Body positive influencerka Lady Vivian: Nahota je pre mňa sloboda. Nemám čo skrývať a za čo sa hanbiť (Rozhovor)

Zatiaľ nie a bojím sa, že mi to karma raz vráti. (smiech) Občas sa to, samozrejme, stane, no je to naozaj veľmi výnimočné. 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

A post shared by Lady Vivian (@ladyvivian_slovakia)

Čím si myslíš, že to je?

Na Instagrame sa snažím byť sama sebou, nemám potrebu sa na niečo hrať. Takto skrátka vyzerám, nezmenšujem si svoje telo. Keď ma niekto vidí naživo, neoklamem ho. Jasné, že sa nemôžem páčiť všetkým, lebo sa ani všetci nepáčia mne.

Raz som si skúšala instagramový filter Playboy a vypla som mobil s pocitom, že by som si mala dať zväčšiť pery. Čo hovoríš na filtre, ktoré ti môžu zmeniť črty tváre? 

Predstav si, že tento filter, čo si skúsila ty, si skúsi ďalších päť miliónov žien a všetky potom vyzerajú rovnako. To by bola hrozná nuda, nie? Okrem toho to neuveriteľne vidieť, keď niekto používa filtre. 

Ty ich vôbec nepoužívaš?

Používam len také filtre, ktoré nemenia črty tváre ani postavu. To by som šla proti sebe. 

 
Body positivity učí ľudí akceptovať sa takí, akí sú. Ako si sa k tomuto hnutiu dostala?

Prišlo ku mne samo, tak ako všetky dobré veci, ktoré si ma našli. Nikdy som neriešila, že nemôžem robiť to, čo chcem, lebo nie som dvojmetrová blondína a „nevyzerám tak, ako by som mala“. Keď som začala pracovať a bola som neustále na javisku, každý deň som dostávala správy od žien, ktoré sa trápili.

Pýtali sa ma, ako to robím, že som šťastná. Vždy po predstavení prišli za mnou a hovorili, že aj ony by si chceli užívať život. No mali komplexy, ktoré im v tom bránili. Bolo toho tak veľa, že som s tým musela niečo urobiť. 

Tak si začala žiť body positive filozofiou?

Povedala som si, že pôjdem čelom proti múru. Začala som robiť videá, dávať rozhovory. Snažila som sa dať ľuďom najavo, že viem byť úžasná a zaujať taká, aká som. Takto to ku mne prichádzalo a postupne vznikali moje workshopy a kurzy.

Čo na nich učíš?

Vždy máme inú choreografiu zameranú na určitú časť tela, s ktorou má niekto problém. Napríklad na sexy nohy alebo ruky. Snažím sa ukázať ženám opak — stačí sa len takto pohnúť, tváriť, vyrovnať a zrazu tvoje telo pôsobí úplne inak. Ženy sa menia samy a ja im iba pomáham.

Nemám čo skrývať a za čo sa hanbiť. Keď sa ti nepáčim, nemusíš sa na mňa pozerať.

Súčasťou kurzu sú aj sexy outfity. Na prvej hodine sa len rozprávame a spoznávame. Ženy prídu väčšinou v legínach a v tričkách. Postupne sa cítia sebavedomejšie, pribúda červený rúž, sieťované silonky, opätky. Väčšinou sú potom v croptopoch a vysokých nohavičkách. 

Pomáha im to budovať sebavedomie?

Nikdy neurčujem, čo si žena má obliecť. Jediné, čo im hovorím, je, aby to bolo pohodlné, no zároveň sexy. Aby to bolo niečo, čo nemáš na sebe každý deň. Keď sa pozrieš do zrkadla, malo by ti to evokovať bohyňu, ktorú v sebe máš.

Venuješ sa aj burleske. Využívaš jej prvky na body positive kurzoch?

Burleska je veľmi ženský zvodný tanec. Je vhodný na to, aby som ženám ukázala, že vedia byť krásne. Využívame ladné pohyby burlesky, no na kurzoch sa nevyzliekame ani nemáme kostýmy. 

Nebála si sa niekedy, že ťa ľudia budú vnímať ako sexuálny objekt?Naše vystúpenia sú síce aj o nahote, no je to pre mňa obrovská sloboda a milujem to. Nestáva sa mi však, že by si na mňa nejaký muž niečo dovolil. Sexuálnym objektom môžem byť v podstate hocikedy, aj keď prejdem po ulici.

Je dôležité, aby sme sa vedeli vrátiť na začiatok. Na štart.

Nahota je teda pre teba sloboda. 

