Mejkap aj pre mužov, sociálne siete pod kontrolou vlády či plesnivý chlieb ako liek. Toto je Egypt a 10 zaujímavostí o ňom

Kozmetika sa vyrábala mletím hornín ako malachit a galenit. Potom ich aplikovali na tvár pomocou nástrojov vyrobených z dreva, kostí a slonoviny. Egypťania si nimi zvýrazňovali najmä oči a robili to buď zelenou farbou, ktorú získavali z medi, alebo čiernou, vyrobenou z olova. Ženy si farbili červenou farbou aj líca a henou si prifarbovali nechty.

Mejkap používali ako ochranu pred slnkom, no verili tiež, že má zázračnú moc hojiť a že im poskytuje ochranu bohov Hora a Ra. Egypťania okrem mejkap používali aj parfumy, ktoré vyrábali z oleja, myrhy a škorice. 

Mačky považovali Egypťania za posvätné zvieratá

Tisícky rokov uctievali starovekí Egypťania množstvo zvierat a robili to z rôznych dôvodov. Napríklad psy uctievali pre ich schopnosť chrániť a loviť. Mačky však považovali za najviac výnimočné a Egypťania verili, že sú to nadprirodzené stvorenia. Vraveli o nich aj to, že dokážu chovateľom priniesť šťastie.

Aby si majitelia uctili svojich mačacích domácich miláčikov, bohaté rodiny im vyrábali odevy zo šperkov a obliekali ich do nich. Mačky okrem toho kŕmili rôznymi dobrotami určenými pre kráľovské rodiny. Keď mačky zomreli, zabalzamovali ich. Na znak smútku si ich majitelia oholili obočie a smútili, až dokým im obočie znova nenarástlo. Tieto tvory boli také výnimočné, že tí, ktorí ich zabili, boli odsúdení na smrť.

Zo starovekého Egypta pochádza množstvo vynálezov, napríklad aj zubná pasta

Tušil si, že sa zubné kefky kedysi vyrábali z kostí a konských vlasov? Starostlivosť o ústnu dutinu má dlhú a naozaj zaujímavú históriu, ktorá sa tiahne stáročiami. Aký pôvod má zubná pasta?

Starovekí Egypťania, najmä tí bohatí, si potrpeli na čistotu a zdravie ústnej dutiny. Dlho experimentovali a napokon z kamennej soli, sušených kvetov kosatca, korenia, mäty a vody vyrobili prvú zubnú pastu. Mätu a ďalšie bylinky do zmesi zakomponovali pre zlepšenie vône dychu a táto bylinka je dodnes obľúbenou zložkou súčasných zubných pást. Niektoré zo staroegyptských zmesí dokonca obsahovali popol z volských kopýt a vaječné škrupiny. Viedlo to síce aj ku krvácaniu ďasien, no výrobok bol údajne prekvapivo účinný.

Bez rieky Níl by bol iba púšťou

V priemere spadne v Egypte iba 200 mm zrážok ročne. Dlhé mesiace sucha pomaly, ale isto vyprázdňujú koryto rieky Níl. Potom však príde leto, keď sa hladina rieky zdvihne a zavlaží svoje okolie. Pozdĺž Nílu žije až 96 percent populácie Egypta a je to aj preto, že takmer celú krajinu tvorí púšť, ktorú táto rieka pretína. V iných častiach by preto podmienky na život boli omnoho ťažšie.

V starovekom Egypte boli veľmi obľúbené spoločenské hry

Kto by to bol povedal, že máme toľko spoločných vecí so starými Egypťanmi? Jednou z nich, celkom zaujímavou je, že aj oni spolu radi hrali spoločenské hry. Hrávali ich ako bohatí, tak aj chudobní a najobľúbenejšie sa nazývali senet a mehen.

Pri senete hráči namiesto kociek hádzali palicami a pretekali sa v tom, kto dostane svoju figúrku zo začiatku na koniec hracej plochy ako prvý. Hra sa stala takou obľúbenou, že s ňou pochovávali aj faraónov. Bolo to vraj preto, aby sa mohli hrať aj v posmrtnom živote. Obe tieto hry sú staré približne päťtisíc rokov. 

Kalendár, ktorý má 12 mesiacov, vytvorili v Egypte

Možno si to netušil, no v starovekom Egypte vynašli prvý kalendár, ktorý mal 12 mesiacov. Bol rozdelený do troch ročných období, z ktorých každé pozostávalo zo štyroch mesiacov. Každý mesiac mal tri desaťdňové týždne, ktoré tvorili spolu 30 dní. Na konci roka však chýbalo zvyšných päť dní a tie využívali ako oslavu narodenín piatich božstiev: Osirisa, Isis, Hora, Sutecha a Nebthet.

Problémom bolo, že Egypťania nebrali do úvahy priestupné roky. Ich kalendár sa preto stále viac vzďaľoval od ročných období a to viedlo k tomu, že niekedy letné mesiace pripadli na zimu a opačne. Egyptský kalendárny rok bol zosynchronizovaný so sezónnym rokom iba každých 1 460 rokov.

Profily na sociálnych sieťach, ktoré majú viac ako päťtisíc sledovateľov, sú monitorované vládou

Egypt bol historicky lídrom v oblasti médií, kultúry a je politicky veľmi vplyvnou krajinou v arabskom svete. Podľa politického zákona, ktorý tu platí, sa účty a blogy na sociálnych médiách s viac ako päťtisíc sledovateľmi na Twitteri a Facebooku považujú za médiá. Tento fakt ich vystavuje trestnému stíhaniu za zverejňovanie nepravdivých správ alebo podnecovanie na porušovanie zákona. Koľko sledovateľov máš ty?

V starovekom Egypte vyrobili prvú protézu, nahradila palec na nohe

Takzvaný káhirský prst na nohe pochádza z rokov 950 až 710 pred Kristom a je najstaršou protézou na svete. Archeológovia ho objavili na ženskej múmii neďaleko Luxoru. Vyrobili ho z kože, dreva a nite. Starovekí Egypťania často dotvárali náhradné časti tela, keď niekoho pochovávali. Testy na dobrovoľníkoch bez prstov však odhalili, že táto starodávna protéza bola plne funkčná a používaná. Dokázala výrazne uľahčiť chôdzu v sandáloch a vraj bola pohodlná aj pri dlhodobom používaní.

Plesnivý chlieb ako liek?

Egypťanom sa kedysi naozaj darilo vymýšľať zaujímavé receptúry na liečenie chorôb. Aj dnes vieme, že niektoré plesne a huby sa používajú na výrobu antibiotík. Antibiotiká vo všeobecnosti bojujú proti infekciám spôsobeným baktériami. Hoci starí Egypťania toto o nich nevedeli, uvedomovali si, ako im pomáhajú pri hojení rán. Preto používali plesnivý chlieb na ich rýchle hojenie a na zastavenie infekcie. Väčšinou to síce pomohlo, no fungovali skôr na princípe pokusu a omylu.