verejný priestor sa bude rekonštruovať pomalšie. Chceli sme kúpiť budovu s bytmi. Nekúpime ju, lebo nie sú peniaze. Mali sme nachystané rekonštrukcie. Neurobíme ich, lebo na to nie sú peniaze. V každej jednej oblasti bratislavského rozpočtu musíme šetriť. 

Nemyslíte si, že by vám vo voľbách pomohlo, keby ste vrátili 15-minútové lístky? V našom okolí vnímame, že ľuďom chýbajú, ročný lístok nechcú, lebo v teplom počasí nechodia MHD, ale peši alebo bicyklom. 

Legendárna téma. Keď sme si pozreli čísla, koľko ľudí reálne používalo 15-minútové lístky, prekvapil nás odpor, ktorý nastal. Tridsaťminútový lístok je iba o 20 centov drahší ako 15-minútový. 

Keď niekto potrebuje absolvovať viackrát do týždňa 6-minútovú trasu a potom pár mesiacov nič...

Dvadsať centov. Ale rozumiem. Prekvapila ma reakcia. Keby som vedel, že to bude taká veľká vec, možno by sme to ešte raz zvážili, ale dnes sa k tomu už určite nebudeme vracať.

Spolupráca s SaS a PS vám dáva zmysel aj pri ďalšej potenciálnej spolupráci, ak by sa týmto stranám podarilo v najbližších voľbách dostať do vlády? Očakávate v takom prípade, že Bratislave pomôžu viac, ako je to teraz? 

Áno, je to dôležitá vec. Život v Bratislave veľmi ovplyvňujú rozhodnutia vysokej politiky. Mnohé veci, ktoré by sme chceli v hlavnom meste zlepšiť, sú závislé od parlamentu. 

Pýtam sa aj preto, lebo SaS je tam už teraz. 

Nemyslím si, že strana Sloboda a solidarita dokáže nadiktovať témy súčasnej koalícii. 

Parkovacia politika je dlhodobo veľká téma. Aké opatrenia momentálne podnikáte, aby ste vyriešili problémy tých, ktorí reálne nemajú kde zaparkovať? 

Na našich sídliskách sa často parkuje nelegálne, parkuje sa na chodníkoch alebo na zeleni. Mnohým ľuďom to vadí a my nemáme šancu pri tomto počte áut všetko skontrolovať mestskou políciou. Parkovacia politika má za cieľ zoficiálniť parkovacie miesta. Keď zavádzame parkovaciu politiku, snažíme sa kresliť parkovacie miesta tak, aby sme ich počet rozšírili. Máme vypočítané, koľko áut v zónach parkuje cez deň, koľko v noci a s akými značkami. Robíme všetko pre to, aby bol počet áut, ktoré vedia zaparkovať večer, podobný ako predtým. Samozrejme, sú aj ľudia, ktorí by mohli parkovať úplne inde. V tomto prípade počítame s tým, že si títo ľudia auto jednoducho zoberú preč. Rátame s tým, že cez deň tieto miesta nebudú ľudia používať ako záchytné parkovisko. Dnes vieme, že najmä na konci Rače parkujú v sídliskovej štruktúre a potom idú na električku. V apríli 2022 tam preto otvoríme záchytné parkovisko. Sú to všetko indikátory, ktoré nám naznačujú, že sa tam tie autá zmestia a rezidenti budú môcť parkovať. 

Pomerne často rátame voľné miesta v zónach, kde už je parkovacia politika spustená, a zatiaľ to vyzerá veľmi dobre. Keď sa rezidenti vracajú domov z práce, môžu si už vyberať, kde zaparkujú.

Budú ďalšie parkovacie domy a záchytné parkoviská alebo ich ani nepotrebujeme? 

V tomto momente už formy takýchto parkovísk máme, napríklad cintorín Vrakuňa. Ľudia tam môžu zadarmo bez problémov zaparkovať a sadnúť si na trolejbus. Ale kým nemáme parkovaciu politiku všade, ľudia stále vedia, že môžu prísť aj do centra a niekomu zaparkovať pod domom. Preto je parkovacia politika taká nutná. Čím viac regulovaných mestských častí pribudne, tým viac parkovacích domov a záchytných parkovísk postavíme. Do leta plánujeme okrem Rače aj záchytné parkovisko Incheba a Janíkov dvor. Bavíme sa o využití parkovísk aj s veľkými obchodnými reťazcami na okraji Bratislavy. Všetko máme nachystané. 

