Andreas z Party Shore sa živí OnlyFans: Ak chce niekto di*kpic, pošlem mu hneď cenu (Rozhovor)

Mnohé bizarné požiadavky berie Andreas s nadhľadom a príliš sa nad tým nezamýšľa. Priznáva však, že práca na OnlyFans je psychicky náročná.  

Viac sa zameriava na mužské publikum, tvrdí, že je však heterosexuál. Robí mu to problém v súkromnom živote? V rozhovore sa okrem toho dočítaš, ako práca na OnlyFans ovplyvnila jeho vzťah k sexualite, psychiku, a prečo považuje túto prácu za náročnú, ale zároveň oslobodzujúcu. 

Baví ťa naša tvorba? V Refresheri pravidelne prinášame zaujímavé témy. Naposledy sme vyspovedali Samuela, ktorý bol závislý od porna, ale aj Karin, ktorá pracovala pre OnlyFans agentúru.   Ak sa ti naša práca páči, podpor nás vstupom do klubu Refresher+.

Zobrazit galerii

(5)

Čím si chcel byť, keď si bol dieťa?

Od malička som sa venoval športu, dlhé roky som hrával futbal, približne deväť rokov. Šport ma vždy bavil, takže som sa v ňom cítil prirodzene. Neskôr som s futbalom skončil a začal som sa venovať silovému tréningu.

Ako to už býva, začiatky neboli ľahké. Každý, kto začínal cvičiť, vie, že to chce čas, trpezlivosť a disciplínu. Mal som kamaráta, s ktorým sme spolu prešli fázou objemu aj rysovačky. Naučil ma základy tréningu aj stravy, čo mi veľmi pomohlo sa v tom celom zorientovať.

Už počas toho obdobia som vedel, že chcem ísť študovať do Bratislavy, konkrétne na FTVŠ-ku. Tam som absolvoval bakalárske štúdium, odbor trénerské zameranie. Popri škole som aj brigádoval, väčšinou v obchodoch.

V Party Shore si sa predstavil ako tréner, takže si sa tým aj živil?

Áno. Lenže, vieš ako to dnes je, ak nemáš vybudované meno, značku alebo silnú klientelu, je to dosť náročné. Zohnať a udržať si klientov nie je jednoduché, lebo ľudia sú rôzni.

Úprimne, moc ma to nebavilo. Napríklad, na prvý tréning klient prišiel, ale na druhý už mal výhovorky, prečo nemôže. A to sa opakovalo. Nechcel som robiť niečo, kde nevidím záujem a zodpovednosť ani z druhej strany.

Ako si sa dostal k OnlyFans?

Prišla mi ponuka. V tom období som mal naraz tri veci. Brigádoval som v obchode, pracoval som ako tréner a zároveň som študoval. Do toho som potom začal robiť OnlyFans, takže som mal toho dosť.

Po čase som si sadol a zvážil, čo má pre mňa zmysel a čo nie. Postupne som začal na OnlyFans zarábať viac, takže som sa rozhodol ukončiť trénovanie ľudí. Školu som síce dokončil na bakalára a potom som sa ešte prihlásil aj na magistra, ale nakoniec som štúdium ukončil, pretože som si povedal, že mi bakalár stačí. 

 Účinkoval si v reality show, živíš sa OnlyFans...Vždy si bol taký extrovertný? Pravda je, že vôbec nie. Kedysi som bol úplne iný, skôr tichý, kľudný chlapec, ktorý sa veľmi hanbil.

A kedy nastala zmena?

Všetko sa začalo meniť, keď som odišiel z východu a presťahoval sa do Bratislavy. Vtedy som býval s frajerkou a celé to nové prostredie ma začalo formovať.

Napríklad, do Love Islandu som sa hlásil už pred dvoma rokmi. Takže tá túžba zažiť niečo nové a vystúpiť z komfortnej zóny vo mne bola už dávnejšie.

Zrazu som spoznával nových ľudí, v škole, medzi spolužiakmi, na brigáde, vo fitku s klientmi a postupne som sa začal otvárať. Viac som komunikoval, bol som zhovorčivejší, a hlavne som si v hlave uvedomil, že nechcem byť stále ten hanblivý človek. Že netreba sa báť. 

Ale čo ma asi najviac posunulo, bola práca, ktorú robím dnes, vrátane OF. To mi dosť zmenilo pohľad na veľa vecí.

V čom?

