Erik Tresor: Všetko si robím sám, stojí ma to veľa peňazí a času. Netreba sa báť robiť rukami, nielen flexiť (Rozhovor)

Jasné. Chcem otvárať ľuďom oči. Baví ma rapovať veci, ktoré sa dejú okolo mňa, nasávam túto atmosféru a pocity. Neviem si predstaviť, že by som mal rapovať povrchné egotripické veci. Nechcel by som robiť taký rap, aký sa v 80 percentách prípadov na Slovensku tvorí. Som iný. Veľa ľudí si ma možno prirovnáva k Momovi, ale náš štýl je rozdielny. 

Cítiš sa byť v tvorbe pochopený?

Myslím si, že áno. Dostáva sa to k ľuďom dlhšie, lebo nemám featy s ľuďmi, ako je Rytmus. Mám jednu spoluprácu so Separom na jeho albume OG, ale ten tam mal hostí veľa, takže som tam nebol nejaký Puff Daddy. 

To, že vydáš album, si avizoval už asi pred rokom. 

Presne pred rokom. Druhého februára na meniny som mal rozhovor, kde som spomenul, že presne o rok by som chcel vydať album. Číslo 2 som mal na drese, keď som ešte hral za ŠK Vrakuňa, v ten dátum presne pred 20 rokmi zavreli môjho fotra. Samé dvojky, tak som to tam pleskol. 

Rozmýšľaš teda nad svojou tvorbou aj marketingovo? 

Určite mám plán, ako čo urobiť. Keďže si robím všetko sám a stojí ma to veľa peňazí, chcem robiť všetko zodpovedne. Nie je to tak, že by som z toho chcel do plusu ťažiť každý deň. Keď niekto v dnešnej dobe vydáva album, každý to dáva na streamy, aby z toho vyťažil čo najviac, a vyhýba sa Youtube. Ja sa snažím dávať hudbu úplne všade, lebo som toho názoru, že to robím pre ľudí, a chcem, aby sa k nim dostala. Hudobníci však zarábajú na koncertoch, kým nebudú, nezarobíme. 

Odkiaľ čerpáš témy? Už si toho rozpovedal v skladbách tak veľa, že to asi nie sú všetko tvoje príbehy, ale aj príbehy z tvojho okolia. 

Áno, všetko sú to reálne príbehy z môjho okolia, mojej partie, mojich blízkych a moje stories. Sú to príbehy ľudí, s ktorými som sa stretával, keď som robil vyhadzovača v herni. Na také miesto chodia už len ľudia, ktorí majú niečo za sebou. Buď to boli feťáci, taxikári, alebo k***y. Poznám veľa ľudí, nasávam, čo hovoria, a robím si obraz. Na konci vždy prichádzam aj s ponaučením, nie je to len o tom, robiť ramená a tváriť sa ako gangster. Chcem ukazovať, ako to chodí. 

Spolupráce v podstate nemáš, ako si už načrtol. Chcel si to tak?

Áno. Príležitosti som mal. Ten, kto ma sleduje od začiatku, vie, že ma sledujú Momo, Rytmus aj Separ. Vždy som chcel robiť sám a pokračovať v tom, čo som začal. Keď nasadnem na rozbehnutú loď, vždy na nej budem číslo dva. Keby som začal robiť s hocikým, síce by som možno masívne upútal pozornosť, ale nie svojou tvorbou. Postupne to tých ľudí možno baviť nebude. Radšej to budem robiť o päť rokov dlhšie. Keď ma budú počúvať kvôli mne, čísla mi nikdy nebudú klesať. Dobrým príkladom je napríklad Yzomandias. Má silnú základňu fans, je to podľa mňa správna cesta. 

Máš plány aj v tomto? Kedy začneš spolupracovať s ostatnými? 

Česko-slovenskú scénu veľmi nesledujem, nemám na to ani veľmi čas, keďže mám veľa povinností. Keď mám riešiť hudbu, riešim v prvom rade sám seba. Vychytávam svoje chyby a posúvam sa. Počúvam aj zahraničný rap, najmä európsky, francúzsky. Aj keď im nerozumiem, lepia sa na mňa emócie a pocity. Aj vďaka tomu sa posúvam. 

Spolupráce raperi nerobia len kvôli sebe, ale aj kvôli fanúšikom.

