Mirka Badinská: Cestovatelka, po jejímž vyprávění budete chtít Afriku navštívit i vy (Rozhovor)

Jeden z najsilnejších zážitkov bolo vyštverať sa na Kilimandžáro, čo bolo mojím snom hádam od puberty. Ja si už vlastne ani presne nepamätám, ako to vzniklo, ale tú myšlienku som v sebe nosilo dosť dlho bez toho, aby som o tom niekomu povedala, že chcem na Kilimandžáro vyliezť a ideálne do mojej tridsiatky. Potom som o tom povedala mojej vzdialenej rodine a oni zareagovali, že jasné, ideme do toho! A tak sme išli. Ďalším silným zážitkom bola návšteva Rwandy. Išla som tam najmä kvôli gorilám. Prvý šok boli moje vlastné predsudky. Vychádzala som totiž z toho, že Rwanda bude vyzerať plus-mínus podobne ako iné krajiny na východe Afriky, ktoré nie vždy a všade oplývajú čistotou, skôr naopak. Rwanda bola dokonale čistá a upravená. To by ešte aj môj starý otec, ktorý si udržiava dokonale upravenú záhradu, ocenil. Jedna vec je, čo sa človek vopred dočíta, druhá je čo očakáva a iné je, čo sa naozaj zažilo. Rozdiel medzi očakávaniami a skutočnosťou bol v prípade Rwandy taký obrovský, že som sa naozaj miestami až hanbila, že som ju podceňovala. Okrem toho moja návšteva kolidovala s výročím genocídy, kedy sa tradične pripomína tento hyenizmus a hovorí sa o ňom všade - v rádiu, v televízii, na školách a v dedinách napríklad aj na dedinských cintorínoch. Ja som preplakala jednu cestu autobusom, keď som počúvala príhovor prezidenta a potom jeden večer, keď ma recepčný z hotela so sebou zobral na spomienkovú slávnosť. To bolo naozaj silné.

 

 

Pořád platí, že je Afrika zaostalý kontinent v porovnání se zbytkem světa?
Nepoužila by som slovo zaostalý, pretože tu nájdete množstvo vecí, pri ktorých padnete na zadok. Afrika je obrovská a rozmanitá. Chcete kozmopolitné mesto? Choďte do Kapského mesta, kde si pochutnáte na jedných z najlepších steakov a víne na svete. Chcete totálnu samotu? V krajinách ako Botswana, Tanzánia sú luxusné lodge (ubytovanie v prírode na štýl bungalovov), kde sa jednak dostanete napríklad iba súkromným lietadlom a vaše priania sú splnené skôr než ich vyslovíte. Iste, extrémne množstvo ľudí žije v podmienkach a lá stredovek, bez zdravotnej starostlivosti a vody, dokonca bez znalosti toho, že existuje akýsi iný moderný svet. Ale ani dedo bača zo Šumiaca nevie o internetoch a a keby vedel, bolo by mu to zrejme úprimne jedno. Tým chcem povedať to, že ak zaostalosť meriame napríklad mierou gramotnosti, tak áno, Afrika bude zaostalá. Ak ide o schopnosť prežitia v podmienkach, do ktorých sme sa narodili, sú na tom Afričania podstatne lepšie.

 

Mimoafrickí cestovatelia sú náchylnejší na rôzne zdravotné komplikácie než domáci. Toto treba mať na pamäti, a keď vidím, že domáci pije vodu z potoka a nič mu nie je, neznamená to, že ani mne nič nebude. Druhá vec je ochrana pred komármi, zanedbať to znamená koledovať si o problém. 100 % ochrana neexistuje, ale tak treba spraviť maximum v rámci možností. Čo sa týka bezpečnosti, tak ak ma okradli, tak to bolo v Las Vegas a Berlíne. Odvtedy sa snažím dávať si väčší pozor, ale zbytočne sa nevystavujem nebezpečenstvu. Šoférovanie aj po asfaltkách v noci nie je práve najbezpečnejšie, kvôli pohybu ľudí a zvierat. Toľko psov v noci na diaľnici ako v Juhoafrickej republike som nikde inde nevidela. Ak necestujem v noci, tak nemám prečo v noci chodiť v meste na autobusovú alebo železničnú stanicu, kde sa radi zdržiavajú bezdomovci. A keď ma na ulici v Durbane upozornia na to, že ten fotoaparát by som radšej nemala nosiť zavesený na krku, tak poslúchnem dobre mienenú radu. Proste také drobnosti, ktoré sú podľa mňa aplikovateľné aj inde vo svete.

 

 

Očkovania som už spomínala, to je fakt dosť dôležité. A nielen tie cestovateľské, ale je dobré dať si napríklad skontrolovať aj platnosť očkovania proti tetanu, proti ktorému sme boli očkovaní všetci, kedysi dávno na konci základnej školy. A potom? Neexistuje krajina na svete, kde by sa nevyskytoval tetanus. Do viacerých krajín Afriky stále potrebujeme víza, to tiež netreba podceniť. Naposledy sa nám, Slovákom, skomplikovalo cestovanie do Juhoafrickej republiky, kam sa až do apríla 2016 dalo cestovať bez víz, stačilo kúpiť letenku a nasadnúť do lietadla. Už tomu tak, žiaľ, nie je. Klasické 3P = pas, poistka, peniaze, a môžete vyštartovať.

 

Priznám sa, že nemám rada otázky tohto typu, že kde sa ti najviac páčilo a keby si si mala vybrať iba jedno miesto alebo krajinu, ktorá by to bola. Odpoveď bude čisto subjektívna - Rwanda.