Organizátor festivalu Grape: Keď máme vypredané, neznamená to ekonomickú istotu (Rozhovor)

60 % návštevníci, 30 % sponzori a zvyšných 10 % je zisk v rámci barov a podobne. 

Teraz sa pohybujeme už nad dvoma miliónmi rozpočtu celého festivalu.

Podľa akého kľúča ste v aktuálnom roku vyberali kapely?

U nás je to jednoduché, snažíme sa mať vyrovnaný pomer elektroniky a gitary, aj keď elektroniky máme v súčasnom roku šialene veľa. Máme najviac interpretov v histórii festivalu. Keď nerátam tie najmenšie stage, tak máme 101 vystupujúcich. Snažíme sa rozdeliť to tak, aby na záver na hlavnom pódiu hralo niečo tanečnejšie, čo sa tento rok podarilo. V sobotu máme Jona Hopkinsa, v piatok CHVRCHES. 

Ako dlho ste tvorili line-up? 

Niektoré kapely sme oslovovali ešte pred začiatkom ročníka 2018.

Aj vám niečo nevyšlo?

Veľa sa nám nepodarilo. Po ôsmich rokoch snaženia však máme CHVRCHES a rovnako The Kooks. Keď sa kapela nepodarí, máme každý rok rebríček, podľa ktorého sa ide ďalej. 

Ako tento poradovník funguje? 

Je tam veľa premenných. Záleží aj na tom, či je tá kapela v Európe a dokonca niekde v okolí. Každým rokom spolupracujeme užšie a užšie aj so Szigetom, tento rok sme mali veľkú zhodu v interpretoch, vďaka čomu sa k nám doťahujú o niečo ľahšie. 

Vidíš rozdiel v komunikácii interpretov naprieč žánrami?

Rozdiel tam je, najviac emailov vidím od agentov DJov. Zhodou náhod som si nedávno robil takú štatistiku, že od ktorého interpreta máme najviac mailov, keďže som v kópii všetkých komunikácií, tak viem, že tento rok vyhráva Max Cooper. Tam som videl obrovsky veľa mailov.

Doporučeno

Pohoda 2019 přinesla na trenčínské letiště to nejlepší z hudby a umění. Takto má vypadat festival (Fotoreport) 14. července 2019 v 21:16

Viac ako 100? 

Je to okolo stovky. The Black Madonna je ďalší taký interpret. V tomto prípade tomu ale rozumieme. Je to iné u Američanov, predsa len, pre nich je Európa stále trochu iná. 

Boja sa? 

Nemyslím si, ale je to zaujímavé. Každý rok od ich agentov dostávame otázku, kto tam už je zabookovaný. 

Takže referencie. 

Áno, posielame im mená, ktoré už máme, prípadne, ktoré sme oslovili a taktiež line-upy z predošlých ročníkov. Síce už sme na festivalovej európskej mape a robíme s najväčšími agentúrami, v prípade tých menších sa ešte stretávame aj s nedôverou. Ale našťastie máme dobré referencie v Európe a nie je to problém.

Bol si aj svedkom bizarného rideru? 

Vôbec. Za desať rokov som nezažil nič bizarné ani šialené. Práve kapely, pri ktorých si už hovoríme, že sú drahí, tí sú väčšinou najpríjemnejší. 

Celoročne máme jedného zamestnanca, nášho produkčného Mateja. 

S akým budgetom pracujete?

Ešte v rokoch 2011 až 2012, keď sa nám relatívne nedarilo a mali sme dosť veľké finančné straty, sme si stanovili, že nesmieme prekročiť rozpočet 500-tisíc na samotný festival. Pre porovnanie, teraz stojí toľko (aj viac) naozaj veľké meno na Szigete. 

A dnes? 

Teraz sa pohybujeme už nad dvoma miliónmi rozpočtu celého festivalu, presné čísla uvidíme až po festivale, ale blížime sa k 2,5 miliónu. 

Koľko z toho sú kapely? 

Chceme sa držať do zhruba 600-tisíc eur, niekedy to skáče. Tento rok máme suverénne najdrahší line-up, lebo máme najviac zahraničných interpretov, takže sme túto čiastku prekročili. Samozrejme, sú aj festivaly, ktoré to majú ďaleko vyššie, my pri našom vstupnom si viac nevieme dovoliť. Aj odpovedáme ľuďom na našich fórach, keď nám píšu, že chcú veľkú kapelu, že to jednoducho nezaplatíme. Ale je to prirodzené, že ľudia niekedy nemôžu tušiť, koľko ktorá kapela stojí. Vždy to dáme na pravú mieru. 

