Navštívili sme klub amerického futbalu Bratislava Monarchs. „Hrať zápas je ako odbehnúť polmaratón a odboxovať 12 kôl“

Na aktuálnej zostave Monarchs vidieť, že nič ako ideálna hráčska typológia neexistuje. Je jedno, či si dvojmetrový tučko, vysekaný chalan z posilňovne alebo chudý dlháň. Každý si dokáže nájsť svoju pozíciu. V tíme amerického futbalu totiž pôsobí až 60 hráčov. 

Ich fyzická schránka je niekedy natoľko odlišná, že len ťažko uveriť, že hrajú všetci rovnaký šport. Manšaft má 10 až 12 pozícií s vysoko individuálnymi predpokladmi. Veľkí hráči sa uplatnia v ofenzívnej a defenzívnej lajne, chránia quaterbacka alebo vytvárajú cestu pre malých a rýchlych running backov. 

 
V tíme sa navyše stretajú veteráni s čerstvými regrútmi, pričom vrcholný vek závisí od pozície. Najdlhšie kariéry majú tradične quaterbackovia. Na všetkých pozíciách je však možné sa zlepšovať až do tridsiatky a v slovenských podmienkach nie je výnimočné pozíciu počas kariéry vzhľadom na zmenu telesných parametrov či rýchlosti vymeniť.

Európa surfuje na vlne NFL. Slovensko ostáva v závetrí

Čoraz viac divákov mimo USA sleduje zápasy elitnej zámorskej ligy NFL na internete. Najkvalitnejšie tímy Európy sa stretávajú v ELF. Dôkazom o náraste popularity športu v Európe je aj fakt, že NFL detašuje ročne niekoľko zápasov do Európy. Na zatiaľ posledný zápas, v ktorom sa v Mníchove predstavil aj hviezdny quaterback Tom Brady, sa chceli dostať až tri milióny ľudí a lístky sa vypredali doslova za pár sekúnd.

Na Slovensku dozvuky boomu zo západnej Európy zatiaľ veľmi necítiť. Dostať Slovensko z pomyselného závetria sa snaží odchovanec Monarchs Ladislav Fabo. Na slovenské obrazovky vďaka JOJ Šport priniesol aj napriek absencii technického zázemia na ihrisku Mladej gardy historicky prvé tri priame televízne prenosy domácich zápasov bratislavského tímu.

Klub je za takúto propagáciu vďačný a Stanley predpokladá, že aj keby zápas uvidelo len niekoľko tisíc ľudí, bude to lepšia náborová kampaň ako hocijaké video alebo plagátik na chodbe.

 
Prilákať mladých hráčov je totiž dnes v konkurencii virtuálnych lákadiel, ale aj ostatných netradičných športov pre Monarchs ťažkým orieškom. Zámerom klubu je preto byť proaktívny a oslovovať záujemcov aj na školách či vo fitnescentrách. Viceprezident Patrik Pytel by rád vytvoril širokú komunitu naprieč vekom a pohlaviami. 

 
Aj keď realisticky priznáva, že v porovnaní s Českom, ktoré má ligy pre všetky generácie a obe pohlavia a vyše tisícku registrovaných hráčov, bude Slovensko stále menší a chudobnejší brat. Rád by však raz na Slovensku videl aspoň ženskú ligu a tzv. flagovú ligu. Pri tejto nekontaktnej verzii sa hráči snažia súperovi strhnúť vlajočku. Venujú sa jej najmä chlapci a dievčatá do 14 rokov, tzv. Golden Kids, ktorých najmladší člen má len 4 roky.

Cheerleaderky a Monarchs zoznamka

Monarchrs sa pokúšali rozbehnúť aj ženský tím. Narazili však na nízky záujem. Ženský faktor tak kompenzuje len tím športových cheerleaderiek. Stanley považuje tím roztlieskavačiek za súčasť komunity a rovnocenné športovkyne s medzinárodnými súťažami, pravidlami aj federáciou. 

 
Cheerleaderky nemajú počas zápasov len polčasové vystúpenie, počas ktorého stavajú lietajúce pyramídy, tak trocha fungujú aj ako Monarchs zoznamka. „Vznikajú dlhodobé partnerstvá aj krátkodobé romániky. Chodia spolu na diskotéky a na chaty, aj sám som s jednou kedysi chodil. Niektoré mladé baby, ktoré ešte nemôžu s nami do baru, sa zaujímajú o juniorov. Majú sa navzájom v hľadáčiku,“ bilancuje hrajúci veterán.

