Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Mladí Slováci zachránili Európu pred katastrofou, no obete si havária vyžiadala tak či tak.
Len 50 kilometrov od Bratislavy, jednu dedinku za Trnavou, ležia Jaslovské Bohunice. Obcou preteká riečka Blava a žije v nej približne 2 300 obyvateľov. Každý jeden z nich dostáva na prídel jódové tablety. Dva kilometre od nich je totiž najväčšia jadrová elektráreň na Slovensku.
Slovensko nebolo ďaleko od toho, aby sa ničivá nehoda černobyľských rozmerov udiala aj u nás. V Jaslovských Bohuniciach totiž došlo k vážnej nehode, a nebyť pohotovosti dvoch mladých Slovákov z elektrárne, scenár z Černobyľa sa mohol udiať aj na našom území.
V tomto článku si prečítaš:
Čo za nehoda takmer spôsobila gigantickú katastrofu.
Ako Európu zachránili dvaja mladí Slováci.
Koľko obetí mala havária v Bohuniciach a aký bol jej dosah.
Ako silná bola havária v porovnaní s Černobyľom.
Prečo sa havária okamžite stala štátnym tajomstvom a nevedeli o nej ani obyvatelia.
Zdroj: Tomáš Blahuta/REFRESHER
Jaslovské Bohunice nie sú len jedna, no v podstate tri jadrové elektrárne. Funkčná je však už iba časť z nich s názvom Bohunice V-2, do ktorej spadajú tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne.
Obidva bloky majú výkon 506 MW (v Černobyli mal jeden reaktor výkon 1 000 MW). Každý blok pokrýva až 13 % elektrickej spotreby na Slovensku. Ak by sa dnes v Jaslovských Bohuniciach niečo stalo, bola by to katastrofa.
Zvyšné dva nefunkčné bloky sa nazývajú V-1 a A-1. Na jadrovej elektrárni V-1 sa vykonalo vyše tisícky úprav a nakoniec sa po dohode s Európskou úniou v roku 2008 odstavila. Jadrová elektráreň Bohunice A-1 bola odstavená v roku 1979, po dvoch vážnych nehodách, pričom o život prišli dvaja ľudia. Tento článok je o prvej z nich.
Mohli sme tu mať Černobyľ
5. januára 1976 vymieňal Viliam Pačes v prvom bloku elektrárne palivo, spolu s kolegami Mičekom a Skalesom. Palivový článok však bol pravdepodobne predtým poškodený technikmi, keďže mal narušený špeciálny uzatvárací mechanizmus. Pri výmene kvôli obrovskému tlaku článok vyletel do výšky, trafil žeriav a rozbil sa.
Náraz palivového článku spôsobil vážne škody na reaktorovej sále a spôsobil aj únik oxidu uhličitého. Tým sa samotný reaktor chladí, a keďže článok rozbil jeden z jeho kanálov, oxidu uhličitého bolo čoraz menej a jadrovému reaktoru hrozilo nebezpečné prehriatie.
Do reaktorovej sály unikalo ohromné množstvo oxidu uhličitého, ktorý je vo vysokých dávkach nebezpečný. Zo sály tak musel každý okamžite utiecť, čo sa, samozrejme, nezaobišlo bez značnej dávky paniky – zatiaľ čo sa všetci evakuovali, aby prežili, v reaktore dochádzal oxid uhličitý a takáto jadrová katastrofa Československu ešte nehrozila.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako Európu zachránili dvaja mladí Slováci.
Koľko obetí mala havária v Bohuniciach a aký bol jej dosah.
Prečo dvaja pracovníci elektrárne zomreli úplne zbytočne.
Aká silná bola havária v porovnaní s Černobyľom.
Aké sú dôsledky jadrovej havárie.
Prečo sa havária okamžite stala štátnym tajomstvom a nevedeli o nej ani obyvatelia.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Unikajúci oxid uhličitý však nebolo to najhoršie. V plyne totiž boli aj vysoko rádioaktívne častice. Zamestnancom elektrární bol v tom čase aj Peter Ryška, neskôr dokonca starosta Jaslovských Bohuníc.
Biela smrť – dusiaci oxid uhličitý, s rádioaktívnymi časticami z reaktora, sa valil cez všetky otvory a štrbiny, z najvyššieho miesta až po suterén. Všetci z elektrárne utekali von. No nie všetci mali šťastie.
Zdroj: TASR – Štefan Petráš
Pár minút od jadrovej katastrofy
Unikajúci oxid uhličitý, ktorý sa používal na chladenie, znamenal zohrievanie reaktora. Predpokladá sa, že ak by sa únik plynu neutesnil do 30 až 60 minút, už by nebolo čím chladiť a teplota reaktora by bola natoľko vysoká, že by sa začali taviť aj ostatné palivové články.
Obrovský prívod paliva do reaktora bez akéhokoľvek chladiaceho plynu by s najväčšou pravdepodobnosťou znamenal gigantický výbuch a Jaslovské Bohunice mohli byť dejiskom katastrofy porovnateľnej s tou v Černobyli.
Európu zachránili mladíci
Vtedy Slovensko aj Európu zachránila duchaprítomnosť 26-ročného Viliama Pačesa, ktorý manipuloval aj s poškodeným palivovým článkom. Spolu s 27-ročným Milanom Antolíkom si vtedy uvedomovali riziko a po niekoľkých nervy drásajúcich minútach dokázali katastrofe ohromných rozmerov zabrániť.
Rozsypaný palivový článok na reaktore bolo treba upratať, aby sme sa mohli dostať nad rozbitý kanál, ktorý bolo treba utesniť, aby sa zabránilo ďalšiemu úniku oxidu uhličitého.
