Toto sa deje s tvojím telom, keď letíš lietadlom: od plynatosti až po bolesti zubov

Na nižšie množstvo kyslíka môžu zle reagovať najmä ľudia so závažnými ochoreniami srdca, pľúc či krvi. Telo zdravého človeka by však malo mať dostatočné mechanizmy na to, aby sa s takouto krátkodobou záťažou vyrovnalo. Ak ťa počas letu trápia bolesti hlavy alebo mdloby, odborníci odporúčajú vyhýbať sa alkoholu, kofeínu a piť veľa vody.

Negatívne účinky môžu zosilnieť aj po hĺbkovom potápaní. Ak máš preto v pláne objavovať podmorské koraly na Maldivách, naplánuj si to aspoň 24 hodín pred letom.

Radšej nenos šošovky

Veľmi častým problémom je aj extrémne nízka vlhkosť v kabínach lietadiel. Kým za optimálnu vlhkosť sa považuje 40 až 70 %, v kabíne to môže byť 5 až 20 %. V niektorých prípadoch dokonca len 2 %. 

Výsledkom je sucho v hrdle alebo nose, podráždené oči (ak ti to robí problém, nenos v lietadle šošovky) aj vysušená sliznica úst, pre ktorú ti môže jedlo chutiť trochu menej ako zvyčajne.

Keďže infekcie sa v suchom prostredí (a uzavretých priestoroch) šíria rýchlejšie, v lietadle hrozí aj vyššie riziko nákazy prenosnými chorobami. V komerčných lietadlách dnes vzduch v kabíne filtrujú pomocou vzdušných HEPA filtrov, čím by sa mal prenos minimalizovať.

Plynatosť je normálna

Zmeny tlaku pri odlietaní a pristávaní sa môžu prejaviť v tvojich dutinách aj... črevách. Ak si sa už niekedy počas letu cítil nafúknutý alebo ťa trápila plynatosť, pravdepodobne to nesúviselo (len) s letiskovou bagetou a pohárom piva, ktoré si si doprial pred odletom.

V zdravotníckej brožúre Leteckej lekárskej asociácie sa píše, že plyn má tendenciu rozpínať sa nepriamoúmerne tlaku. To znamená, že čím vyššie lietadlo stúpa, tým viac sa plyn uväznený v našich telesných dutinách a črevách rozpína. Preto cestujúcich často trápi nadúvanie.

Odborníci odporúčajú jesť pred letom pomaly a vyhýbať sa potravinám, ktoré vytvárajú plyny, ako sú arašidy, kapusta či sýtené nápoje. Ak cítiš v bruchu diskomfort, najlepšie urobíš, ak nahromadené plyny vypustíš von – ideálne na toalete.

Podobný jav sa odohráva aj v našej hlave. Pri vzlietaní sa bubienková membrána v našom uchu vyklenie smerom von, koncentrácia vzduchu v strednom uchu stúpa a prebytočný vzduch sa musí dostať von. To spôsobí známy pocit tlaku. Pri pristávaní nastáva opačný efekt – vzduch sa vracia späť do stredného ucha, čo môže byť ešte nepríjemnejšie. V týchto chvíľach ti pomôže, keď budeš niečo žuť, prehĺtať alebo cmúľať.

Ak máš infekciu ucha, nosa alebo dutín, lietanie radšej zváž. V takýchto prípadoch vzduch nemôže voľne prúdiť dutinami, čo ti môže spôsobiť bolesť, krvácanie či dokonca prasknutie ušného bubienka, upozorňujú experti.

Hoci je to menej časté, zmeny plynov v tele môžu mať vplyv aj na tvoje zuby. Plyny sa zachytávajú v plombách a dutinách, a ak máš stomatologický problém, na palube ťa môže potrápiť bolesť zubov.

Pozor na krvné zrazeniny

Dlhé sedenie tvojim nohám vôbec neprospieva, o to viac, keď cestuješ lietadlom, kde si skrátka nemôžeš otvoriť dvere a poprechádzať sa (teda môžeš, ale len raz). Niekoľkohodinové sedenie v stiesnených priestoroch spomaľuje prietok krvi v celom tele, čo vedie k opuchu nôh a členkov. 

V závažnejších prípadoch môže vzniknúť tzv. cestovateľská trombóza, teda zúženie žíl a následný vznik krvných zrazenín. Tento stav spôsobuje opuch a bolesť, ktoré ťa môžu trápiť ešte dni či týždne po pristátí.

Zriedkavo môže viesť až k život ohrozujúcej situácii, a to vtedy, keď sa zrazenina odtrhne, dostane sa do pľúc a spôsobí tzv. pľúcnu embóliu. Rizikovými faktormi sú najmä obezita, nedávne zranenie alebo operácia, užívanie antikoncepčných tabletiek, tehotenstvo a kŕčové žily.

Aby si riziko opuchu zmiernil, v lietadle vždy nos voľné oblečenie, pod sedadlo si nič nedávaj, aby si mal viac miesta na nohy, a počas letu pravidelne ohýbaj a precvičuj členky a nohy. Na lety, ktoré trvajú dlhšie ako päť hodín, odborníci odporúčajú aj kompresné podkolienky.

Na jet lag sa môžeš pripraviť

Rýchly prechod časovými pásmami narúša tvoj cirkadiánny rytmus – „vnútorné hodiny“, ktoré riadia dôležité funkcie tvojho tela ako vylučovanie hormónov, ospalosť, bdelosť či pocity hladu. Cirkadiánny rytmus riadi melatonín, hormón spánku, ktorý ovplyvňuje svetlo. S jeho vylučovaním pomáha tma, silné svetlo ho, naopak, potláča.

Ak prechádzaš viacerými časovými pásmami, vzniká „pásmová choroba“ známa ako jet lag, ktorá spôsobuje nespavosť alebo, naopak, pocit ospalosti počas dňa, niekedy aj tráviace problémy. S adaptáciou ti najrýchlejšie pomôže vystavenie sa slnečnému žiareniu a pohyb.

Novému časovému pásmu sa môžeš prispôsobiť ešte pred odletom. Ak cestuješ na východ, zobúdzaj sa a chodievaj spať skôr, a ak na západ, snaž sa to robiť opačne.

Škodí nám kozmické žiarenie?

Podľa niektorých štúdií majú piloti a palubní sprievodcovia častejší výskyt nádorov. Vedci sa domnievajú, že je to spôsobené tým, že sú pravidelne vystavovaní kozmickému ionizujúcemu žiareniu, ktoré dokázateľne zvyšuje riziko vzniku rakoviny a reprodukčných problémov.

Stále však nie je dokázané, či je hlavným vinníkom žiarenie, alebo skôr životný štýl pilotov. Odborníci stále nevedia, aká úroveň žiarenia je ešte bezpečná. Ak však nelietaš pravidelne, nemal by to byť problém.