Zóna smrti Mount Everestu si v roku 1979 vzala svoju prvú ženskú obeť.
Napriek tomu, že výstup na Mount Everest možno bez váhania označiť za mimoriadne riskantný, ľudí zdolávanie legendárneho vrcholu stále neomrzelo. A azda aj veľké riziko spojené s lezením na Everest je práve tým najväčším lákadlom, ktoré každoročne privoláva mnohých odvážlivcov. Časť z nich však z vrchu Himalájí nikdy nezliezla.
Medzi obvyklé prípady úmrtia patrí zasypanie lavínou, pády, umrznutia následkom podchladenia či vyčerpania a podobne. Aké podmienky čakajú človeka v 8 848 m n. m. našej redakcii prezradil aj Čech Ivo Grabmüller. Dnešný článok ale venujeme Hannelore Schmatz, prvej žene, ktorú snaha o prekonanie najvyššieho vrcholu sveta stála život.
Zóna smrti je posiata mŕtvolami a odpadom
Osudnou sa pre manželku šéfa výpravy Hannelore stala obávaná „zóna smrti“. Ide o oblasť nad posledným výškovým táborom (približne okolo 8 000 m. n. m.), kde sa do dnešného dňa nachádzajú zostatky stanov, kyslíkových nádob, no taktiež množstvo mŕtvol.
Aj preto býva čas od času zóna smrti čistená profesionálmi či dobrovoľníkmi, ktorí sa snažia z vrcholu zniesť nadbytočný materiál a telá. Vzhľadom na to, že s pokročilou výbavou sa výstup na Mount Everest stáva čoraz bežnejší, je ale starostlivosť o poriadok v okolí záchytných táborov veľmi náročná.
Podľa nedávnych informácií sa do problému snažia oprieť aj vlády okolitých krajín. Tibet by mal za 1 kilogram odpadu udeľovať pokutu 100 $ a Nepál si od vystupujúcich skupín pýta zálohu 4 000 $.
Tú je štát zaviazaný vrátiť, ale len v prípade, ak sa im cestou naspäť podarí zniesť 8 kilogramov odpadu na jedného člena. Týmto spôsobom sa dokázalo zniesť už množstvo ton odpadu, no na hore sa ho bohužiaľ stále nájde príliš veľa.
Zóna smrti sa nachádza vo výške, kde človek nedokáže dlho prežiť. Riedky vzduch a vysoké mrazy odvážlivcom spôsobujú mnohé zdravotné problémy a pokiaľ by si sa vrátil len s niekoľkými omrzlinami, stále by si patril medzi šťastlivcov. Podobne dopadol aj jeden zo spoločníkov Hannelore, ktorému zóna smrti vzala niekoľko prstov.
RARE PHOTOS from Hannelore Schmatz's fatal Everest expedition http://t.co/CFIxNvJ2eP #everest #photography #photo pic.twitter.com/inpuyLNxy2
— The Post-Mortem Post (@PostMortem_post) June 26, 2015
Úspešný výstup na vrchol a problematický zostup
Hannelore Schmatz sa na Mount Everest vydala so svojím manželom, 50-ročným Gerhardom, vodcom celej výpravy. Ten bol v danej dobe zároveň najstaršou osobu, ktorej sa podarilo vyliezť až na vrchol.
Na Mount Everest sa z ich tímu dokopy vyšplhalo 8 horolezcov a päť Šerpov. Príslušníci tohto etnika, ktorí obývajú Himaláje, sú kvôli svojim skúsenostiam a znalostiam miestneho prostredia veľmi vítanou pomocou pre prichádzajúcich horolezcov.
Tenzing Norgay (1914–1986), príslušník Šerpov, bol mimochodom jedným z prvých dvoch ľudí, ktorí sa dostali až na Mount Everest. Druhým mužom, jeho spoločníkom, bol Novozélanďan Sir Edmund Percival Hillary (1919 – 2008)
Tím Gergarda Schmatza zvládol cestu na samotný vrchol úspešne. Podarilo sa im prekonať počiatočné prekážky a nakoniec prejsť zónou smrti až k samotnému vrcholu. Návrat do tábora ale pripravil o život dvoch členov výpravy vrátane Gerhardovej ženy Hannelore.