Pomohlo mi to v tom, že sa už vôbec nehanbím za seba, som otvorenejší a sebavedomejší. Určite to zmenilo aj moju osobnosť, k lepšiemu.

Má tvoja práca vplyv na to, ako vnímaš svoju sexualitu? 

Bol som hanblivý, ustráchaný a bez skúseností. S bývalou frajerkou sme nič extra nové neskúšali, proste bežná „klasika“. Dokonca som ani na internete nevyhľadával nič špeciálne, vôbec som netušil, že existujú nejaké fetiše alebo custom požiadavky. Nemal som v tom absolútne žiadny prehľad.

Až počas práce na OF som si začal zisťovať, o čom to vlastne je. Úprimne, keď som videl, čo všetko ľudia chcú, krútil som očami. Nevedel som si predstaviť, že by som to robil. Premýšľal som nad tým asi tri mesiace a stále som nebol rozhodnutý, či do toho idem. 

Dnes môžem povedať, že asi 90 % vecí, ktoré by bežnému človeku prišli zvláštne, sú pre mňa normálne. Jednoducho to beriem ako prácu.

Samozrejme, zmenilo to aj môj sexuálny život. Už mám svoje preferencie a chute, ktoré preferujem a viem ich pomenovať. Ale to je asi aj vekom, nie tak úplne mojou prácou.  

Spomínal, že si bol hanblivý. Ako sa taký človek dostane do tohto biznisu?

V tom období som mal priateľku, ktorá ma vo všetkom podporovala. Povedala mi: „Skús to, uvidíš. Nebuď taký ustráchaný.“ A mala pravdu. Keď som prišiel do hlavného mesta, uvedomil som si, že ak chcem niečo dosiahnuť, musím byť priebojný.

Aj keď som hrával futbal, vždy som bol skôr tichý, bál som sa ísť do súboja, bol som nekonfliktný. Lenže dnes to už tak nefunguje, bez trošky drzosti a sebavedomia sa nikam nepohneš.

Práve počas toho vzťahu ma ona motivovala meniť sa. Po rozchode som si povedal, že už nemám čo stratiť. Že ak chcem v živote niečo zažiť a posunúť sa, musím zmeniť prístup.

Keď si sa objavil v reality show, všetci riešili tvoj content na OF. Je určený skôr pre mužské publikum, však?

To, čo sa objavilo na internete, je určené hlavne pre americký trh a zamerané na mužské publikum. S firmou, s ktorou spolupracujem, si ideme rôzne zahraničné trendy: fotky zozadu, odvážnejšie sexy zábery a podobné veci.

Už to ani nie je tak o nahote, skôr o reelskách, aké dávam aj na Instagram. Sú to vtipné alebo jemne provokatívne videá, také teasre. Práve tie prinášajú sledovanosť, čísla a motivujú ľudí, aby si predplatili obsah.

Celé som to cielene smeroval na zahraničie. Nebolo to určené pre slovenské publikum, ale tým, že som išiel do tej show, som vedel, že sa to môže dostať aj k nám. Ľudia si myslia, že som naivný, ale všetko som mal premyslené, rátal som s tým, čo sa môže dostať von a aké to bude mať následky.

Ak na mňa niekto vytiahne niečo „šokujúce“, tak sa na tom len zasmejem, bolo to plánované. Keby som nechcel, aby sa niečo dostalo na verejnosť, jednoducho by som tam nešiel.

Samozrejme, mňa veľa ľudí za to odsudzuje. „On je gej, on je teplý.“ Lenže pravda je, že to tak vôbec nie je. Milujem ženy, ale ľudia sú zvyknutí niečo vidieť a hneď si spraviť názor. Toto sa mi nepáči, ale beriem to s humorom a smejem sa na tom.

Takže máš dva profily?

Po show som si založil ešte jeden OnlyFans, ten je určený hlavne pre Slovensko a Česko. Čo sa týka publika, nech je jeho orientácia akákoľvek, beriem to profesionálne. Vidím meno, požiadavku, spravím, dostanem zaplatené. Bodka.

V čom sa ten trh líši?

Čo sa týka obsahu, myslím si, že pre zahraničný trh si môžem dovoliť viac odvážnych fotiek. Ale na Slovensku je to iné. Tu ľudia všeobecne viac odsudzujú, takže keby som také fotky dával pre slovenských followerov, necítil by som sa pri tom dobre.

Preto sem dávam skôr „klasiku,“ napríklad fotku v zrkadle, nejaké napínanie svalov a podobne. Proste niečo pekné, štýlové, v oblečení, k tomu nejaký text a komunikácia.

