Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Pôvod kamenných gúľ známych ako Megoňky nie je geológom dodnes úplne jasný.
Majú dokonale guľaté tvary, akoby ich niekto precízne brúsil, nejde však o ľudské dielo. Kysucké Megoňky sú svetovým unikátom zahaleným rúškom tajomstva. Domáci si totiž ešte pred niekoľkými desiatkami rokov mysleli, že masívne gule môžu byť skamenené vajcia dinosaurov, diela mimozemšťanov či dokonca meteority z vesmíru.
Samozrejme, tieto teórie sú pritiahnuté za vlasy. Pravdou však je, že kamenné gule na tomto mieste boli dávno pred nami. Odborníci odhadujú, že vznikli v období kriedy, čiže približne pred 40 miliónmi rokov.
Aby sme zistili, ako tieto pozoruhodné objekty vznikli a prečo sú magnetom pre turistov, rozhodli sme navštíviť Kysuce a pokochať sa guľami na vlastné oči. Geoparkom nás previedla riaditeľka Organizácie cestovného ruchu Kysuce Emília Maloušová, ktorá nám okrem jedinečnosti tohto miesta prezradila aj to, aké s ním má plány mesto Čadca.
Na Refresheri pravidelne píšeme o unikátnych slovenských miestach, ktoré síce nepatria k najznámejším pamiatkam našej krajiny, ale určite stoja za návštevu. Navštívili sme napríklad Val obrov, prezývaný aj slovenský Čínsky múr, a po boku archeológa sme rozobrali tajuplné praveké stavby rondely pripomínajúce Stonehenge. Tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom, a ak sa ti naša práca páči, podporiť ju môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Niekdajší kameňolom
Keď zadáme do navigácie „Kamenné gule – Megoňky“, dovedie nás až na malú betónovú platňu lemovanú lesom, kde necháme auto. Počas toho, ako parkujeme, si všimneme, že pri turistickej tabuli čaká riaditeľka kysuckej organizácie cestovného ruchu Emília Maloušová. Jej turistický odev nám pripomenie, že už v telefóne nám odporúčala zobrať si so sebou pevnú obuv. Ako neskôr sami zistíme, bez nej by sme boli dolámaní niekde v kríkoch.
Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka
Spoločne sa vydáme lesnou cestičkou, ktorá nás za malú chvíľku privedie na obrovskú otvorenú plochu s nádhernou panorámou. Pred nami sa rozprestiera obrovská skalnatá stena dookola lemovaná lesom. Vľavo od nás je futuristický drevený altánok zámerne pripomínajúci guľu a vpravo dve lavičky.
Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka
Sprievodkyňa nám vysvetlí, že v 80. rokoch tu bol kameňolom. „Ťažil sa tu kameň. Unikátne kamenné gule boli objavené práve pri odstrele hornín,“ doplnila Emília Maloušová s tým, že tento objav začal písať novú históriu tohto miesta.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Z čoho sa kamenné gule skladajú a ako vznikli.
Čo si o kamenných guliach kedysi mysleli miestni.
Pred koľkými rokmi kamenné gule vznikli.
Koľko meria a váži najväčšia kamenná guľa.
Čo veľmi vzácne a unikátne môžu gule v sebe ukrývať.
Keďže gule, ktoré vidím pred sebou, majú fascinujúci pravidelný tvar, poprosím svoju sprievodkyňu, aby mi vysvetlila, čo sú vlastne Megoňky vôbec zač.
„Z hľadiska cestovného ruchu sú to kamenné gule nachádzajúce sa v meste Čadca v mestskej časti Milošová v osade Megoňky, podľa ktorej sú aj pomenované,“ prezrádza nám riaditeľka OCR.
Omnoho zaujímavejší je ich význam z geologického hľadiska. Podľa jej slov ide o pieskovcové gule, ktoré vznikli pred miliónmi rokov, keď bolo naše územie zatopené pradávnym morom.
Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka
„Geológovia si vznik gúľ vysvetľovali vlnobitím v pradávnom mori, pri ktorom sa spevňovali jednotlivé vrstvy sedimentov. Niektorí z nich ich vznik dokonca prirovnávali ku vzniku snehových vločiek. Guľatý tvar mohol vzniknúť postupným nabaľovaním piesku a iného materiálu na podmorskom svahu pri seizmických otrasoch – vrstvy sa nabaľovali na seba a zagúľali podobným spôsobom, ako to je pri kotúľaní snehovej gule,“ priblížila Emília Maloušová s tým, že podľa najnovších teórií vznikli vďaka rôznym chemickým, biologickým a fyzickým procesom.
Keďže sa nachádzali na dne mora, je pre takéto horniny typické, že si uchovávali vodu. Taktiež by mohli podľa jej slov obsahovať schránky rôznych pravekých živočíchov či iné kamenné štruktúry.
„Ešte v 90. rokoch sa hovorilo, že gule tu zanechala mimozemská civilizácia alebo že išlo o dinosaurie vajcia. Samozrejme, tieto legendy nemali žiadny reálny základ,“ dodala riaditeľka. Poznamenala, že hoci za vznikom gúľ nie je nič fantastické, ako si kedysi ľudia mysleli, napriek tomu ide o svetovú raritu. Priznala však, že sa nedávno dočítala o podobných guliach, ktoré sa majú nachádzať pri Prievidzi, prezývaných ako „brusnianske kamenné gule“.
Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka
„Konkrécie (kamenné gule, pozn. red.) vznikajú vnútri pórovitých sedimentov počas postupného spevňovania budúcej skaly. Zvyčajne pieskovcov, prachovcov, bridlíc, v spraši alebo v pôde. V hornine sa okolo pevných teliesok – môžu to byť zrnká piesku, úlomky hornín či skameneliny – začne zrážať cementačný materiál, napríklad vápnitá, kremitá alebo fosfatická zrazenina, a postupne vznikajú guľovité telesá zatláčajúce okolitú hmotu. Tie sú zvyčajne zložené z uhličitanu minerálu, akým je napríklad vápenec,“ vysvetlil geológ Jozef Michalík pre portál Topky.
Hoci konkrécie väčšinou vznikajú z vápenca, môžu byť v nich prítomné aj iné minerály. „Ak cement prirastá prerušovane, na povrchu teliesok sa zrážajú vrstvičky minerálu, podobné lupeňom cibule. Keď má však hostiteľská hornina nepravidelnú pórovitú stavbu, výsledná konkrécia má pretiahnutý, piškótovitý, diskovitý, nepravidelný rúrkovitý alebo hroznovitý tvar. Pevný cement konkrécií spôsobuje ich väčšiu tvrdosť a odolnosť proti poveternostným vplyvom. Farba konkrécií sa obvykle podobá skale, v ktorej sa nachádzajú,“ doplnil geológ.
Strmý terén za atraktívne fotografie
Ako skromný turista z nížiny som unesený z guľatých skál nachádzajúcich sa predo mnou. Moja sprievodkyňa mi však prezradí, že najkrajšie gule sa nachádzajú v lese zo zadnej strany lomu. Hoci o tom vie iba málo ľudí, spoza altánku vedie lesný chodník, ktorý lemuje lom. Ak sa však naň vydáš, naozaj odporúčame pevnú obuv, keďže v šľapkách by si ľahko prišiel k úrazu.
Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka
Zatiaľ čo si to režeme zarasteným lesom, Emília Maloušová mi prezrádza, že momentálne týmto územím prechádza cyklotrasa „Geopark Megoňky – Šance“. „Vedie cez Milošovú, Megoňky a prechádza na českú stranu územia, kde ich prepája s historickým opevnením Jablunkovské šance,“ priblíži nám naša sprievodkyňa a ukáže na hraničné stĺpiky.
Obísť lom nám pomalým tempom s prestávkami zaberie menej než pol hodiny. Po ceste narazíme na rôzne gule či kamenné výlupky. Je nutné sa okolo seba dôkladne obzerať, aby si našiel všetky. Keď sa dostaneme opäť na prednú stranu lomu, Emília Maloušová ukáže na masívnu guľu pred nami a prezradí mi, že sa s ňou fotia takmer všetci turisti.
Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka
„Hovorí sa, že ide o najväčšiu guľu s priemerom 260 centimetrov a s váhou 25 ton. Údajne tu však bola aj iná päťmetrová guľa, ktorá sa bohužiaľ pri ťažbe kameňa polámala,“ doplní naša sprievodkyňa s tým, že veľa vypadaných gúľ sa pri ťažbe rozlámalo na malé čiastky. Keďže sa s masívnou guľou fotia všetci, neodolám ani ja a prosím Emíliu, aby ma pri nej zvečnila. Bez fotky akoby som na Megoňkách ani nebol.
Mesto Čadca zisťovalo, či jeho obyvatelia majú gule
Keď pomaly zlezieme strmým svahom naspäť na parkovisko, naša sprievodkyňa nám prezradí, že ťažba v lome sa začala ešte v 80. rokoch. Megoňky sa podľa jej slov stali chráneným územím až v roku 2003.
„Na Kysuciach je ešte jedna známa podobná lokalita Klokočovské skálie, kde sa tiež nachádzajú kamenné gule. Ide o prírodnú rezerváciu s piatym stupňom ochrany, ktorý tu platí už od roku 1973. Megoňky sa teda z hľadiska ochrany a cestovného ruku stali zaujímavé až o nejakých 30 rokov neskôr,“ doplnila Emília.
Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka
Napriek tomu sa vraj usilujú o to, aby bolo toto územie pre turistov čo najviac atraktívne. „Postavili sme tu altánok, pódium, lavičky, stojan na bicykle aj taký drobný mobiliár. Cieľom mesta Čadca je toto miesto ešte viac zatraktívniť. Dokonca má záujem, aby boli niektoré gule, ktoré boli odtiaľto odvezené do súkromných zbierok, navrátiť naspäť do kameňolomu,“ prezrádza nám.
Podľa jej slov mesto poslalo výzvu občanom v znení, že ak má niekto na záhrade guľu a chcel by ju vrátiť, radi ju príjmu naspäť. Niektorí ľudia na výzvu zareagovali. „Naším zámerom je spraviť toto miesto čo najatraktívnejším pre cestovný ruch. Plánujeme lepšou cestou sprístupniť stred lomu, kde sa nachádzajú lavičky, a okolo celého lomu vybudovať náučný chodník,“ dodala na záver našej návštevy Emília Maloušová.