Celá burleska je pre mňa sloboda, najmä to spojenie tanca a divadla. Je jedno, či hrám postavu Charlieho Chaplina a som „funny“ alebo hrám divu. Keď som tam, zatancujem ti, dám ti úsmev, emócie, svoje telo. Viac už nemám. To som ja, tak ako ma Pán Boh stvoril. Nemám čo skrývať a za čo sa hanbiť. Keď sa ti nepáčim, nemusíš sa na mňa pozerať.

Taká je Lady Vivian, tvoja umelecká identita. A aká je Veronika?Vivian je tá, ktorá ide smerom von, k ľuďom. Veronika je doma, robí si, čo chce, a nemusí vždy vyzerať dobre. 

Prečo to meno, Vivian? 

Každá performerka má svoje „stage name“. Vivian bola moja prvá herecká postava, krásne som sa s ňou zžila. Stala sa mojou súčasťou a povedala som si, že ju budem ďalej živiť. 

Volajú ťa tak aj priatelia? 

Všetci ma volajú Vivi. Len doma som Veronika alebo Nika. 

Vivi, mala si vždy takýto sebavedomý prístup k svojmu telu? 

Asi áno. Veľmi rada sa hýbem, aj na javisku som stále v pohybe. Milujem bicyklovanie, často chodím na dlhé trasy. Nemusíme byť všetci ako z nejakého magazínu, stačí, aby sme boli takí, akí sme, a cítili sa dobre. 

Takže body positivity je najmä o zdravom sebavedomí. Byť body positive neznamená, že sa narcisticky ľúbim. Ani to, že som šťastná 24/7. Sme ženy, lietajú nám hormóny a máme rôzne obdobia. Niekedy trvajú aj niekoľko mesiacov a to je úplne v poriadku. Je však dôležité, aby sme sa vedeli vrátiť na začiatok, na štart. To učím ľudí aj na svojich kurzoch. 

Je body positivity o tom, aby sme sa prijali takí, akí sme?

Presne tak, prijať sa bez ohľadu na to, čo si o nás myslí ktokoľvek iný. Trápiť na našom tele nás môže hocičo. Veľký nos, pehy, malý zadok, výška. No je dôležité prijať sa takí, akí sme. Ak na sebe niečo dokážeme zmeniť, tak to spravme! Ale ak sa to nedá, nemá význam sa tým trápiť. Každé telo je krásne, len sa treba správne pozerať.

Definovala by si body positivity ako zdravý životný štýl?Ide o zdravý a aktívny prístup k sebe. To, čo mi telo dá, mu vrátim. Nie je to o tom, že sedím na gauči a poviem si, že som body positive.

Body positivity sa týka aj mužov, ale stále si hovoria, že je to ,také ženské‘. Že sa ich to netýka, lebo sú chlapi. Pritom majú rovnaké problémy ako my. 

Niektorí ľudia si body positive prístup vykladajú ako ospravedlňovanie nadváhy a nezdravého životného štýlu. Čo si o tom myslíš? 

Ak má niekto nadváhu, nemusí to súvisieť s tým, že veľa je. Existuje veľa chorôb a liekov, ktoré spôsobujú, že ženy vyzerajú väčšie. My obyčajní ľudia nemusíme vedieť, čo všetko sa práve s tým človekom deje. Je však pravda, že z formulky body positive sa momentálne stáva niečo veľmi atraktívne. To, že budem sedieť na gauči s kolou a čipsami v ruke a budem mať nezdravý prístup k svojmu telu, neznamená, že som body positive.

Na druhej strane aj kola a čipsy niekedy padnú dobre. 

Samozrejme, môžeme jesť čokoľvek. Pozri, ja napríklad milujem sladké! Nie je nič zlé na tom, keď si doprajeme kúsok radosti. No pokiaľ z toho máme nejaké zdravotné problémy alebo následky, už nie sme body positive. Robiť z body positive formulku, za ktorú sa schovávame, nie je správne.

Moja posledná otázka sa týka ideálu ženskej krásy. Na barokových obrazoch vidíme ženy s plnšími tvarmi. Myslíš, že dnes máme zdravé vnímanie ženskej krásy?V každom čase bolo vnímanie krásy iné. Či už to boli antické, alebo barokové bohyne, ľudia mali vždy iný ideál krásy. Tak je to aj dnes. Všetci sa radi pozeráme na niečo pekné, to je prirodzené. Problém však je, ak si z krásy spravíme modlu a považujeme ju za najlepšiu na svete.

Tak to je podľa teba dnes?

Z krásy sme si spravili ideál celého života. Hovoríme, že pekní ľudia sú bohatí a úspešní. Pekní ľudia sú v telke, v Refresheri (smiech), všade. No nemusí to tak byť. Popri kráse občas zabúdame aj na tie podstatné veci, ktoré má človek mať.