Boli sme na Luníku IX. Zničené paneláky, smrad po toluéne, ale aj obrovské zmeny k lepšiemu

Nedávno sa na našom webe objavil vcelku netradičný článok. Podrobne sme sa venovali virálnej infografike, ktorá rozprúdila na slovenskom internete búrlivé debaty. Stovky užívateľov opisovali svoje skúsenosti s Rómami, niektoré boli pozitívne, niektoré zas negatívne.

Mnohé zatracovali Rómov a priali im to najhoršie. Obviňovali ich z toho, že berú naše dane za rodenie detí, nechce sa im pracovať, všetko dostávajú zadarmo a podobne. Našťastie, našli sa aj ľudia, ktorí mali pozitívne skúsenosti. Mali tiež pochopenie a nehľadeli len na dôsledok, ale aj na príčinu rôznorodých problémov v rámci rómskej otázky.

Za náš článok sme si vyslúžili okrem povzbudzujúcich komentárov aj kritiku. Vyčítali ste nám, že sme z Bratislavy nikdy nevytiahli päty a nemáme ani tušenia, ako to vlastne vyzerá na východe Slovenska. Odhliadnuc od faktu, že sa Refresher tím skladá z ľudí z celého Slovenska, vrátane východu, sme sa rozhodli nadviazať na náš spomínaný článok.

Preto sme skontaktovali Ábela Ravasza, splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Opýtali sme sa ho, či by bolo možné vycestovať na východ Slovenska a na vlastné oči vidieť, ako žijú Rómovia v osadách. Dohodli sme sa, že navštívime miesto, ktoré Slováci najviac démonizujú – Luník IX. Ďalšou zastávkou bol presný opak. Chceli sme vidieť obec s početnou rómskou komunitou, ktorej sa darí napredovať. Reportáž z Luníku IX je prvý zo série troch článkov, ktoré postupne zverejníme na Refresheri. Druhý nájdeš na tomto odkaze, tretí zase tu.

Stretli sme sa v Košiciach. Luník IX je ukážkový príklad pokroku, tvrdí Ravasz

So splnomocnencom som sa stretol v ranných hodinách v centre Košíc. „Teší ma, že máte záujem pozrieť sa na problém vlastnými očami,“ povedal Ravasz hneď v úvode smerom na deviatku. „Možno vás zaskočím, no keď príde európska návšteva, ktorá rieši podobné problémy ako my, ukážem im Luník IX. Za posledné roky sa to na sídlisku posunulo výrazne k lepšiemu.“

Bol som prekvapený, že splnomocnenec sa istým spôsobom chváli s deviatkou. Som z Ružomberka, posledných päť rokov žijem v Bratislave. V Košiciach mám rodinu, mesto mi nie je cudzie. Na neslávne známom sídlisku som však nikdy v živote nebol, poznám ho len z článkov, rozprávania rodiny a z fotiek. „Za posledné roky vidíme neskutočný posun k lepšiemu. Motorom zmeny je pán starosta Šaňa, rómsky starosta, ktorý zobral zodpovednosť do vlastných rúk,“ dodal splnomocnenec cestou na sídlisko.

Mestská časť Luník IX je jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Bola pôvodne projektovaná ako sídlisko typu ABC, ktoré mali obývať predovšetkým vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni).

Všíma si, ako ľudia reagujú na internete. Mrzí ho, že ignorujú fakty a pozitívne zmeny. „Negatívne správy preletia krajinou, pozitívne sú, bohužiaľ, pomalšie. Ľuďom sa ľahko počúva, že v rómskej problematike sa nič nedá, a nechcú uveriť tomu, že opak je pravdou,“ opisuje vnímanie rómskej problematiky a pokračuje. „Luník IX má dlhodobo zlú povesť a máme čo robiť, ak chceme zmeniť toto vnímanie. Pritom si myslím, že teraz už nepatrí medzi najviac problémové lokality v krajine a situácia sa dúfam naďalej bude zlepšovať.“

Keď sme dorazili na miesto, po Luníku ma sprevádzali Martina Juráková, koordinátorka pre sociálnu oblasť z úradu splnomocnenca v Košiciach, a jej kolega Ladislav Chynoradský. Zaparkovali sme pri prvej bytovke sídliska.

