Slováci nám prezradili, prečo po tridsiatke žijú u rodičov: Na potraviny neminiem mesačne ani cent a ušetrím 40 % výplaty (Anketa)

Laciho vek sa blíži k štyridsiatke a na bývanie s rodičmi si rokmi zvykol, ale sám na sebe vidí, že nie je taký samostatný, ako by chcel. 

„Som už bližšie k štyridsiatke, takže vidím skôr negatíva. Nie som ešte taký samostatný, ani pre seba nevarím. Rodičia vo veku nad 60 rokov vidia veci inak, čo mi neprekáža, lebo to neregistrujem, ale hodnotia napríklad, ako sú v telke oblečené ženy,“ opisuje, aké špecifiká má preňho bývanie s rodičmi.

Na druhej strane za obrovskú výhodu považuje schopnosť ušetriť kopu peňazí, ktoré by inak minul na nájom či hypotéku. „Samozrejme, že sa dá ušetriť. Napríklad v októbri som ušetril okolo 300 eur z výplaty. Počas koronavírusu v roku 2020 a 2021 som dokázal ušetriť aj 500 eur mesačne, keďže nebolo nič otvorené,“ vytešuje sa Laci.

Podľa vlastných slov má šťastie, lebo už dva a pol roka má home office, a tak nemusí míňať peniaze ani na dochádzanie do práce. Stále ho však mrzí, že život s rodičmi v praxi znamená obmedzenú mieru súkromia, ktorú si môže užívať.

„Keby som žil sám, tak by som mohol ísť o pol desiatej večer von len tak. Necítim sa tak komfortne, keď sa čudujú, kam idem. Najlepšie na takomto bývaní je to, že si človek na to zvykne a už si len ťažko vie predstaviť, ako sa býva bez rodičov. Aj keď každý hovorí, že je lepšie mať svoj súkromný život,“ uzatvára.

Adam L.: U rodičov ušetrím stovky eur mesačne

Adam si svoje bývanie s rodičmi pochvaľuje. Napriek tomu, že má 23 rokov, si zvykol na to, že mesačne dokáže ušetriť značnú časť príjmu.

„Ušetriť si dokážem celkom dosť, lebo z výplaty mi odchádza 340 eur na sporenie a do domácnosti prispievam 100 eur plus gastrolístky. Ešte si odkladám na účte, kde mám takú železnú rezervu okolo 150 eur mesačne, keď si chcem niečo kúpiť,“ vysvetľuje Adam, čo všetko si môže dovoliť vďaka lacnejšiemu bývaniu v rodičovskom príbytku.

Na otázku, čo mu na spoločnom bývaní lezie na nervy, odpovedá mladík slovami, že prakticky nič. Doma sa vraj priveľa nezdržiava. „Na nervy mi nelezie skoro nič. Viac nie som doma, ako som, takže sa tam chodím skôr iba vyspať,“ konštatuje.

Miloš D.: Hnevá ma, keď sa treba postarať o záhraduMilošovi v 32 rokoch bývanie u rodičov naplno vyhovuje. O súkromie sa obávať nemusí, pretože s rodičmi býva v dome, kde si môže každý nájsť svoj priestor bez toho, aby sa museli socializovať spoločne. 

„Najlepšie je asi to, že som s nimi a nie som sám. Výhodou je, že sa striedame vo varení aj v upratovaní a nie je to celé na mne,“ opisuje, čo ho na bývaní teší. „Na nervy mi nelezie asi nič. Ale keby som si mal niečo vybrať, tak to, že keď idú na dovolenku alebo výlet, tak sa musím starať o záhradu. Keby som býval sám, tak som v byte,“ dodáva k negatívam.

Samozrejme, aj Miloš si najviac pochvaľuje množstvo peňazí, ktoré dokáže mesačne vďaka rodičom ušetriť. „Dokážem ušetriť celkom dosť, ak chcem. Na druhej strane dosť je pre každého iná suma. Neplatím taký nájom, respektíve hypotéku, ako by som platil, keby som býval sám. Mesačne dokážem ušetriť možno 40 percent výplaty, a to na sebe teda nešetrím,“ konštatuje.

Petra R.: Na potraviny neminiem mesačne ani cent

V tomto prípade je situácia trochu vymenená, pretože Petra nebýva s rodičmi, ale práve naopak. Rodičia bývajú v dome u Petry, no aj tak majú starostlivosť o chod domácnosti jasne rozdelenú. 

„Bývame v dome. O hypotéku, rekonštrukciu, energie a internet sa z hľadiska financií starám ja. Otec je už na dôchodku a vyžije z toho, čo mu chodí. Mama ešte pracuje. Nájomné mi neplatia, to by mi bolo také blbé, a ja takto ušetrím na potravinách. O tie sa starajú výlučne rodičia,“ pochvaľuje si spolunažívanie Petra.

„Najlepšie na takomto bývaní je určite jedlo. Mám navarené a nemusím preto takmer nič urobiť. Čo je horšie, to je generačný rozdiel. Často máme na veci iný názor, ale je dobré, že sme ako talianska rodina. Vykričíme si to a potom ideme ďalej,“ vysvetľuje s tým, že aj keď sa konflikty objavia, tak sa ich snažia rýchlo vyriešiť.