Peter odbehol 160 km za 16 hodín: Základom bolo rozdeliť si v hlave trasu. Nespal som, potrápili ma len otlaky

Ako to presne vyzerá na takýchto pretekoch? 

Išlo o 48. ročník, ide o jeden z najznámejších a najprestížnejších ultra pretekov na svete, v USA je to určite topka. V Európe na podobných akciách štartujú tisíce ľudí, na tomto konkrétnom je to približne 350 ľudí. Vlastne vzniklo to ako preteky koní, ale potom sa asi nejaký blázon (smiech) rozhodol, že to dá rýchlejšie bez koňa. 

Zobrazit galerii

(19)

V akom štýle to musíš zvládnuť? 

160 kilometrov je vzdialenosť, ktorú musíš prejsť/prebehnúť/zvládnuť za 30 hodín. Štartuje sa o piatej ráno a cieľ je teda druhý deň o 11:00 pred obedom, vtedy musia byť všetci v cieli. Je na každom človeku, či to bude celé bežať, či si pospí, či pochodí a takto. Máš stanice na občerstvenie, doplnenie energie a podobne. Zároveň na posledných 60 km je možnosť mať pacera, teda človeka, ktorý ťa ťahá, ale nemôže ti fyzicky pomáhať. Je to skôr psychická podpora. 

Beží sa to primárne v prírode?

Drvivá väčšina áno, po prašných cestách, lesoch a podobne. Ale cieľová rovinka je na bežeckej dráhe.

Aké je tam vzhľadom na polohu Kalifornie počasie? 

Bolo veľmi horúco, tam sú bežne teploty 40 stupňov Celzia, domáci sú na to zvyknutí. Aj z toho dôvodu som tam šiel o 6 týždňov skôr, aby som sa aklimatizoval. Beží sa to aj cez kalifornské kaňony a organizátori povedali, že išlo o jeden z horúcejších ročníkov.  

Ako sa pretekári dostanú na túto akciu? 

Sú dve možnosti. Jedna je cez lotériu, kde sa zaregistruješ a čakáš, či ťa vyberú. Ale musíš mať zároveň odbehnutý nejaký podobný pretek. Šanca na prvý rok je veľmi malá, keďže sa hlásia tisíce ľudí a vyberú zopár stoviek. Priemerná čakacia doba v tejto lotérii na vstupenku je osem rokov. Druhá možnosť je vybehať si vstupenku na kvázi kvalifikačných pretekoch, na ktorých musíš skončiť prvý alebo druhý, čo je teda aj môj prípad. Pred rokom som skončil druhý na pretekoch okolo Mont Blancu. 

Ako sa človek dokáže na takýto pretek pripraviť? 

Musel som si zvyknúť a prispôsobiť sa teplotám aj terénu, keďže dosť sa beží z kopca. Navyše som taký dlhý beh nikdy predtým neabsolvoval, maximálne som mal 100 km preteky, teraz to bolo 100 míľ, teda 160 km. Ale vedel som o tom už rok vopred, čiže som k tomu prispôsobil prípravu. Trénoval som aj na Tenerife, kam chodím pravidelne, keďže my Európania nie sme zvyknutí na beh v štyridsiatkach. (smiech). 

Čo si mal v hlave pred štartom? 

Bol som nastavený dobre, za 10 rokov mám podobných pretekov za sebou veľa, čiže som vedel, do čoho idem. Cieľom bolo nezdržiavať sa dlho na tých občerstvovacích staniciach, len doplniť vodu, energiu a ísť ďalej. Ak sa zasedíš, potom je to náročné. Nechcel som sa nechať strhnúť z môjho nastavenia. Rozdelil som si trasu v hlave tak, že som nemyslel na to, že idem teraz bežať bez pauzy 160 km, ale po menších častiach, ktoré boli každých 8-10-12 kilometrov. 

Využil si aj podporu na posledných 60 km? 

Jasné, pacera mi robil kamarát z Česka. Je to fakt rozdiel a veľká pomoc, keď tam v závere máš niekoho, koho poznáš, s kým si rozumieš. 

Takže si to dal za 16 hodín bez dlhšej prestávky, však?

Presne tak. Nespal som, ale nechcem z toho robiť vedu, pretože 16 hodín ľudia dokážu bežne aj pracovať. (smiech) Kríza na pár minút prišla na 100. kilometri. Mal som otlaky, tak som na chvíľu musel zastaviť, ale inak som išiel aj bez sadnutia.  

Vyžaduje sa pred takýmto pretekom nejaké špeciálne vyšetrenie u lekára? 

Niekedy sa vyžaduje, ale v tomto prípade to nebolo potrebné. Ale my ako profesionálni atléti sme pravidelne monitorovaní. Samozrejme, nikto nechce, aby ho tam niekde kleplo.  

Stalo sa počas pretekov niečo neočakávané, nejaká zdravotná komplikácia? 

Určite veľa ľudí nedokončilo preteky, dôvody neviem. Nikomu sa, pokiaľ viem, nestalo nič vážne, len také veci ako úpal či zvracanie, čo je vzhľadom na podmienky toho preteku pochopiteľné. 

Dominujú aj v tejto bežeckej disciplíne športovci z Afriky? 

Práveže vôbec. Tieto ultra trailové behy im nejdú tak dobre. Veľmi dobrí sú Američania a tiež Európania z kvázi alpských štátov. 