„Zelené topánky“ – prezývka jednej z najznámejších obetí Mount Everestu,
u ktorej sa predpokladá, že išlo indického horolezca Tsewang Paljora (1968 – 1996)
Tábor sa nachádzal neďaleko, ale vyčerpanie bolo príliš veľké
Podľa záznamov sa jej telo našlo len 100 metrov pred táborom, čo vo veľkej nadmorskej výške v kombinácii s obrovským vyčerpaním predstavovalo takmer nezdolateľnú vzdialenosť. Aj preto si Hannelore so svojím kolegom Rayom Genetom postavili dočasné útočisko a rozhodli sa na mieste prenocovať.
Jeden zo Šerpov z ich skupiny dvojicu varoval, aby v zóne smrti nenocovali a radšej sa pokúsili dostať ďalej. Keďže už ale nevládali, dočasné stanovanie sa pre nich v 8 290 m n. m. stalo jedinou možnosťou.
V noci ale ich dočasný prístrešok zasiahla snehová búrka, počas ktorej Hannelore a Genet zomreli na podchladenie. Jediným preživším bol spomínaný Šerpa. Predtým, než Hannelore upadla do spánku, z ktorého sa už nikdy neprebudila, mala v tichej prosbe dvakrát požiadať o vodu. Písal sa október 1979.
Nepríjemný pohľad na zamrznuté telo
Hannelore Schmatz, ktoré podľa historiek údajne očami sledovalo okolitých horolezcov
Jej zamrznuté telo sa stalo dlhodobou výstrahou pred krutosťou prírody
Šerpovi sa podarilo z tejto príšernej noci vyviaznuť, ale vďaka omrzlinám prišiel o prst na ruke, no taktiež o niekoľko prstov na nohe. Ako to už v prípade úmrtí v zóne smrti býva, aj telo Hannelore dlhú dobu „zdobilo“ miesto jej úmrtia. Telo Raya Geneta naopak pohltil sneh a už ho nikdy nikto nevidel.
Nepálsky policajt Yogendra Bahadur Thapa sa v roku 1984, približne 5 rokov po jej úmrtí, s jedným zo Šerpov menom Ang Dorje pokúšal vyšplhať k zóne smrti, aby mohli jej telo odniesť na zem.
Aj v tomto prípade išlo o tuhý boj s horou, opätovne končiaci smrteľným neúspechom. Oboch záchrancov ich snaha totiž pripravila o život. Od danej doby sa nikto o znesenie tela Hannelore radšej nepokúšal. Okoloidúci horolezci jej po čase dali prezývku „Nemecká žena“.
Hannelore Schmatz
Pohľad Hannelore dlhé roky prenasledoval horolezcov
Jej zamrznuté telo však časom vietor odfúkol až k západnej časti s názvom Kangshung Face, kde s ňou už ľudia neprichádzali do styku. Dovtedy ale horolezci opisovali jej zamrznuté pozostatkami so slovami hrôzy.
Keď okolo nej prechádzali, niektorí z nich mali dokonca pocit, že ich Hannelore sleduje a s každým ich pohybom vpred či do strany naďalej upiera pohľad práve na nich. Samozrejme išlo len o prípady optických klamov či halucinácií. Veríme ale, že v určitých podmienkach mohli niektorí jedinci danej situácii podľahnúť a ľahko zostať vystrašení na smrť.
Hrozivé stretnutie so zamrznutou Hannelore vo svojej knihe Climbing High: A Woman's Account of Surviving the Everest Tragedy (1999) opisuje aj Lene Gammelgaard, prvá žena zo Škandinávie, ktorej sa podarilo vystúpiť na Mount Everest. Druhou Nemkou, ktorá úspešne vyliezla na Mount Everest, ale narozdiel od Hannelore prežila cestu nadol, sa 27. mája 1999 stal Helga Hengge.
Okrem Hannelore na Mount Evereste padlo do dnešného dňa za obeť niekoľko stoviek ľudí. Zo známejších prípadov sme si už vyššie spomenuli Tsewang Paljora, prezývaného ako „Zelené topánky“.
Najvyšší vrch na svete približne pred rokom pripravil o život aj Slováka Vlada Štrbu, pričom išlo o skúseného horolezca. Osudným sa mu ale stal fakt, že na horu plánoval vyliezť bez pomoci kyslíka.
