Andrew Tate šíri sexistické reči, ktoré raz môžu prerásť do násilia na ženách, hodnotí expertka kontroverzného kickboxera

Ženy sú horší vodiči, pri ktorých sa Tate v aute necíti bezpečne, ženy sú preňho iba majetkom, pretože majetok treba chrániť rovnako ako svoje frajerky. Ženám, ktoré si myslia, že sú rovnocenné s mužmi, by nevenoval ani sekundu svojho času. Tieto tvrdenia sa vo videách kontroverzného kickboxera vyskytujú opakovane.

Podľa Veroniky Valkovičovej ide nepochybne o sexizmus, lenže aj sexizmus má svoje rozdielne formy. „Hostilný alebo nepriateľský sexizmus sa prejavuje ako otvorená neznášanlivosť voči ženám, podnecovanie na násilie voči nim či ich degradovanie – ide o hodnoty a postoje, ktoré sú v priestore Európy či Severnej Ameriky čoraz zriedkavejšie a čoraz menej ľudí sa k nim otvorene hlási,“ vysvetľuje výskumníčka.

V láskavom sexizme hľadajú útočisko v neistých časochTento agresívny typ sexizmu však čoraz viac nahrádza láskavý sexizmus, ktorý navonok pôsobí ako snaha o starostlivosť a ochranu. „Aj láskavý sexizmus vychádza z predpokladu, že medzi mužmi a ženami je hierarchia, no opiera sa skôr o neschopnosti žien a hovorí o tom, že muži by mali tieto neschopnosti vyrovnávať,“ pokračuje Valkovičová. Ilustruje ho napríklad myšlienkou, že „ženy by si nemali trápiť svoje pekné hlavy technikou“. 

Láskavý sexizmus podľa Valkovičovej preniká medzi ľudí v spoločnosti oveľa jednoduchšie ako agresívnejšia forma sexizmu, lebo sa mnohým môže zdať atraktívny. V hierarchii, kde ženy sú „pekné a milé“, zatiaľ čo „muži robia“, podľa nej mnohí hľadajú v neistých časoch útočisko.

„Pre mužov môže byť atraktívny, pretože pre nich vymedzuje jasné a dôležité miesto – tí, ktorí vedia, a tí, ktorí chránia. Aj pre mnohé ženy môže byť táto pozícia atraktívna – v nestabilnom a nebezpečnom svete je fajn mať niekoho, kto ich bráni. K takýmto postojom môžu inklinovať ženy, ktoré samy seba vnímajú ako ‚slabšie pohlavie‘,“ konštatuje. 

25 percent Slovákov považuje plačúcich mužov za neprijateľných

Andrew Tate momentálne nie je jediný, kto na slovenskom internete provokuje svojimi názormi na ženy, rodovú identitu či feminizmus. Modus operandi kontroverzného kickboxera v posledných týždňoch na Instagrame kopíruje syn ministra hospodárstva Filip Sulík. 

Mladý Sulík označuje ženy s vyšším počtom sexuálnych partnerov za ženy „s nižšou trhovou hodnotou“, expresívne sa vyjadruje o sexualite a dokonca sa opakovane dostal do konfliktu s viacerými známymi ženami. Preferuje výlučne „submisívne ženy, ktoré nemusí dlho presviedčať,“ a svojimi provokáciami vzbudzuje rozruch na sociálnych sieťach.

Nás zaujímalo, či je Slovensko špecifická krajina, kde sa sexistickým myšlienkam darí lepšie ako u susedov. „Je pravda, že Slovensko sa mierou sexistických postojov u svojich obyvateľov a obyvateliek radí do skupiny strednej a východnej Európy, kde aj podľa Eurobarometrov vždy vidíme vyšší výskyt takéhoto uvažovania,“ vysvetľuje výskumníčka Valkovičová. 

Podľa prieskumu Eurobarometer z roku 2017 napríklad 25 percent opýtaných Slovákov považovalo za „absolútne neprijateľné“, aby muži plakali. S vyjadrením, že ženy sa častejšie ako muži rozhodujú podľa svojich emócií, súhlasilo až 83 percent opýtaných ľudí. Až 73 percent ľudí si myslí, že najdôležitejšou úlohou ženy je starať sa o domov a rodinu.

Sexistické postoje sa na Slovensku varia už v predškolskej výchove

Sexistické vzorce správania sa podľa Valkovičovej na Slovensku začínajú objavovať už v detstve. „Myslím si, že sexistické postoje sa začínajú u nás variť už v predškolskej výchove – od rečí ako ‚chlapci neplačú‘ a ‚dievčatká majú byť pekné a ticho‘. Mnohí ľudia sú schopní a ochotní takéto stereotypy šíriť a vôbec nezohľadňujú to, ako veľmi ubližujúce a neužitočné vedia byť,“ zamýšľa sa.

Valkovičová upozorňuje, že názory prezentované vo verejnom priestore, či už na internete, alebo v bežnom svete, môžu ovplyvniť správanie ľudí. „Keď sa vo verejnom priestore opakovane objavuje sexistická alebo homofóbna rétorika, dochádza aj k nárastu násilia či obťažovania na ženách alebo LGBTIQ ľuďoch,“ vysvetľuje výskumníčka. 

Upozorňuje, že v minulosti sa napríklad v Spojených štátoch amerických či vo Veľkej Británii zvýšil počet incidentov fyzického násilia voči etnickým menšinám po tom, čo prezidentské voľby vyhral Donald Trump. Takýto následok mala aj brexitová kampaň za vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie.

Spôsobuje Andrew Tate viac nenávisti smerovanej na ženy?