Ty s ľuďmi aj komunikuješ?

Niektorí mi píšu aj na Instagrame. Samozrejme, hneď príde otázka: „Si gej?.“ Väčšinou im rovno pošlem link na môj OnlyFans, lebo sa mi nechce vypisovať zadarmo. Tam si môžu zaplatiť a komunikovať so mnou.

Zatiaľ sa mi to len rozbieha, mám tam asi 70 ľudí a nepíše každý, ale funguje to tak, že mi niekto napíše: „Chcel by som vidieť niečo viac.“ Tak mu poviem cenu. Napríklad chce dick pic, poviem cenu, pošle tip, zaplatí a ja pošlem fotku.

Ako vyzerá také natáčanie contentu?

Záleží, čo práve natáčame. Sme viacerí chalani a väčšinou je to v takej uvoľnenej, zábavnej forme. Stretneme sa, prenajmeme si nejaký priestor, Airbnb, hotel alebo niečo väčšie, kde sú aspoň jedna-dve spálne, pekný nábytok, proste príjemné prostredie.

Dáme si kávu, niekto si zapáli, pustíme hudbu, smejeme sa, scrollujeme TikTok a Instagram, pozeráme, čo letí v zahraničí. Takto to ide vo voľnej, pohodovej atmosfére.

Výsledok je potom ten, že sa nafotia fotky a natočia videá, ale úprimne, ja sa na seba nerád pozerám na tých fotkách či videách. To už nie je moja obľúbená časť. 

Koľko si najviac zarobil za fotku? 

Za jednu fotku asi 80 eur. Videá sú drahšie. 

Aká najdivnejšia požiadavka ti prišla?

Čo sa týka vtipných alebo extrémnych požiadaviek, bolo toho viac. Ľudia si pýtajú rôzne custom videá. Napríklad raz chcel niekto, aby som si penis natrel nutelou alebo do niečoho namočil. To už bolo fakt dosť bizarné.

Tvoríš teda content pre mužov, zároveň hovoríš, že si heterosexuál, v Party Shore si mal náklonnosť k babám, dokonca si mal aj sex pred kamerou. Tak, aké pocity vlastne z toho ty sám máš? Nebál si sa, že to ovplyvní tvoj súkromný život?

Mal som všetko premyslené a naplánované do detailov. Keď pôjdem do tej show, vedel som, že všetky fotky pôjdu von. Ale vieš čo, aj keď som vonku alebo keď randím s niekým, nesnažím sa hneď vytiahnuť, že mám OnlyFans.

Na druhej strane som dosť úprimný človek a nechcem nikomu klamať, takže väčšinou rovno poviem, že pracujem ako OnlyFans model. Je to už na tom človeku, či sa chce so mnou baviť alebo nie.

Priebeh natáčania contentu opisuješ veľmi uvoľnene. Nemáš teda niečo také, čo je ti fakt nepríjemné? 

Samozrejme, že si dávam pozor a neurobím všetko. Beriem to hlavne ako prácu, ale priznám sa, niekedy je to aj sranda. Predstav si, že ti príde správa: „Natoč mi 10-minútové video, ako mi nadávaš,“ a ponúkne za to 100–200 eur. Tak sa na tom len zasmejem, urobím to a beriem to s nadhľadom.

Takže, je to čisto o peniazoch?

Mám na to taký pohľad, že či už sú to baby alebo chalani, keď sa človek stará o seba, vyzerá dobre a má príležitosť zarobiť si v tomto odvetví, tak prečo to nevyužiť? Chápem, že niekto sa na to pozerá inak, ale ja to beriem tak, že ak je baba alebo chalan pekný, stará sa o seba a zarába mu to, tak nech to robí.

Podľa mňa sa netreba trápiť. Ja by som si nevedel predstaviť makať niekde vo fabrike 10–12 hodín denne. Aj z tohto pohľadu si vážim, že môžem robiť, čo robím.

Napríklad moji rodičia tvrdo pracujú a ja dúfam, že sa mi bude dariť tak dobre, aby už o pár rokov nemuseli pracovať vôbec.

Oni o tvojej práci vedia?

Áno, o všetkom vedia. Neboli z toho nadšení. Chceli by, aby som robil niečo „normálne“ ako bežný človek. Teraz už to berú o niečo lepšie, ale aj tak by ma radšej videli v klasickej práci.

