Rozhovor o cestách po kontinentu, který je i dnes výzvou a lákadlem pro mnoho cestovatelů.
Mirka Badinská vystudovala cestovní ruch a živí se jím již 15 let. Cestovat začala po bývalých britských koloniích od indického Kašmíru až po jižní Afriku. „Všude je něco zajímavého - ať už jste v rušné metropoli, nebo na mysu na konci světa,“ říká Mirka, která například sbírá fotografie záchodů a po světě roznáší petrogramy od slovenského malíře Petra Rollera.
Afrika patří mezi ta největší neznáma, která z cestovatelského pohledu máme. O jaké části Afriky bude vaše nadcházející přednáška?
Pôjdeme na východ - pod Africký roh, do Kene, Tanzánie a Rwandy. Táto časť Afriky je celkom dobre prístupná pre Európana, aj keď, aby ste sa v zdraví a šťastí aj vrátili, je potrebné sa na to dobre pripraviť.
Během přednášky nám umožníte nahlédnout i do národních parků. Jaké největší exotiky tam najdeme?
Jasné, Afrika je hlavne o prírode, zvieratách a ľuďoch. Nazrieme do viacerých národných parkov - Masai Mara v Keni, Serengeti v Tanzánii či krátera Ngorongoro. Taktiež si symbolicky vyšliapeme na strechu Afriky - ľadom pokryté Kilimandžáro, pôjdeme pozrieť gorily v Rwande a zakončíme to "kúpačkou" vo vlnách teplého Indického oceánu na Zanzibare.
Mluvit budete i o velké africké pětce. O co jde?
Veľká pätka, Big Five, je pätica najpopulárnejších zvierat, ktoré chce cestovateľ na safari vidieť. Veľkú päťku tvoria slon, lev, byvol, nosorožec a leopard. V minulosti to však bolo trochu krvavejšie - v časoch, kedy sa chodilo na poľovačky, to bolo práve týchto 5 zvierat, ktoré boli najťažšie uloviteľné pre peších lovcov. Dnes ich, našťastie, lovíme už iba fotoaparátmi. Veľa ľudí je sklamaných, ak hneď v prvý deň neuvidia celú veľkú pätku. Zvieratá si však v parkoch a rezerváciách žijú voľne a pri hľadaní potravy alebo love prejdú celkom slušné vzdialenosti. Leopard za korisťou prekoná v noci hoci aj 25 kilometrov, prípadne aj viac, ak je vyrušený. Niektoré zvieratá sú aktívne cez deň, niektoré v noci. Spravidla je najväčšia aktivita zvierat ráno po východe slnka a večer pred jeho západom. Takmer všetky národné parky zatvárajú svoje brány so západom slnka a jazdenie v noci je v nich zakázané. Nočné pozorovanie zvierat je však úžasným zážitkom, ak bývate priamo v parku, alebo aspoň na jeho okraji a máte možnosť, napríklad, si ísť sadnúť k napájadlu a pozorovať, čo sa bude diať.
Afrika, tedy aspoň některé její části, nepůsobí moc bezpečně. Ve kterých zemích nebo částech se dá v Africe zažít tamější přírodu, kulturu a společnost, aniž by se člověk obával nebezpečí?
Turisticky bezpečné sú východ aj juh Afriky - už spomínané krajiny ako je Keňa a Tanzánia, Rwanda, Uganda či Madagaskar, Botswana, Namíbia, Juhoafrická republika, Zambia či Zimbabwe, alebo Mozambik, Reunion, Etiópia. V každom prípade, sedliacky rozum je aj tu namieste. Čo by som nerobila doma, nebudem robiť ani tu. Napríklad, nenechám si v aute položenú tašku, keď z neho odchádzam, pretože to zaváňa prúserom. Tiež je nutné vopred vedieť, ktoré oblasti sú potenciálne malarické a adekvátne sa na to pripraviť, absolvovať aj odporučené očkovania. Čo sa jedla týka, tak pokiaľ nezjete vyslovene niečo staré alebo skazené, tak z jedla málokedy bývajú zdravotné problémy. Väčší pozor si treba dávať na vodu!