Na to musí prísť správny čas. Chcem, aby to ľudia vnímali tak, že niekto známejší so mnou spravil track, pretože je raper. Nechcem, aby ma vnímali ako nejaký mladý talent, ktorý chcú ukázať svojim fans. Tým, že som len teraz vydal prvý celok, asi až teraz to začne chytať väčšie obrátky. Ale nehrniem sa do ničoho, mám čo povedať. Keď ma niekto pozve, rozmyslím si to. 

Vnímaš, čo robia tvoji kolegovia zo scény? Je vás viac, ktorí ste začínali v podobnom období. 

S nikým sa nestretávam, nemám s nimi kontakt. Keď som začal rapovať, mal som 12 rokov. Veľa chalanov, ktorí sú dnes rapermi, začalo rapovať len nedávno. Musel by to byť zázrak, aby bol niekto taký talent od prírody, že by to nemusel zlepšovať a j***l by to na vysokej úrovni. Tým, že rapujem 14 rokov, počujem a cítim, kde je kto technicky. Nechcem robiť veci s rapermi, medzi ktorými by som možno vyčnieval alebo by mi to svojím spôsobom sedelo. 

Si teda taký sólo jazdec v rámci scény. 

Áno. Som skôr otvorený zahraničným spoluprácam. Chcel by som dať slovenčinu do povedomia za hranicami a ukázať, ako sa s týmto jazykom dá pracovať. Dostali sme už rešpekt z Berlína a Frankfurtu. Sledujú ma producenti z Francúzska, ktorí robia hudby Moradovi a podobným ľuďom. Sleduje ma manažér vydavateľstva Azzlackz, kam patrí aj Haftbefehl. Sú to pre mňa väčšie pečiatky, ako keby som mal spoluprácu s Kontrafaktom na Slovensku. 

Si jeden z mála slovenských raperov, ktorí sledujú európsky rap. Je teda možné, že budeš mať nejaké väčšie spolupráce? 

Sľuboval som, že na albume bude jedna taká spolupráca, ale ono je to tak, že väčšina týchto chalanov žije úplne iný život ako my. Kým my chceme rapovať a dostať sa niekam, oni sa s tým hrajú a užívajú si to. Síce mi už sľúbili spoluprácu, ale majú iné povinnosti. S takými ľuďmi sa robí ťažšie, ale vždy je to možné.

Keďže sa venuješ sociálnym témam, sleduješ politiku? 

Práveže vôbec, mám svoju politiku vo svojich očiach a celé to rozprávam z pohľadu bežného človeka. 

Pýtam sa aj preto, lebo keby si to možno uchopil trochu inak, aj vďaka tebe by sme sa mohli dočkať zmien. Netvrdím, že hneď, ale možno v dlhodobom horizonte. 

Tým, že som vyrastal vo Vrakuni, vidím životnú cestu týchto ľudí. Aj pri Pentagone vidíš, ako malé decká pobehujú a vychováva ich ulica. Keď nemajú vzor doma, tak budú mať vzor v hudbe. Keď to môžem ovplyvniť, spravím to tak, aby v tom videli reálnosť. Poukážem na to zle a pokúsim sa nájsť myšlienku, aby vedeli, čo z toho vyťažiť dopredu.

Politika v tom teda vôbec nemá miesto?

Ja sa do politiky veľmi nechcem d***ť. Som na to malý pán, aby som o tom mohol rapovať, musel by som to mať naštudované. Skôr nasávam tieto veci z rôznych článkov a každá verzia nejakého konfliktu je iná. Nechcem sa do toho obúvať. 

Čím sa živíš?

Máme barbershop plus mám príjem z hudby. Sem-tam chodievam pomáhať otcovi, tatko chodí vŕtať studne. Je to robota pre muklov, pre otrokov a nikto to nechce robiť. Keď mu chýba niekto do partie, tak idem. Viackrát sa mi stalo, že sme niekam došli a spoznali ma. Alebo sa so mnou fotili deti v gumákoch. (smiech) Podľa mňa to nie je hanba, robím hudbu pre istú sociálnu vrstvu. Títo ľudia nemôžu byť len gangstri, musia vidieť, že každá cesta niečo stojí. Nie je hanba zašpiniť sa od blata alebo od malty, aby si išiel hore. Dnes chcú hneď všetci flexiť. 

Všetko okolo albumu si robíš sám. Čo to zahŕňa? 