 
Tréningy boli malá vojna, dnes sú deti mäkšie

Komentátor Ladislav Fabo, ktorý si za Monarchs odkrútil desať rokov, tvrdí, že tím prežíva generačnú obmenu. „Keď som začínal, boli tréningy tvrdšie. Bolo to ako malá vojna. Prežili len najsilnejší. Budovala sa malá armáda, kde neplatila demokracia a museli sme sa vedieť obetovať. Boli sme tvrdšia generácia a zniesli sme väčší tlak. Dnešná generácia je mäkšia. Keby dnes začali uplatňovať prístup ako kedysi, narazili by na nechuť deciek.“

 
Nemení sa len mentalita hráčov. Hlavný tréner Monarchs Marián Husár si všíma aj neustále zrýchľovanie športu, keď musia byť aj objemní hráči súčasne aj špičkoví atléti. Nikto nechce mať v tíme nemotorného hromotĺka.

Zimné silové a kondičné tréningy sú preto povinné pre všetky pozície. Prebiehajú večer v réžii linebackera Michala Tkáča. Tí, čo majú nočnú, malé deti alebo skrátka nemôžu prísť, si tréning odkrútia podľa podrobného plánu vo svojej réžii.

 
Michal telocvičňu, v ktorej Monarchs trénujú, dokonca vlastní a už sa mu tu podarilo aj regrutovať hráča, ktorý do nej prišiel trénovať crossfit. „Buzeroval som ho dovtedy, kým k nám neprišiel. Je obrovský a zároveň atlét, ako stvorený na ochranu quaterbacka,“ spomína pobavene.

Sám sa k Monarchs vrátil po dlhej odmlke spôsobenej zraneniami. Zdravotné problémy sa na neho lepili, keďže so seniormi začínal hrať priskoro, v 16 rokoch. Aj vďaka vlastnej skúsenosti je však z neho dnes odborník na prevenciu zranení. Vie, čomu sa vyhýbať, ako sa optimálne pripraviť a ako svaly čo najlepšie spevniť.

Nárazy hlavou sa trestajú dištancom

Americkí futbalisti hrajú za sezónu len okolo desať zápasov. Sú totiž mimoriadne kondične náročné. Počas jedného zápasu sa odohrá 100 až 120 hier. Jednu polovicu z nich tím útočí a druhú bráni. Hráči sa tak aspoň 60-krát rozbehnú a buď sa s niekým zrazia, alebo vyhnú.

„Keď odohráte zápas, máte ponaťahované stavače na krku a svalovicu od hlavy po achilovky, a to ešte môžete byť radi, ak vám niekto 120-kilový nestúpil na nohu. Sme fakt ako terminátori. Odohrať zápas je ako odbehnúť polmaratón a odboxovať 12 kôl,“ vymenúva Stanley.

Donedávna bol americký futbal notoricky známy vysokou frekvenciou otrasov mozgu. Zasiahnutie hlavy je preto už niekoľko sezón vo všetkých ligách zakázané a tvrdo penalizované prerušením činnosti na niekoľko zápasov. Tento priestupok dokonca skúmajú tímy aj na videách po zápase.

Stanley je rád, že za ostatnú sezónu žiaden Monarcha otras mozgu neutrpel. Stále si totiž dobre pamätá na svoje začiatky. „Som z éry, keď sa hlavičkovalo. Boli to strašné bomby, a aj keď máme jedny z najkvalitnejších prilieb na svete, mozog neoklamete. Kedysi sa ani neriešilo, či mal niekto náraz mozgu. Keď niekto schytal šupu a mohol hrať, tak hral. Keď nemohol, tak si šiel sadnúť. Dnes sa na teba pozrie lekár a overí, či nemáš otras. Pred 15 rokmi to nikto nebral na zreteľ.“

Quarterback musí ísť príkladom

Špeciálne cviky zamerané na rýchlu zmenu smeru na petržalskom tréningu absolvuje ítečkár Marek Pavlovič. Hrá totiž na najexponovanejšej pozícii quaterbacka. Dostal sa k nej v podstate náhodou, keď počas hokejového sústredenia nitrianskej juniorky našiel v izbe šišatú loptu a spolu s kamarátom, ktorý odvtedy pôsobí na pozícii receivera, sa zdokonalil v jej hádzaní. Keď sa neskôr pravidlá doučili z videohry Madden, už nebolo cesty späť. 