Na prvý pohľad sa paneláky, pri ktorých sme zaparkovali, nezdali byť ničím iné ako tie, ktoré poznám z ktoréhokoľvek iného mesta. „S výstavbou sa začalo na konci 70-tych rokov 20. storočia, kedy sa asanovala rómska osada Tábor v širšom centre Košíc. Od roku 1978 sa na sídlisko sťahovali prví nájomníci,“ vysvetľuje Juráková. Mestská časť Luník IX je jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Bola pôvodne projektovaná ako sídlisko typu ABC, ktoré mali obývať predovšetkým vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni).

„Už  v rokoch 1981-1989 sa sídlisko vyznačovalo vysokou koncentráciou Rómov. Z približne 2 000 obyvateľov sídliska tvorili Rómovia viac ako polovicu,“ dodala s tým, že od roku 1995 v rámci novej koncepcie mesta boli postupne na sídlisko sťahovaní neplatiči, neprispôsobiví občania a obyvatelia protiprávne obsadených bytov.

Postupne sa tak deviatka stala rómskym sídliskom a počet obyvateľov vysoko presiahol pôvodné zámery. V niektorých obdobiach (predovšetkým v zime) na sídlisku prebývalo približne 10 000 osôb. Odvtedy bolo niekoľko panelákov zbúraných a v súčasnosti na deviatke žije 6 000 ľudí. Toto číslo je však skreslené, mnoho z evidovaných Rómov pracuje v zahraničí a na sídlisku sa nezdržiavajú.

Ako sme sa prechádzali naprieč sídliskom, stretávali sme mnoho detí. Väčšinou sa zdržiavali popri vchodoch, hrali sa rôzne hry. Na fotografiách som zachytil deti, ktoré hrajú tradičnú hru hádzania guliek do jamky, no miesto sklenených guličiek používali peniaze. Bolo to v čase, kedy by mali byť ešte v škole. „Ahojte. Čo robíte?“ opýtal som sa. „Hráme sa. Čo tu chceš, čo máš kameru,“ opýtalo sa ma jedno z detí, ostatní si ma nevšímali. Odpoveď odo mňa nečakal, hneď nato pokračoval v hre. My sme pokračovali ďalej.

Smerovali sme do centra sídliska, kde sa nachádza materská škola. Tá momentálne zažíva rekonštrukciu a dostavbu, celá je omrežovaná a oplotená. „Budova vyzerá hrozne, no vo vnútri je materská škola zariadená ukážkovo,“ povedala nám koordinátorka.

Postupne sme sa dostali k panelákom, ktoré vďaka virálnym fotografiám pozná snáď celé Slovensko. Zničené budovy, rozbité okná, ohorené steny. Čím sme k nim boli bližšie, tým intenzívnejší zápach sme cítili. „Pred nami je jeden z panelákov, ktorý bude onedlho zrovnaný so zemou,“ upresňuje Chynoradský.

Okolo polorozpadnutej bytovky bolo zatiaľ najviac obyvateľov. Opäť prevažne detí. Z opačnej strany budovy je obrovské smetisko, ktoré je hlavným pôvodcom zápachu. Tony odpadu obyvatelia hádzali z balkóna, postupne sa nakopila obrovská hromada.

Hneď vedľa paneláku je prázdny priestor. Kedysi tam stáli rovnaké bytovky, no pre narušenú statiku museli byť zbúrané.

Ako sme sa prechádzali po sídlisku, vzbudzovali sme zvedavosť. Niekoľko detí sa pri nás zastavilo a vyzvedalo. „Vy ste z Európskej únie?“ pýta sa nás mladík so slečnou, ktorí nás zastavili. Odpovedal som, že sme sa len prišli pozrieť, ako si tu ľudia žijú. „Ja chodím na vysokú školu, som vyštudovaný,“ začal s nami debatovať. Po mojej otázke, čo vlastne študuje, odišiel. „To je tajomstvo,“ s úsmevom zakričal a odkráčal k zničenej bytovke so smetiskom.