Satan si neskúsení hubári mýlia s modrákom, ale aj so smrekovým hríbom či s dubákmi. Ako predísť zámene a vyhnúť sa otrave?

Nevoľnosť a otravu však spôsobuje už len malý kúsok satana. Otrava sa prejavuje kŕčovitými bolesťami žalúdka a vracaním, ktoré môže trvať až 6 hodín. U nepozorných stravníkov sa môže vyskytnúť aj hnačka, dehydratácia, dýchavičnosť, triaška a celkové podráždenie organizmu.

MUDr. Štefan Palúch pre denník SME hovorí, že pri otrave satanom nedochádza k úmrtiu pacienta, no varuje, že „toxické látky, ktoré hríb obsahuje, môžu trvale poškodiť pečeň a úporné vracanie pri odvodňovaní organizmu postihnutého môže vyvolať rozvrat vnútorného prostredia organizmu s dlhodobými následkami“.

Toxicky aktívnou zložkou je silný cytotoxický glykoproteín s názvom bolesatín. Satany obsahujú v malých množstvách aj alkalický jed známy z muchotrávky červenej muskarín. Jeho koncentrácia je však podľa First Nature na otravu prinízka.

Pri podozrení z konzumácie satana odporúča v iDNES hovorkyňa českej záchrannej služby Petra Effenbergerová vyvolanie vracania pomocou preháňadiel alebo živočíšneho uhlia. „Uhlie na seba dokáže naviazať škodlivé látky a existuje nádej, že zmierni ich vstrebávanie do tela.“

K vyplaveniu toxických látok z tela pomáha aj zvýšený príjem tekutín (vody a čaju), ktoré zabránia aj dehydratácii spôsobenej vracaním a preháňaním. Petra Effenbergerová radí, aby sa otrávený človek určite vyhol konzumácii mlieka a alkoholu, ktoré už aj tak skúšaný tráviaci trakt len zbytočne zaťažujú.

Pri podozrení na otravu hubami je nutné ihneď kontaktovať lekársku pomoc a uchovať vzorku hríbu. Ak hríb pri sebe nemáš, kvôli určeniu diagnózy je prospešné zbaliť si vzorku stolice alebo zvratkov, z ktorej sa analýzou zistí presný toxín a nariadi sa tak liečba.

Aj keď po dlhom varení stráca satan svoju jedovatosť, jedlu dodáva nepríjemnú príliš horkú pachuť. V žiadnom prípade ho preto nemožno odporučiť ani na konzumáciu. Pekelnú konotáciu prisúdil hríbu v roku 1831 nemecký mykológ Harald Othmar Lenz, ktorý sa po jeho požití sám otrávil.

Slovenské diabolské meno hríb satanský odvodené od latinského názvu Boletus satanas je vzhľadom na takmer stopercentnú prognózu prežitia otrávených možno trochu nezaslúžené. V ľudovej slovesnosti si vyslúžil aj iné nelichotivé pomenovania: hríb krvavý, kolodej, čertoplach, červená noha alebo jedovatý kozák.

Ako ho rozoznať?

Zámene s modrákom, dubákom či hríbom smrekovým môžeš zabrániť jednoducho: jemným stlačením povrchu, pri ktorom sa na satane objavia modré tóny. Hríb satanský spoznáme podľa bledosivého klobúka a tmavočerveného zavalitého hlúbika, ktorý je pokrytý jemnou červenkastou sieťkou.

Klobúk satana nie je zhora nikdy červený a zdola býva pórovitý. Jeho priemer má 8 až 20 centimetrov. Hlúbik je jasne oddelený, pevný a podsaditý. Je sfarbený do žlta až tmavočervena a meria 4 až 10 centimetrov. Vrchol býva žltý, stredná časť karmínovočervená a spodok špinavožltý až okrovožltý.

Používatelia najväčšej slovenskej mykologickej komunitnej stránky nahuby.sk si satan najčastejšie mýlia s jedlým a takisto červeným hríbom zrnitohlúbikovým Jeho klobúk je však v porovnaním so satanom tmavšie béžový až tmavohnedý a na rozdiel od charakteristickej sieťky satana je jeho hlúbik akoby obsypaný červenými machuľami.

Najrizikovejšie pre neskúsených zberateľov sú vizuálne mimoriadne atraktívne mladé plodnice satana. Tie staršie sa dajú rozoznať omnoho jednoduchšie aj vďaka silnému odpudivému zápachu, podobnému hnijúcej cibuli.

Pri určení druhu zohráva rolu aj lokalita nálezu. Obavy zo zámeny s hríbom zrnitohlúbikovým či hríbom červeným sú opodstatnené iba v teplejších oblastiach a listnatých lesoch. Nájsť satan je nemožné napríklad v tatranských ihličnatých lesoch.

Satanovi poručníci

V rovnakých lokalitách ako satan môžu číhať aj iné zdroje jedovatého mykologického prekvapenia: hríb Le Galovej, hríb úhľadný horský a hríb horký, ktoré majú okrem lokalít výskytu so satanom spoločné aj modranie povrchu.

Jediné červené jedlé hríby z našich lesov, pri ktorých hrozí zmýlenie so satanom, sú hríb siný a už spomenutý hríb zrnitohlúbikový. Ak ich oželieš a vyhneš sa konzumácii všetkých červených hríbov, mal by si byť pred satanom v bezpečí. Ešte stále ti ostane vyše 150 druhov jedlých hríbov.

Ak máš naďalej pochybnosti, pri akejkoľvek neistote neváhaj konzultovať prezenčné aj online mykologické poradne. A len tak mimochodom, pri odtrhnutí satana riskuješ okrem nepríjemnej otravy aj inú nepríjemnosť. Keďže ide o zákonom chránený hríb, hrozí ti pokuta až vo výške 200 eur za plodnicu.