Jak jste se vlastně dostala k poznávání Afriky na vlastní kůži?
Ešte ako študentka cestovného ruchu som praxovala v cestovnej kancelárii a keď prišla ponuka, aby som sa vybrala na kongres na podporu cestovného ruchu do Zimbabwe, tak som neváhala ani sekundu. To bolo niekedy v roku 2002. Myslím, že to u mňa bola láska na prvé nadýchnutie. Suchý africký vzduch mi dokonale vyhovuje. Aj keď som tam párkrát parádne zmokla, aj zapadla autom do bahna. Mala som síce potom trochu v škole problémy, že sa flákam po Afrike, keď už som mala drať lavice, ale zopakovať si jednu skúšku v ďalšom roku nebola až taká dramatická cena za to, že som sa tam dostala.
Co vás na tomto kontinentu překvapilo nejvíce a na co určitě nezapomenete?
Jeden z najsilnejších zážitkov bolo vyštverať sa na Kilimandžáro, čo bolo mojím snom hádam od puberty. Ja si už vlastne ani presne nepamätám, ako to vzniklo, ale tú myšlienku som v sebe nosilo dosť dlho bez toho, aby som o tom niekomu povedala, že chcem na Kilimandžáro vyliezť a ideálne do mojej tridsiatky. Potom som o tom povedala mojej vzdialenej rodine a oni zareagovali, že jasné, ideme do toho! A tak sme išli. Ďalším silným zážitkom bola návšteva Rwandy. Išla som tam najmä kvôli gorilám. Prvý šok boli moje vlastné predsudky. Vychádzala som totiž z toho, že Rwanda bude vyzerať plus-mínus podobne ako iné krajiny na východe Afriky, ktoré nie vždy a všade oplývajú čistotou, skôr naopak. Rwanda bola dokonale čistá a upravená. To by ešte aj môj starý otec, ktorý si udržiava dokonale upravenú záhradu, ocenil. Jedna vec je, čo sa človek vopred dočíta, druhá je čo očakáva a iné je, čo sa naozaj zažilo. Rozdiel medzi očakávaniami a skutočnosťou bol v prípade Rwandy taký obrovský, že som sa naozaj miestami až hanbila, že som ju podceňovala. Okrem toho moja návšteva kolidovala s výročím genocídy, kedy sa tradične pripomína tento hyenizmus a hovorí sa o ňom všade - v rádiu, v televízii, na školách a v dedinách napríklad aj na dedinských cintorínoch. Ja som preplakala jednu cestu autobusom, keď som počúvala príhovor prezidenta a potom jeden večer, keď ma recepčný z hotela so sebou zobral na spomienkovú slávnosť. To bolo naozaj silné.
Pořád platí, že je Afrika zaostalý kontinent v porovnání se zbytkem světa?
Nepoužila by som slovo zaostalý, pretože tu nájdete množstvo vecí, pri ktorých padnete na zadok. Afrika je obrovská a rozmanitá. Chcete kozmopolitné mesto? Choďte do Kapského mesta, kde si pochutnáte na jedných z najlepších steakov a víne na svete. Chcete totálnu samotu? V krajinách ako Botswana, Tanzánia sú luxusné lodge (ubytovanie v prírode na štýl bungalovov), kde sa jednak dostanete napríklad iba súkromným lietadlom a vaše priania sú splnené skôr než ich vyslovíte. Iste, extrémne množstvo ľudí žije v podmienkach a lá stredovek, bez zdravotnej starostlivosti a vody, dokonca bez znalosti toho, že existuje akýsi iný moderný svet. Ale ani dedo bača zo Šumiaca nevie o internetoch a a keby vedel, bolo by mu to zrejme úprimne jedno. Tým chcem povedať to, že ak zaostalosť meriame napríklad mierou gramotnosti, tak áno, Afrika bude zaostalá. Ak ide o schopnosť prežitia v podmienkach, do ktorých sme sa narodili, sú na tom Afričania podstatne lepšie.