Na svoju šancu v Monarchs si však musel počkať. Počas predošlých sezón si totiž bratislavský tím na túto kľúčovú pozíciu prenajímal služby amerických „importov“, ktorí predtým hrávali za americké univerzity. Tím im neplatil iba letenku a ubytovanie, ale aj mesačnú gážu vo výške niekoľkých stoviek eur. Popri hráčoch z Ameriky mohol Marek vstrebať technické a taktické prvky zo zámoria.

 
Quaterback má v americkom futbale špecifické postavenie, keďže nesie najväčšiu zodpovednosť za útok. „Zahŕňa to dlhé a pozorné študovanie súpera aj sledovanie trendov. Mám obrovskú zodpovednosť. Všetky oči sú na mne a musím byť líder. Je to dvojsečné, buď som najväčšia hviezda, alebo najväčší babrák. Musím mať vodcovské schopnosti, ísť príkladom a byť pred spoluhráčmi stále pozitívny,“ sumarizuje Marek.

Agresívna mela alebo ľudské šachy?

Americký futbal má u laikov povesť agresívneho, až hulvátskeho športu. Viac ako testosterón však dnes hráči musia zapájať sivé bunky. Hlavný tréner Marián Husár tvrdí, že agresivita je maximálne kontrolovaná. „Je to kontaktný šport a za desať sekúnd musíš posunúť svojho oponenta proti jeho vôli. Vzápätí treba prepnúť do kľudového režimu a s rozvahou sa pripraviť na ďalšiu hru. Je to tak aj v živote. Agresivita nie je len zlá. Musíš vedieť vycítiť nebezpečnú situáciu a vedieť sa obrániť, ale aj vedieť, kedy deeskalovať a nepoužiť ju.“

 
Mýtus o športe narážajúcich sa hlavohrudí sa snaží vyvrátiť aj Ladislav Fabo. Tvrdí, že hokej či futbal sú takticky omnoho jednoduchšie. „Playbooky amerického futbalu majú niekoľko desiatok strán komplikovaných signálov. Americkí futbalisti sú navyše jedni z najuniverzálnejších atlétov. Musia byť zároveň rýchli aj silní. Sila a rýchlosť však u nás tradične stoja v opozícií, a preto americký futbal úplne popiera naše predstavy.“

Stanley považuje americký futbal nielen za komplikovaný šport, ale aj takticky vyšperkovanú hru, akési ľudské šachy. „Každý tím je len taký dobrý, ako dobré sú jeho zložky. Ak máte na pozícii neschopáka, tréneri súpera do neho budú búšiť,“ vysvetľuje.

Taktická prepracovanosť a nutnosť používať hlavu imponuje aj receiverovi Monarchs Jakubovi Grofičovi, ktorý vymenil európsky futbal za jeho americkú verziu po 16 rokoch kariéry. Aj keď ho baví „ťukať sa“ s protivníkmi, odmieta, že by išlo o krutý šport. „Vyslovene tvrdých stretov je minimum, a aj keď sa dvaja zrazia, podajú si ruky. Len kretén chce naozaj ublížiť.“

V taktike hrá čoraz väčšiu rolu analýza dát

Pre analytické metódy prezývajú hlavného trénera Mariána Husára Moneyball, podľa vzoru postavy bejzbalového trénera v podaní Brada Pitta z rovnomenného filmu. Programátor Esetu je totiž súčasťou novej školy, ktorá sa sústreďuje nielen na analýzu videí, ale aj komplexných štatistických dát zo zápasov.

 
Trend analytických metód začal v NFL asi pred desiatimi rokmi a presakuje do čoraz viac kolektívnych športov. Zámorské tímy si dokonca najímajú špecializované analytické firmy, ktoré im aj skautujú hráčov. „Tímy potom robia lepšie rozhodnutia a efektívnejšie míňajú aj peniaze. Stále však hľadáme hranicu medzi analytikou a ľudským faktorom. Niektoré veci ako nasadenie alebo chyby nemožno vyčísliť,“ uvažuje Marián.