Mám na to čas a som pri chuti. Moja priateľka vyrába oblečenie a pomáha mi. Vytvoriť album stojí veľa času a peňazí, kupujem produkcie za tisícky eur z Francúzska a Nemecka. Sú to pálky. Celkovo som za hudby zaplatil osemtisíc eur, k tomu musíš pripočítať master, musíš vyrobiť grafiky, zaplatiť čas v štúdiu, musíš vyrobiť zmluvy, cédečká, klipy. Stojí to veľa, ale robím to srdcom. 

Je to full-time job. 

Beriem to tak, že som raper. Má to byť z ulice, je to taký mood, takto to chcem držať. 

Dá sa na tom na konci zarobiť? 

Áno. Nezarobím milióny, ale viem sa dostať do plusu. Náklad mám taký, že keď sa vypredá všetko, mal by som mať platinovú platňu. Keď budú koncerty, zarobím. Ale zo streamov, predajov CD a merchu si rodinný dom určite nekúpim. Alebo Gucci kabelku. (smiech) 

Koncertov si vo svojej kariére zatiaľ veľa nemal, vlastne si to nestihol, lebo pandémia trvá dlhšie ako tvoja profesionálna kariéra. Čo najväčšie si zatiaľ zažil?

Je to tak. Na konci roka som si sám urobil koncert v Nitre. Aj celé turné si chcem robiť sám, tak sme si chceli vyskúšať, čo to „obnáša“. Bolo to veľmi silné, klub bol skoro plný. Atmosféra bola perfektná aj napriek tomu, že som hral staršie veci a ešte som nemal album. Užil som si to a mal som pocit, že takto by to malo vyzerať. Bol som aj predskokanom pred DMS alebo PTK, inak som sa do toho nepúšťal a ani som nechcel. Chcel som si počkať na album a do každého mesta prísť s novými vecami. Ak by som ľudí sklamal, mohli by mať zlú mienku o mojej šou. Chcem tam prísť raz, zaj***ť a vrátiť sa, keď budem mať pripravené niečo ešte väčšie. 

Bude teda turné? 

Plánujem desať miest na Slovensku a tri v Česku. 

Chceš chodiť aj na festivaly? Tie sú špecifické z viacerých dôvodov, napríklad že nie každý pod pódiom je tvoj fanúšik. 

Už sme niečo bookli. Ale veľmi sa do toho nehrniem. Za posledných 12 rokov som do toho dal strašne veľa a teraz mám pocit, že za ten čas, čo strávim na nejakom festivale, si môžem urobiť svoju akciu, na ktorú môžem zavolať rovnakých fanúšikov a vyťažiť z toho viac ako niekde, kde ma chcú vybaviť s 500 eurami. Nehovorím, že je to o peniazoch, ale keď si zrátam, že niekam pôjdem, zaplatím manažéra, dídžeja a cestu, tak mi zostane možno 80 eur. Za toľko si ani nezmastrujem pesničku. Keď už mám niekam ísť hrať, radšej dám do toho viac energie a spravím svoju šou, kde budem stredobodom pozornosti.  

Festivaly sú hlavne o atmosfére. Myslíš si, že si ich nebudeš vedieť užiť? 

Tým, že som nikdy po festivaloch nechodil ako fanúšik, veľmi mi to nechýba. Nemusím byť všade. Keď idem na koncert, odohrám si svoje a idem preč, nezostávam na afterky, kde by som sa opíjal. Ja neslopem vôbec. Beriem to ako prácu. Keďže do toho dávam všetko, úsilie aj peniaze, nechcem robiť veci zadarmo. Mám ďalšie veci v živote, ktorým môžem venovať čas. Nie je to o vypočítavosti, ale nie je všetko o rape. 

Aby sme to uzavreli – aký je dnes tvoj hudobný cieľ?

Chcel by som sa tým, samozrejme, živiť. Chcem sa dostať na nejakú finančnú hranicu, keď si poviem, že mi to stačí. A raz by som chcel odtiaľto odísť. Možno by som si kúpil nehnuteľnosť pri mori a na Slovensko by som chodil pracovne. Ale chcem vypadnúť. A stačí mi skúter, nepotrebujem ani mercedes. 

Myslíš si, že by si potom dokázal byť rovnako autentický? Život pri mori vs. rap o sídlisku...