Andrew Tate do svojej Hustler’s University láka mladých mužov, ktorých učí zarábať peniaze, zvádzať ženy, no málokto si uvedomuje, že medzi hlavné ťaháky, na ktoré láka potenciálnych členov svojej „skupiny úspešných“, je aj copywriting.

V praxi to znamená, že to, čo Tate narozpráva na streamoch, majú chlapci za úlohu šíriť na sociálnych sieťach v krátkych a úderných videách s titulkami, ktoré majú šancu zarezonovať u nového publika. Tateov obsah sa momentálne šíri tak aktívne, že ho zachytávajú algoritmy a často odporúčajú náhodným ľuďom na Tiktoku a Instagrame.

Čím viac tohto obsahu sa šíri medzi ľudí, tým viac by človek mohol očakávať, že Tateove názory môžu mladým ľuďom pomeniť hodnoty a zmeniť správanie. Podľa Valkovičovej momentálne nemožno hovoriť o tom, že ženy zažívajú výrazne viac obťažovania na internete, pretože na vyvodenie takýchto záverov nie je dostatok dát.

„Slovensko malo už v roku 2014 prekvapivo zlé čísla v prieskume medzi ženami o ich skúsenostiach s násilím a obťažovaním. Priemer Európskej únie bol 11 percent, na Slovensku to bolo 17 percent. Aktuálnou témou je kybergrooming, sexuálne obťažovanie a násilie mediované sociálnymi sieťami medzi deťmi, keďže čoraz viac detí má prístup do online priestoru,“ varuje Valkovičová so slovami, že zdieľanie nahých fotiek či vydieranie je v súčasnosti rozšírené už medzi deťmi.

Podľa výskumníčky majú slovenské ženy často skúsenosti s obťažovaním, prenasledovaním alias stalkingom či verbálnym násilím v online priestore. „Myslím si, že to môže byť aj dôvod, prečo sa mnohé ženy prestali objavovať na Facebooku a socializujú sa hlavne na Instagrame, kde sa snažia o vytváranie bezpečnejších online bublín,“ hovorí.

Čo keď sa výsmech a nenávisť prelejú do reálneho sveta?

Šírenie sexistických názorov na internete je však len jedna strana mince. Oveľa závažnejšie môže byť, ak Andrew Tate dokáže ovplyvniť svojich sledovateľov natoľko, že začnú upravovať svoje správanie v bežnom živote, kde sa už neskrývajú za rúcho anonymity. 

„Jedna vec je rétorika hostilného alebo láskavého sexizmu a potom tu je konanie, ktoré z týchto postojov vyplýva. Výskumy v oblasti sexuálneho obťažovania a násilia pritom už od 80. a 90. rokov poukazujú na to, že muži, ktorí sa dopúšťajú sexuálneho násilia alebo obťažovania, majú veľmi málo spoločného – ide o veľmi rôznorodú skupinu,“ hovorí Valkovičová. 

Spoločenský status či postavenie podľa výskumov nehrajú rolu v tom, či sa muž dopustí násilia na ženách. „Prieniky však nachádzame v ich názoroch na ženy – výskumy potvrdzujú, že antifeministické a sexistické postoje u mužov zvyšujú aj šancu, že budú páchať na ženách násilie alebo sexuálne obťažovanie,“ upozorňuje výskumníčka.

Andrew Tate zosmiešňuje feminizmus, netrafí ani jednu definíciu

Vo videách Andrewa Tatea je opakujúcou sa témou feminizmus. „Keď žena zarobila 100-tisíc dolárov mesačne, dal som jej 25 percent zarobených peňazí. Dostala 25-tisíc a ja som dostal 75-tisíc. Niektorí mi hovoria, že to je zdieranie a prečo som im platil tak málo. Málo? Ja som ten génius, ktorý to vymyslel, ja to technologicky zastrešujem, ja som emočná podpora, ja som ten, čo jej povedal, čo má povedať a urobiť. Ona je iba tvár toho celého. Ja som feminista,“ hovorí vo videu, v ktorom opisuje svoj biznismodel. 

Znepokojujúco vyznievajú aj názory na to, že ženy podľa Tatea nemajú odvrávať, pretože sú majetkom, ktorý si on musí chrániť, a ani zďaleka v spoločnom vzťahu nie sú rovnocennými partnermi. Podľa Valkovičovej existuje množstvo definícií feminizmu, ale Tate sa svojimi postojmi netrafil ani do jednej.

„Jedna z najlepších definícií od Bell Hooksovej hovorí, že feminizmus je hnutie, ktoré bojuje za ukončenie sexistického útlaku a vykorisťovania, no popri tom berie ohľad aj na rasizmus či znevýhodnenia plynúce z triednych nerovností,“ vysvetľuje.

Valkovičová vidí ako zmysel feministického uvažovania snahu dosiahnuť „férový plat“ za prácu rovnakej hodnoty. „Preto nie je logické porovnávať to, koľko platí on ženám, ktoré pre neho pracujú, a to, koľko by tieto ženy zarábali v McDonalde. Feministické uvažovanie nie je limitované na platy a to, kto všetko sa dostane do riadiacich pozícií,“ pokračuje.

„Sexizmus, tak ako rasizmus, je o hierarchii – vychádza z predpokladu, že niekto je viac ako iní, niekto má mať viac práv a privilégií ako iní. Človek, ktorý tvrdí o ženách alebo mužoch, že niečo nedokážu alebo na niečo nemajú len preto, s akým súborom pohlavných znakov sa narodili, je sexista,“ uzatvára Valkovičová svoje hodnotenie myšlienok Andrewa Tatea.