Nepoužila by som slovo zaostalý, pretože tu nájdete množstvo vecí, pri ktorých padnete na zadok. Afrika je obrovská a rozmanitá. Chcete kozmopolitné mesto? Choďte do Kapského mesta, kde si pochutnáte na jedných z najlepších steakov a víne na svete. Chcete totálnu samotu? V krajinách ako Botswana, Tanzánia sú luxusné lodge (ubytovanie v prírode na štýl bungalovov), kde sa jednak dostanete napríklad iba súkromným lietadlom a vaše priania sú splnené skôr než ich vyslovíte. Iste, extrémne množstvo ľudí žije v podmienkach a lá stredovek, bez zdravotnej starostlivosti a vody, dokonca bez znalosti toho, že existuje akýsi iný moderný svet. Ale ani dedo bača zo Šumiaca nevie o internetoch a a keby vedel, bolo by mu to zrejme úprimne jedno. Tým chcem povedať to, že ak zaostalosť meriame napríklad mierou gramotnosti, tak áno, Afrika bude zaostalá. Ak ide o schopnosť prežitia v podmienkach, do ktorých sme sa narodili, sú na tom Afričania podstatne lepšie.
Jaká největší nebezpečí číhají na cestovatele v Africe?
Mimoafrickí cestovatelia sú náchylnejší na rôzne zdravotné komplikácie než domáci. Toto treba mať na pamäti, a keď vidím, že domáci pije vodu z potoka a nič mu nie je, neznamená to, že ani mne nič nebude. Druhá vec je ochrana pred komármi, zanedbať to znamená koledovať si o problém. 100 % ochrana neexistuje, ale tak treba spraviť maximum v rámci možností. Čo sa týka bezpečnosti, tak ak ma okradli, tak to bolo v Las Vegas a Berlíne. Odvtedy sa snažím dávať si väčší pozor, ale zbytočne sa nevystavujem nebezpečenstvu. Šoférovanie aj po asfaltkách v noci nie je práve najbezpečnejšie, kvôli pohybu ľudí a zvierat. Toľko psov v noci na diaľnici ako v Juhoafrickej republike som nikde inde nevidela. Ak necestujem v noci, tak nemám prečo v noci chodiť v meste na autobusovú alebo železničnú stanicu, kde sa radi zdržiavajú bezdomovci. A keď ma na ulici v Durbane upozornia na to, že ten fotoaparát by som radšej nemala nosiť zavesený na krku, tak poslúchnem dobre mienenú radu. Proste také drobnosti, ktoré sú podľa mňa aplikovateľné aj inde vo svete.
Pokud se někdo rozhodne vycestovat do Afriky, na co by se měl dopředu připravit?
Očkovania som už spomínala, to je fakt dosť dôležité. A nielen tie cestovateľské, ale je dobré dať si napríklad skontrolovať aj platnosť očkovania proti tetanu, proti ktorému sme boli očkovaní všetci, kedysi dávno na konci základnej školy. A potom? Neexistuje krajina na svete, kde by sa nevyskytoval tetanus. Do viacerých krajín Afriky stále potrebujeme víza, to tiež netreba podceniť. Naposledy sa nám, Slovákom, skomplikovalo cestovanie do Juhoafrickej republiky, kam sa až do apríla 2016 dalo cestovať bez víz, stačilo kúpiť letenku a nasadnúť do lietadla. Už tomu tak, žiaľ, nie je. Klasické 3P = pas, poistka, peniaze, a môžete vyštartovať.
Pokud byste měla vybrat jednu africkou zemi, kterou by měl každý vidět, která by to byla?
Priznám sa, že nemám rada otázky tohto typu, že kde sa ti najviac páčilo a keby si si mala vybrať iba jedno miesto alebo krajinu, ktorá by to bola. Odpoveď bude čisto subjektívna - Rwanda.
