Svoje umenie budovala na kolene a bez peňazí.
Evelin Jurković je ten typ človeka, čo nielenže ide proti prúdu - ona si ho rovno odkloní, keď nedáva zmysel. K tetovaniu sa dostala počas vysokej školy. Nie preto, že by ho plánovala, ale preto, že škola jej plán na život jednoducho nedala.
Uvedomila som si, že na pozadí tetovania sa človek môže naučiť znova sa mať rád, vytvoriť si k svojmu telu pozitívny vzťah a niekdajšiu bolesť premeniť na silu a z nej vyžarujúcu krásu.
Tak si svoj reálny život začala budovať sama. Viac-menej na kolene. A bez peňazí.
Lenže Evelin netetuje len preto, aby ozdobila telo. Na jej kresbách nie je najdôležitejší vizuál, ale to, čo spúšťajú.
Tak vznikol aj nápad toho, že nestačí len tetovať pre klientov, ktorí si to môžu dovoliť. Jurković rozbehla charitatívny projekt, v rámci ktorého ponúka bezplatné pretetovanie jaziev ženám po mastektómii. Nie pre PR, nie pre lajky. Ale preto, že to niekto musel spraviť. A že zmeniť život nemusí vždy znamenať zarábať na ňom.
Hovorí, že tetovanie môže byť transformačné. Že to nie je len ihla, ale nástroj - na akceptáciu, na mier so sebou, na to, naučiť sa znovu mať rád svoje telo. „Väčšina ľudí v tetovaní pravdepodobne nevidí nič nad rámec toho, že dekoruje telo, mňa však od samého začiatku zaujímal práve jeho transformačný potenciál,“ hovorí.
„Body-pozitívne tetovania, ktoré pre svojich klientov vytváram, sú častokrát hlboko osobné a pomáhajú im akceptovať telo alebo jeho časti, ktoré dovtedy skrývali, a to nielen pred ostatnými, ale niekedy aj pred samými sebou,“ vysvetľuje Jurković.
Jej ateliér nie je len štúdio. Je to bezpečný priestor. Inkluzívny. Nehodnotí. Nepýta sa, prečo. Vie, že každý človek sem prichádza so svojím príbehom a že ten príbeh má hodnotu, aj keď ho ešte nikto nevypočul.
„Aj preto sa snažím napomáhať procesu vnútornej liečby, obnovy sebavedomia, a to práve preto, že verím, že každý človek má právo byť sám sebou — bez hanby a bez výčitiek,“ vysvetľuje.
Tetovanie je pre niekoho ozdoba. Pre niekoho krik. Pre niekoho uzdravenie. A pre Evelin? Pre Evelin je to cesta, ako sa cez umenie dotknúť niečoho, čo dovtedy bolelo. A možno aj premeniť hanbu na silu.
Pocit, že som niekomu, kto to naozaj potreboval, aspoň o kúsok zmenila život k lepšiemu, ma totiž baví viac ako peniaze.