Tomu ver. Teraz sme boli na dovolenke a neboli sme práve v rezorte, vždy sa snažím nasať atmosféru mesta. Boli sme na Kréte, kde bolo aj také pakistanské geto, išli sme sa doň pozrieť. Hneď som to tam obehal a môžem ti povedať, že tam by to malo kultúru. Je to o niečom úplne inom. Aj teraz keď opisujem Vrakuňu, ono to síce znie tvrdo, ale stále to nie je to, čo to bolo kedysi. Pred 10 alebo 15 rokmi by si sa vo Vrakuni bál ísť večer von. Keď tu boli raperi z Berlína a ukázal som im Pentagon, pýtali sa, kedy uvidia pravé geto. Chapeš? 

Rapoval by si teda o ulici, ale z iného pohľadu. Možno by moja tvorba nabrala ďalší rozmer. 

Sleduješ, čo sa práve deje na sociálnych sieťach?

Pýta sa ma na to každý, úplne presne neviem, o čo tam ide. Ani sa do toho nestarám. Najčastejšie sa stretávam s otázkou, na čej som strane. Určite majú obaja za ušami a majú čo na seba povedať, som malý pán na to, aby som o tom hovoril. Nechcem sa starať do druhých. 

Vnímam, že spor Rytmusa a Separa je o dvoch základných veciach, jednou je kopírovanie čísel. To je v tvojom prípade asi irelevantná téma v každej fáze tvojej tvorby. 

V podstate áno.

Druhou témou je kopírovanie hudby. K tomu má každý interpret čo povedať. 

Čo sa týka Kontrafaktu, Simy a ďalších, narazil som na storky, neriešil som žiadne skladby ani nič podobné. Na základe toho mála, čo sa ku mne dostalo, mám dojem, že áno, asi to bolo urobené nejakým inšpirovaním sa. 

Rešpektuješ to?

Pre mňa to nie je v pohode už len z toho dôvodu, že keď je niekto raper, je interpret a umelec. Mal by byť kreatívny. Keď je naozaj pravda, že niekto zoberie anglickú linku a dosadí tam zvučné slovenské slová, tak môže byť raper a spevák každý. To je ako Superstar, kde vedia speváci spievať len karaoke, ale vlastnú tvorbu nemá ani jeden. Dostali by sme sa do fázy, že by rap bol hudba ako cover. Napríklad keď Rytmus urobil remake na Rockstar, bola to sr***a. Ale teraz tento štýl nemôžeme robiť navážno. 

Nie je podľa teba riešením ani to, keď to raperi priznajú? 

Každý máme inšpiráciu a nasávame hudbu, ale vždy to treba podať po svojom. Keby som dnes zobral najväčší nemecký hit a spravil z neho slovenskú verziu, je veľká šanca, že to bude mať úspech. Ale nechcem to takto robiť. Keď tam napíšem, že je to tribute, podľa mňa je to len p***vina. Týmto nechcem nikoho diskreditovať, Kontrafakt dokázal veľa, ale myslím si, že takáto obhajoba je podľa mňa hlúposť. 

Bude zápas s Frayerom Flexkingom? Mali ste slovnú prestrelku, ty si mu navrhol, že ho vychováš, on ti skôr len vulgárne nadával. 

Na sto percent nie. Ani by som do toho nešiel. Ja som len zareagoval na jeho útoky z rozhovoru. Povedal som, že aj keď mám o desať rokov menej, naučím ho, ako sa má správať, lebo sa chová ako k***t. On ma začal urážať, napísal, že som raklo, aj keď ja som vôbec neútočil. Takéto veci však na internete neriešim. Ale určite príde čas, keď si to budeme môcť vyrozprávať. 

Raperi teraz dostávajú celkom slušné ponuky na boxerské zápasy. Neprijal by si to? 

Keby mi na úrovni odpovedal, mohli by sme to skúsiť. Ale začal mi nadávať. Takéto veci si ku mne nedovolia ani starší chlapci. Nechcel som padnúť na jeho úroveň. Ale určite sa ešte stretneme. 

Zobral si to takým sídliskovým spôsobom. 

Áno, tak to je. Nie je to v pohode, v Amerike sa za to kedysi strieľali. Nedovolím, aby ma niekto urážal na internete. Nahnevalo ma to.

Dnes je to biznis. 

Z jeho strany je to biznis, ja to chápem. Vyhral zápas, vydával album, chcel to ešte viac tlakovať, že sa do mňa chytí do beefu. Nebude ma nazývať clout chaserom, keď ma o polovicu menšie videnia. S tým, že ani táto polovica k nemu nemá ani zďaleka taký rešpekt ako v mojom prípade. On to vie sám.