Ako vnímate skrátenie otváracích hodín v Starom Meste?

Celé riadenie mesta je o hľadaní konsenzu. V tomto prípade možno ide o kompromis, každá strana musí spraviť ústupok. Na jednej strane sú prevádzkovatelia a ľudia, ktorí sa chcú zabávať, na druhej sú obyvatelia historického centra mesta. Toto bol najlepší možný kompromis, ktorý mestská časť dokázala vyrokovať. Keďže naše vzťahy so Starým Mestom sú, aké sú, mali sme veľmi malé slovo. Je to ich kompetencia, my sme sa pokúšali hovoriť do toho cez nášho nočného primátora. Leto ukáže, ako to bude. 

Bratislava bola už počas minulej jari v rámci covid automatu špecifická. Budete mať teraz špeciálne požiadavky, keď sa k nemu po štvrtej vlne vrátime?

Bratislava má vysoký stupeň zaočkovanosti, naši obyvatelia dlhodobo ukazujú vysoký stupeň zodpovednosti. Všetci nosia rúška v interiéroch, neviem, či je to tak aj na východnom Slovensku. Disciplína je tu omnoho lepšia. Drvivá väčšina ľudí verí v očkovanie, tlak na nemocnice bol vďaka tomu menší. Myslím si preto, že na covid automate je dôležité, aby bral do úvahy mieru zaočkovanosti. S inými ukazovateľmi je veľmi ťažké pracovať. 

Vzťahy developerov a magistrátu boli za bývalého vedenia napäté. Podarilo sa vám ich zlepšiť? 

Ja mám iný poznatok. Za bývalého vedenia boli vzťahy s niektorými developermi až príliš dobré. Obrovskou rýchlosťou im boli na magistráte schválené projekty, ktoré nemali byť schválené vôbec. Záleží mi na dobrých vzťahoch s developermi, ale musia byť založené na férových a jasných pravidlách. 

V Koncepcii mestskej bytovej politiky 2020 sa spomína, že by mesto chcelo s developermi komunikovať viac.

Robíme napríklad digitálne záväzné stanoviská, aby nemuseli tlačiť papiere a nosiť ich na magistrát. Vďaka tomu vieme vydávať stanoviská rýchlejšie. Komunikovali sme developerom, že chceme ukončiť takzvanú hru na apartmány. Máme s nimi novú spoluprácu, ktorá sa rodila ťažko a dlho. Zmeníme územný plán vo vybraných lokalitách výmenou za to, že časť bytov odovzdajú magistrátu. Mesto tak získa byty na nájomné bývanie. Snažíme sa, aby bol v okolí nových stavieb kvalitný verejný priestor.

V priemere ako dlho v súčasnosti trvá vydanie záväzného stanoviska? 

Keď som prišiel na magistrát, niektoré projekty boli na stole aj rok a pol. Zrýchleniu pomohlo elektronické podanie žiadosti, ktoré sme zaviedli. Podľa zložitosti žiadostí je to od 30 do 90 dní. Pri rozsiahlejších územiach, kde je posudzovanie komplexnejšie, to môže trvať dlhšie, pretože je často potrebné dopĺňať alebo upravovať dokumentáciu. 

Viete vysvetliť, akým spôsobom ste vyberali developerov do pilotného projektu výstavby nájomných bytov? Oslovovali ste konkrétne firmy alebo ste sa pozerali po vhodných lokalitách? 

Prvá fáza bola iba pilotná. Bolo to tak, že sme museli oslovovať a prehovárať developerov, aby sa do nej zapojili. Pre nich to znamenalo absolvovať s nami takmer dvojročný proces – od nápadu až po podpisovanie zmlúv, ktoré sa uskutočnilo na začiatku januára. Museli sme celý projekt vyskúšať, sformovať a vymyslieť, ako to bude fungovať legislatívne. Do druhého kola sa už môže prihlásiť akýkoľvek developer. 

Niektorí developeri tvrdia, že ich mrzí, že ich magistrát neoslovil.

Neviem, čo hovoria oni, ale vychádzam z reality, ktorá tu bola pred dvomi rokmi. Na začiatku si ľudia mysleli, že sme sa zbláznili. 

Aký je zatiaľ záujem o to, aby sa zapojili do druhého kola?

