Kysucké kamenné gule sú svetovým unikátom: v 90. rokoch si miestni mysleli, že tu Megoňky zanechali mimozemšťania

Keďže gule, ktoré vidím pred sebou, majú fascinujúci pravidelný tvar, poprosím svoju sprievodkyňu, aby mi vysvetlila, čo sú vlastne Megoňky vôbec zač.

„Z hľadiska cestovného ruchu sú to kamenné gule nachádzajúce sa v meste Čadca v mestskej časti Milošová v osade Megoňky, podľa ktorej sú aj pomenované,“ prezrádza nám riaditeľka OCR.

Omnoho zaujímavejší je ich význam z geologického hľadiska. Podľa jej slov ide o pieskovcové gule, ktoré vznikli pred miliónmi rokov, keď bolo naše územie zatopené pradávnym morom. 

„Geológovia si vznik gúľ vysvetľovali vlnobitím v pradávnom mori, pri ktorom sa spevňovali jednotlivé vrstvy sedimentov. Niektorí z nich ich vznik dokonca prirovnávali ku vzniku snehových vločiek. Guľatý tvar mohol vzniknúť postupným nabaľovaním piesku a iného materiálu na podmorskom svahu pri seizmických otrasoch – vrstvy sa nabaľovali na seba a zagúľali podobným spôsobom, ako to je pri kotúľaní snehovej gule,“ priblížila Emília Maloušová s tým, že podľa najnovších teórií vznikli vďaka rôznym chemickým, biologickým a fyzickým procesom.

Keďže sa nachádzali na dne mora, je pre takéto horniny typické, že si uchovávali vodu. Taktiež by mohli podľa jej slov obsahovať schránky rôznych pravekých živočíchov či iné kamenné štruktúry.

„Ešte v 90. rokoch sa hovorilo, že gule tu zanechala mimozemská civilizácia alebo že išlo o dinosaurie vajcia. Samozrejme, tieto legendy nemali žiadny reálny základ,“ dodala riaditeľka. Poznamenala, že hoci za vznikom gúľ nie je nič fantastické, ako si kedysi ľudia mysleli, napriek tomu ide o svetovú raritu. Priznala však, že sa nedávno dočítala o podobných guliach, ktoré sa majú nachádzať pri Prievidzi, prezývaných ako „brusnianske kamenné gule“.

Strmý terén za atraktívne fotografie

Ako skromný turista z nížiny som unesený z guľatých skál nachádzajúcich sa predo mnou. Moja sprievodkyňa mi však prezradí, že najkrajšie gule sa nachádzajú v lese zo zadnej strany lomu. Hoci o tom vie iba málo ľudí, spoza altánku vedie lesný chodník, ktorý lemuje lom. Ak sa však naň vydáš, naozaj odporúčame pevnú obuv, keďže v šľapkách by si ľahko prišiel k úrazu.

Zatiaľ čo si to režeme zarasteným lesom, Emília Maloušová mi prezrádza, že momentálne týmto územím prechádza cyklotrasa „Geopark Megoňky – Šance“. „Vedie cez Milošovú, Megoňky a prechádza na českú stranu územia, kde ich prepája s historickým opevnením Jablunkovské šance,“ priblíži nám naša sprievodkyňa a ukáže na hraničné stĺpiky.

Obísť lom nám pomalým tempom s prestávkami zaberie menej než pol hodiny. Po ceste narazíme na rôzne gule či kamenné výlupky. Je nutné sa okolo seba dôkladne obzerať, aby si našiel všetky. Keď sa dostaneme opäť na prednú stranu lomu, Emília Maloušová ukáže na masívnu guľu pred nami a prezradí mi, že sa s ňou fotia takmer všetci turisti.

„Hovorí sa, že ide o najväčšiu guľu s priemerom 260 centimetrov a s váhou 25 ton. Údajne tu však bola aj iná päťmetrová guľa, ktorá sa bohužiaľ pri ťažbe kameňa polámala,“ doplní naša sprievodkyňa s tým, že veľa vypadaných gúľ sa pri ťažbe rozlámalo na malé čiastky. Keďže sa s masívnou guľou fotia všetci, neodolám ani ja a prosím Emíliu, aby ma pri nej zvečnila. Bez fotky akoby som na Megoňkách ani nebol.

Zobrazit galerii

(12)

Mesto Čadca zisťovalo, či jeho obyvatelia majú gule

Keď pomaly zlezieme strmým svahom naspäť na parkovisko, naša sprievodkyňa nám prezradí, že ťažba v lome sa začala ešte v 80. rokoch. Megoňky sa podľa jej slov stali chráneným územím až v roku 2003.

„Na Kysuciach je ešte jedna známa podobná lokalita Klokočovské skálie, kde sa tiež nachádzajú kamenné gule. Ide o prírodnú rezerváciu s piatym stupňom ochrany, ktorý tu platí už od roku 1973. Megoňky sa teda z hľadiska ochrany a cestovného ruku stali zaujímavé až o nejakých 30 rokov neskôr,“ doplnila Emília.

Napriek tomu sa vraj usilujú o to, aby bolo toto územie pre turistov čo najviac atraktívne. „Postavili sme tu altánok, pódium, lavičky, stojan na bicykle aj taký drobný mobiliár. Cieľom mesta Čadca je toto miesto ešte viac zatraktívniť. Dokonca má záujem, aby boli niektoré gule, ktoré boli odtiaľto odvezené do súkromných zbierok, navrátiť naspäť do kameňolomu,“ prezrádza nám.

Podľa jej slov mesto poslalo výzvu občanom v znení, že ak má niekto na záhrade guľu a chcel by ju vrátiť, radi ju príjmu naspäť. Niektorí ľudia na výzvu zareagovali. „Naším zámerom je spraviť toto miesto čo najatraktívnejším pre cestovný ruch. Plánujeme lepšou cestou sprístupniť stred lomu, kde sa nachádzajú lavičky, a okolo celého lomu vybudovať náučný chodník,“ dodala na záver našej návštevy Emília Maloušová.