Aké prizemoney sú za takúto akciu, najmä ak skončíš v TOP 10? 

Sklamem ťa, ale nie sú tam žiadne prizemoney. (smiech) Tento pretek si drží pravidlo, že nevypláca prizemoney. Vyhlasuje sa TOP 10 pretekárov, ak to dáš pod 24 hodín, dostaneš takú striebornú pracku. Akože, je to hlavne o prestíži. A zároveň môžeš získať odmeny od svojich sponzorov.  

Ako dlho sa tomu venuješ profesionálne? 

Bude to už pár rokov, s behom som začal 10 rokov späť, ale také prvé väčšie zahraničné preteky som absolvoval asi 8 rokov dozadu. Do minulého roka som bol ešte študent, keďže som študoval kondičné trénerstvo, čo som úspešne absolvoval. Od toho momentu som vlastne už zamestnanec Dukly a poberám aj plat, no zároveň mám sponzorov. 

Čítal som o tebe, že si bol futbalista, prečo si s tým prestal? 

Futbal ma veľmi bavil, hrával som a nebola to žiadna prekopávaná, v Podbrezovej to brali veľmi vážne, trénovali sme dvojfázovo. Ale asi ma to postupne prestalo baviť a musel som zároveň niekde vypustiť energiu, preto som začal s behmi. 

Kedy ti napadlo, že budeš robiť profesionálne trailové behy? 

No takto sa na to pozerať asi nedá, pretože tento šport je veľmi mladý. Ešte pred 20 rokmi sa tým neživil možno nikto, pred 10 rokmi len tí najlepší a až dnes je generácia nás, ktorí sa tým môžeme živiť, čo je super.

Ako si na tom s platom od klubu či sponzorov? 

Tak nie je to práve futbal ani hokej. Ja však nemám žiadne záväzky, nemám vlastnú rodinu, bývam u rodičov v detskej izbe, nevlastním asi nič okrem bicykla. Všetko, čo mám, vrážam naspäť do športu, veď len tie preteky v Amerike spolu s prípravou stáli cez 15 000 eur. Niekedy to ani radšej nechcem počítať, že koľko do toho ide peňazí. Na druhej strane, kedy ak nie teraz. 

Sú v tomto športe peniaze od štátu? 

Ak ideš na preteky, kde skôr prezentuješ sponzorov ako národnosť, tak ich to nezaujíma a nedotujú nič, to je prípad toho Western States. Zaujíma ich napríklad účasť na majstrovstvách sveta, tam som pred dvoma rokmi skončil tretí, takže nejaká odmena a dotácia tam bola.

Ako vyzerá tvoj tréningový plán a proces? 

Záleží od ročného obdobia, v zime robím hlavne skialp, chodím aj na preteky. Zvyšok roka teda beh a bajk. Ale nemysli si, že každý môj tréning chodím behávať maratón. Ak sa pripravujem na súťaž, tak behávam aj dlhšie vzdialenosti. V zásade však ide o kompaktnosť a konzistenciu, bežný tréning je pre mňa tak okolo 10 - 12 kilometrov. Musí ťa to však baviť.

Čo na tom baví teba? 

Je toho veľa. Baví ma pohyb, určitým spôsobom som súťaživý, chcem sa porovnávať a posúvať limity vyššie. Zároveň mám rád prírodu a uvidím veľmi veľa krásnych miest, nie je to ako iní atléti, ktorí sú zavretí na štadióne.  

Koľko pretekov stihneš počas sezóny absolvovať? 

Záleží. Takých dlhších na 100+ kilometrov maximálne dva alebo tri. Kratšie sú pomedzi to, nejaké polmaratóny, maratóny a podobne, tých stihnem tak štyri-päť. A v zime skialp, tam pretekám tiež. A skialp je skvelý doplnok k behu, beriem to ako prípravu na leto. 

Čo by si poradil ako ultimátny trik pre bežcov, ktorí sa chcú zlepšiť? 

Tí, ktorí začínajú, tak nech hlavne vydržia, nech sa hýbu. A keď už si rozhýbaný, tak hlavne nechaj priestor na vzdelávanie, čítaj o behu, pýtaj sa ľudí v okolí. Tým, že ide o mladý šport, väčšina ľudí si myslí, že vie všetko a nepotrebuje žiadnu radu. 

Ty sám si zároveň tréner, však? 

Ja som nikdy nemal žiadneho trénera, takže preto som sa rozhodol vyštudovať telovýchovu. Spravil som v začiatkoch veľa chýb a nevidím dôvod, aby to museli robiť aj ďalší ľudia, preto sa venujem aj trénovaniu. Kto má záujem, tak mu rád pomôžem vyhnúť sa chybám, ktoré som robil kedysi aj ja. 

Spomínal si, že si nemal okolo seba ani tím ľudí, je to dnes inak? 

Bol som dlho na všetko sám, ale dnes je to už iné aj vďaka tomu, že som zamestnanec športového klubu. Tam mám možnosť byť s fyzioterapeutmi a podobne, keď príde nejaká úroveň toho športu, tak zistíš, že veľa vecí proste nezvládneš sám.

Čo by si určil ako najlepší spôsob regenerácie? 

Spánok. Ja milujem spánok a podľa mňa prespím tak polovicu života. (smiech) Ale nie, ak sa môžeš dobre najesť a kvalitne vyspať, je to omnoho lepšia regenerácia, než akákoľvek masáž či iná regeneračná pomôcka.