Prihlasujú sa v relatívne veľkom počte, lebo už vidia, o čom je reč. Keby sme urobili takúto veľkú verejnú výzvu na začiatku, tak sa nikto neprihlási, lebo by vôbec nerozumeli, čo chceme. 

Čo sa firmy najčastejšie pýtajú? 

Stále musíme vysvetľovať proces, ktorý tu predtým vôbec nebol. Inšpirovali sme sa v iných európskych mestách a potom sme museli vymyslieť pomerne zložitý systém, ktorý bude fungovať v Bratislave. 

Keď už bude dohoda s vybranými developermi a podpíšete zmluvu, kedy reálne dôjde k zmene územného plánu v tých vybraných lokalitách? Pričlenia sa ešte k Zmenám a doplnkom územného plánu 08 alebo budú súčasťou 09? Myslíte si, že to do konca volebného obdobia ešte stihnete? 

Zmeny a doplnky 08 už sú uzavreté, budú súčasťou ďalšieho balíka. Mesto môže robiť viacero zmien a doplnkov paralelne. V tomto volebnom období to už nestihneme. Ale nový územný plán bude najskôr o osem rokov a my potrebujeme urobiť ten súčasný flexibilnejším. 

Aké zmeny a doplnky sú ešte v pláne? 

Zo Zmien a doplnkov 04, ktoré sme zrušili, vyberajú všetky zmeny územného plánu mestských častí vo verejnom záujme. V nejakom čase by mali prísť aj metodické zmeny na celý územný plán. 

Bude samostatný balík aj pre bývalé priemyselné areály, brownfieldy? 

Pravdepodobne áno. Územný plán by sme mali zmeniť napríklad v lokalite Nové Lido.  

Môžeme očakávať, že sa v nasledujúcom funkčnom období, ak vás znova zvolia, pohne príprava nového územného plánu? Bude ho tvoriť Metropolitný inštitút Bratislavy? 

V rámci inštitútu máme celé oddelenie, ktoré má na starosti len územný plán a už na ňom v súčasnosti pracuje. Akurát na to, aby sme išli do fázy, že už robíme nový územný plán, potrebujeme všetky dokumenty, ktoré sú nutné ako vstupy. Máme harmonogram. 

Nie je to škoda, že dokument Bratislava 2030, ktorý má byť víziou magistrátu pre hlavné mesto, bude hotový až ku koncu volebného obdobia?  

Pozeráme sa dozadu, či sme splnili všetko, čo bolo v dokumente Plán Bratislava. Máme za sebou obrovskú rekonštrukciu mesta. Dali sme do toho veľa energie a výsledky je dnes vidieť. Bratislava 2030 je dokument Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý by sme zo zákona mali mať a pracuje sa na ňom. Už teraz ho postupne predstavujeme verejnosti. Je to veľmi otvorený a živý dokument, ktorý sa bude stále dopĺňať. Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja sa v minulosti robili iba preto, že mesto muselo. V minulosti ho vytvárali externé spoločnosti a teraz ho po prvý raz tvorí magistrát. 

Keď hovoríte, že dokument je živý, koľko opatrení, ktoré vidíme vo zverejnenej pracovnej verzii, sa ešte môže zmeniť? 

Žiadne sa nezmení tak, že by išlo zásadne opačným smerom. 

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) má byť apolitickou inštitúciou, ktorá prekoná aj zmenu vedenia. Urobili ste nejaké opatrenia, aby sa tak skutočne aj stalo? Je tu reálne riziko, že po nezvolení dôjde k zániku tejto organizácie? 

Bola by to veľká škoda. Naším jediným opatrením sú naše výsledky práce. Každý človek, ktorý trochu rozumie mestu, vie, že takúto organizáciu mesto potrebuje. Jasné, MIB je spätý so mnou. Mal som ho vo volebnom programe a inicioval som jeho založenie. Ale keď príde primátor, ktorý ho zruší, znamená to, že sa mesta a jeho rozvoja bojí a nerozumie mu. MIB bol jednou z najlepších investícií, ktoré sme urobili. 

Ako hodnotíte dvojicu stavebných zákonov, ktoré sú v súčasnosti v parlamente? Sú podľa vás koncipované férovo pre obce, verejnosť aj developerov? 

Máme k tomu pripomienky. Mnohé však už boli zapracované. Vieme si ho predstaviť aj lepší, ale na politickej úrovni sme dosiahli maximum.