Ja sa však snažím a makám tak, aby som mal voľnosť, ktorú mám teraz. Dúfam, že o pár rokov sa budem mať veľmi dobre a rovnako aj oni.

Namáčanie penisu do Nutelly môže byť sranda dovtedy, kým ťa do toho niekto nenúti. Bohužiaľ, OF prináša aj takéto stránky. Kde je podľa teba hranica, ak sa bavíme o komerčnom využívaní tela? Adam Kajumi mal prednedávnom kauzu o tom, ako vo svojej agentúre vykorisťoval dievčatá, kde robili podobné veci, aj napriek tomu, že ony nechceli.  Vnímaš, že sa to môže zvrtnúť do niečoho takého?

 Zachytil som to, ale tento príbeh nepoznám dopodrobna. Samozrejme, niektoré veci sú nepríjemné. Keďže sme v agentúre, vždy si otvorene povieme, čo sa má fotiť, točiť a čo nie.

Jasne, stane sa, že v nejakej agentúre vás môžu nútiť robiť iné veci, no záleží od šéfa, manažéra a na komunikácii. To je kľúčové. Verím, že takéto skúsenosti nie sú príjemné a celkovo táto práca je veľmi psychicky náročná. 

Ako ťa to ovplyvňuje po psychickej stránke? 

Vieš, ty si tam stále v kontakte s ľuďmi, ktorí ťa často ani nepriťahujú. Musíš s nimi flirtovať, snažiť sa im niečo predať, využívať rôzne psychické hry, triky. Keď mi zákazník pošle fotku, ani ju neotváram, lebo to nechcem vidieť. Už sa snažím nerozmýšľať nad tým, komu to posielam. 

Čo sa týka peňazí, niekedy zarobíš za mesiac viac než bežný Slovák za tri mesiace, ale inokedy zas nezarobíš nič. Je to veľmi nevyspytateľné a psychicky náročné, nezvládne to každý. Myslím, že je dôležité to povedať, pretože veľa ľudí si myslí, že je to jednoduché, že stačí sa len odfotiť a niečo predať.

Každý deň si píšem asi s nejakými štyrmi, piatimi ľuďmi, ale úprimne, je mi to dosť nepríjemné a nechce sa mi s nimi stále rozprávať. Radi zachádzajú aj do osobnej roviny. Napíšu, ako si sa vyspal, čo robíš dnes, také tie „milé“ otázky, ale mňa to nebaví.

Ja to beriem ako prácu. Snažím sa ich zviesť, aby si kúpili video alebo fotku, a tým to pre mňa končí.

Keď sa na to spätne pozrieš, preveril si si zodpovedne, do akého sveta vstupuješ a čo sa môže stať? Čo sa týka agentúr a požiadaviek... Samozrejme, tie podmienky som nepoznal úplne do detailov, takže všetko má svoje plusy a mínusy. Ja som vtedy nemal veľa na výber, ale teraz, ak niekto chce začať, určite by som odporučil zistiť si podmienky od viacerých agentúr alebo firiem.

Koľko si berú percent, lebo niekto si môže zobrať 50, 60, 70 percent, alebo ti dajú viac, a podľa toho sa odvíja aj zárobok.

Treba sa tiež rozprávať o tom, ako to funguje, či tam majú nejaké pravidlá, či sú nejaké obmedzenia, aký obsah sa môže robiť, aký nie, proste tie základné veci ako v každej práci.

Ako som už spomínala, človek síce môže začať fotením nôh, ale ak sa mu začne dariť, agentúra ho môže tlačiť do viac náročného obsahu. Ale to v tých podmienkach asi nie je, tak potom, ako k tomu pristupovať? 

Áno, ako som hovoril, stáva sa to. Najlepšie je starať sa o to asi sám, mať niekoho na chate alebo niekoho, kto má prehľad v tomto biznise. Kto pozná, čo fičí a čo nie, a vedieť sa poradiť.

Cítiš, že to, čo robíš, je dlhodobo udržateľné? Alebo to berieš len dočasne?

Naša práca je taká, že niekedy zarobíš viac, niekedy menej, nikdy presne nevieš, koľko to bude. Preto si to musíš vedieť naplánovať. Keď ideš napríklad na dovolenku alebo niekde von a utratíš viac, musíš s tým počítať.

Snažím sa teraz vyťažiť z toho maximum, ale po tridsiatke by som to už asi nechcel robiť. Keby sa mi dovtedy podarilo zarobiť dosť peňazí na to, aby som nemusel robiť nič ťažké a mohol žiť normálne, tak prečo nie.