 
Dátam musí svoje rozhodnutia prispôsobiť všetkých sedem špecializovaných trénerov tímu. Tvrdým orieškom je však najmä to, ako odovzdať analytické poznatky 60 hráčom, keď každému vyhovuje iný typ komunikácie. 

„Musím im dáta preložiť do bežného jazyka. Poviem im, že podľa dát súper vyhrá o deväť bodov. Vysvetlím, čo musíme spraviť, nech sa to nestane, koho eliminovať a na čo sa spoliehať. Ak nie sme favoritmi, nemôžeme hrať konzervatívne a musíme, naopak, vyprovokovať šťastie aktívnou hrou. Najviac bodov prináša určite prirodzený talent a najlepší atléti. Tesné zápasy však rozhodujú maličkosti, ktoré ovplyvňuje práve koučing.“

Najúspešnejší klub je stále „bezdomovec“

Klub Bratislava Monarchs sa z dôvodu nedostatku tuzemskej konkurencie prirodzene obzerá do západnej Európy. Raz by sa rád predstavil aj v najprestížnejšej ELF, proti tímom z Barcelony, Istanbulu, Berlína či Viedne. Na ceste mu stoja dve prekážky: peniaze a absencia štadiónu.

Stanley nahlas sníva o exhibičnom zápase na Tehelnom poli. Jeho hlavná priorita je však dlhodobý prenájmom školského ihriska, kam by si Monarchs doviezli kontajnery so šatňami aj montovanú tribúnu. „Vieme, že nám nikto nič nedá, sme však optimisti. Nič iné nám nezostáva. Už 25 rokov sme bezdomovci. Po troch rôznych prenájmoch hráme na Mladej garde. Je tam super vedenie, avšak bojujeme s guliarmi a oštepármi, ktorí robia v tráve krátery, a musíme dávať pozor, aby tam niekto nenechal členok.“

 
Na prírodnej tribúne v bratislavskom Novom Meste je pri hracej ploche našťastie miesto pre divákov. Na štyri domáce zápasy sa prišli na Monarchs pozrieť stovky ľudí. Najviac, vyše 700, si kúpilo vstup na zápas s Nitrou. Je tak zrejmé, že na zápasy sú čoraz viac zvedaví aj diváci mimo sociálnej bubliny okolo hráčov.

 
Príjmy zo vstupného tvoria len malú súčasť rozpočtu. Niečo pokryjú sponzori, granty a dotácie. Asi 90 percent celého rozpočtu však stále tvoria členské poplatky, ktoré pre jedného hráča predstavujú 450 eur ročne. Ak si ich mladý hráč nemôže dovoliť, pomôžu mu ostatní. To platí aj pri nákupe nie práve najlacnejšieho výstroja. Základný výstroj stojí aspoň 500 eur. Najdrahšia je, samozrejme, prilba s cenou okolo 200 eur.

„Nazbiera sa to. Skúsenejší hráči sa navyše sústreďujú na detaily a hľadajú čoraz lepší a drahší výstroj. Každý je na niečo úchylák. Ale je to lepšie ako hrať automaty či stávkovať a stále lacnejšie ako hokej alebo tenis,“ upozorňuje Stanley.

Bývalý hráč a viceprezident Monarchs zodpovedný za financovanie klubu Patrik Pytel považuje za úspech, že Monarchs sa podarilo preklenúť pandemickú hibernáciu, po ktorej prešlo šesťčlenné vedenie klubu reštrukturalizáciou. „Vo vedení sú dnes bývalí hráči. Do budúcnosti by sme však radi prilákali aj ľudí zvonka. Máme ambíciu stať sa najlepšie organizovaným amatérskym tímom naprieč športmi na Slovensku.“

Ladislav Fabo v úspech Monarchs verí, avšak na budúcnosť amerického futbalu na Slovensku nehľadí cez ružové okuliare. Okrem nedostatku štátnej podpory a marketingovej (ne)šikovnosti zväzu je sklamaný aj zo zlej politiky podpory mládeže. „Každý, kto sa dnes venuje americkému futbalu, je pre mňa hrdina. Ide to na úkor voľného času, práce aj rodiny. Monarchs sú vďaka tomu konkurencieschopný klub. Sú však bohužiaľ len výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo.“