Milan Antolík v citáte vyššie opisuje, ako s Viliamom Pačesom zabránili katastrofe. Rozbitým kanálom myslí technologický kanál poškodený palivovým článkom, ktorý zabezpečoval prúdenie oxidu uhličitého.
Antolík s Pačesom nakoniec vďaka zavážaciemu stroju rozbitý kanál rýchlo utesnili a katastrofe sa zabránilo. Nezaobišlo sa to však bez obetí. Smrtiaci plyn totiž útočí veľmi rýchlo.
Havária jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach: Nebyť duchaprítomnosti pracovníkov, mohli sme skončiť ako Černobyľ Zdroj: Tomáš Blahuta/REFRESHER
Mŕtvi Slováci zomreli zbytočne
V čase nešťastného incidentu sa vývozníci rádioaktívneho odpadu 52-ročný Izidor Ferech a 57-ročný Libor Benda nachádzali v podzemí. Odpad vynášali do skladu, a keď počuli, že hore došlo k nešťastiu, pokúsili sa utiecť núdzovým východom. To sa im však nepodarilo.
Núdzové dvere boli zamknuté, aby sa predišlo krádežiam zo skladu. Snaha zabrániť odcudzeniu stála dva ľudské životy. Plynom otrávené telá vývozníkov našiel ich majster Jozef Pivovarči až o hodinu. Okamžite im podal prvú pomoc, boli pri živote. Takmer ihneď boli prevezení do nemocnice, no krátko nato zomreli.
Plynom sa priotrávila aj upratovačka jadrovej elektrárne Štefánia Fančovičová.
Dôsledky sú badateľné dodnes
Keďže nešlo o obrovskú haváriu, len sme k nej nemali ďaleko, hodnoty aktivity rádioaktívneho materiálu neboli devastačné. Dostupných údajov je veľmi málo, no aj 11 kilometrov severne od Jaslovských Bohuníc boli detegované rádioaktívne izotopy.
Najväčšmi rozšírené boli jód-131 a cézium-137, ktoré poznáš aj z úst profesora Legasova zo seriálu od HBO.
Zdroj: HBO
Kým jód-131 má polčas rozpadu 8 dní, pri céziu-137 je to 30 rokov. Polčas rozpadu pritom neznamená, že sa celý izotop rozpadne za dvakrát toľko času.
Ak si to vysvetlíme na céziu, polovica sa rozpadne za 30 rokov, no za 30 rokov sa nerozpadne druhá polovica, ale len polovica zvyšku – teda štvrtina. Za polčas rozpadu sa vždy rozpadne len polovica z predchádzajúceho množstva. O 90 rokov tu teda bude osmina predchádzajúceho rádioaktívneho cézia-137.
V roku 2036 tak bude existovať ešte štvrtina rádioaktívneho cézia-137. V roku 2066 tu bude osmina cézia-137.
V porovnaní s Černobyľom však ide o minimálne hodnoty a väčšiu aktivitu prejaví naše telo pri rozkladaní draslíka. Aktivita rádioaktívneho materiálu sa meria v jednotkách menom becquerel. A ako vidíš v tabuľke nižšie, Černobyľ na tom bol dramaticky horšie. Nebyť však dvoch hrdinov z elektrárne, čísla v bohunickom stĺpčeku by boli biliónkrát vyššie.
Izotop
Rádioaktivita v Bohuniciach
Rádioaktivita v Černobyle
Jód-131
cca 516 Bq
cca 1 760 000 000 000 000 000 Bq
Cézium-137
cca 480 Bq
cca 85 000 000 000 000 000 Bq
Iné izotopy
cca 1 011 Bq
cca 8 000 000 000 000 000 000 Bq
Pre podrobnosti sme kontaktovali Úrad jadrového dozoru SR, ktorý do uzávierky neodpovedal.
Nehodu zavinil experimentálny dizajn
Reaktor, o ktorom je reč, sa začal budovať v roku 1958. Išlo o experimentálny dizajn, ktorý mal obrovské množstvo chýb a nedostatkov a vyžiadal si stovky opráv. Ten najväčší nedostatok zavinil aj katastrofu, o ktorej je tento článok.
Palivo sa v reaktore vymieňalo priamo počas chodu. Uzáver palivového článku bol síce hlavným dôvodom nehody, no ak by sa postupovalo tradičnými postupmi, situácia by bola omnoho bezpečnejšia.
Zdroj: TASR
O havárii nevedeli ani v Jaslovských Bohuniciach
V tých časoch sme boli pod silným vplyvom komunistického Sovietskeho zväzu a pochybovať o neohroziteľnosti a dokonalosti tamojšieho jadrového programu jednoducho nebolo možné. Sovietska technológia nemohla zlyhať.
Nie je preto žiadnym prekvapením, že sa na celú udalosť uvalilo embargo, pričom neskôr bola klasifikovaná ako štátne tajomstvo a nepísali o nej ani domáce médiá. Utajenie prebehlo tak prísne, že o nehode nevedeli ani obyvatelia z najbližších obcí vrátane Jaslovských Bohuníc.
Dodnes nie je presne jasné, čo sa 5. januára 1976 v jadrovej elektrárni Bohunice A-1 vlastne stalo. Máme približný obraz z výpovedí prítomných, no všetky podrobné zápisy sú vtedajším štátnym tajomstvom a verejne dostupné informácie neexistujú. Skutočný rozsah katastrofy sa utajoval.
Sovietske technológie boli predsa neprekonateľné.
Havária jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach: Nebyť duchaprítomnosti pracovníkov, mohli sme skončiť ako Černobyľ Zdroj: Tomáš Blahuta/REFRESHER
Jak zabíjí radiace? Oběti Černobylu umíraly v nepředstavitelných bolestech
28. května 2019 v 16:54