Je pravda, že ste mali možnosť festival predať?

Je to pravda, ponuku sme dostali minulý rok, aj sme sa dokonca stretli s ľuďmi, ktorí boli vyslaní na jednania. Bolo to čisto iba preto, lebo nás zaujímalo, akým spôsobom chce niekto kúpiť festival a ako si predstavuje, že to bude fungovať. My sme už na to stretnutie išli s tým, že, samozrejme, nie. Je to vec, ktorá je naša srdcová s Jurajom Podmanickým a ďalšími ľuďmi v tíme. Neviem si predstaviť, že by sme to predali. 

Ponúkli vám konkrétnu čiastku? 

Chceli sme ju zistiť, ale k tomu sme sa nedostali (smiech).

Keby to bola astronomická ponuka, zamýšľali by ste sa nad tým?

Stále si myslím, že nie. My festival robíme celý rok, počas ktorého nás to baví a sme radi, že sme vytvorili niečo, čo majú Slováci radi. Predajom festivalu by sa, myslím si, dosť výrazne zmenil, a to si voči fanúšikom nedovolíme. Takže pre mňa je to ešte ďalší rozmer toho celého.

Fanúšikovia by na Grape reagovali inak, keby vedeli, že ho vlastní napríklad finančná skupina? 

Neviem, ako to funguje na Slovensku, ale myslím si, že sme konzervatívnejší a ľuďom záleží na tom, aby aspoň trochu poznali toho, kto festival organizuje. V zahraničí to už nefunguje. Dôkazom je berlínska Lollapalooza, ktorá nedávno vstúpila na nemecký trh a na základe toho skoro zanikol Berlin Festival. Ľuďom to bolo úplne jedno, že kto to organizuje, zaujímali ich hlavne kapely. Myslím si, že keby je u nás festival, ktorý je tu prvý rok a má veľké mená, tak to hneď nefunguje.

To je asi aj prípad Aerodrome festivalu v Česku. 

To sme sledovali, mali rozpočet, aký si my nevieme ani predstaviť a naozaj, tam sa to potvrdilo, že v Česku vnímajú ľudia festivaly podobne a úspešnejšie sú tie s históriou a postupným vývojom. 

Koľko ľudí v súčasnosti pracuje na Grape.

Celoročne máme jedného zamestnanca, nášho produkčného Mateja. Po konci ročníka, hneď ako ho doúčtujeme a uzavrieme, začíname pracovať na ďalšom, zhruba traja-štyria ľudia. Postupne pridávame ďalších.

Na jar sa tím rozrastá a to úplné jadro je okolo 20, na mieste sú to už stovky ľudí vrátane dobrovoľníkov a brigádnikov. Minulý rok to bolo okolo 400.

Nestálo niekedy za zamyslenie, či na Grape neprestať predávať tvrdý alkohol?

V prvých ročníkoch sme mali otázky, prečo to nerobíme ako Pohoda. My ten názor nemáme. Snažíme sa robiť to s relatívne kvalitnými značkami, čo znamená, že nepredávame žiadny lacný tvrdý alkohol. Nemyslíme si, že študenti, ktorí prídu na Grape, si môžu dovoliť sedieť vo festivalovom bare a utrácať peniaze za panáky. Týmto sa to snažíme regulovať. 

Ako je to vo svete? 

Niekde sa tvrdý alkohol predáva iba ako miešané drinky, niekde aj čistý alkohol. Myslím si, že je to úplne v poriadku. 

Riešite aj prepašovaný alkohol v stanovom mestečku? 

Je to vec, o ktorej sme sa bavili aj s Mišom Kaščákom z Pohody, ale reálne to stopercentne odkontrolovať nie je možné. Kontrolujeme sklenené fľaše, ale ľudia si to prepašujú v plastových. Je nám jasné, že tí, ktorí si chcú kúpiť lacný alkohol, si ho kúpia mimo areál. Nedá sa tomu zabrániť a asi je jedno, či by sme ho zrušili v stánkoch. Nevidíme veľký rozdiel, skôr si myslím, že by sme ochudobnili ponuku.

Máte prehľad, koľko kritických prípadov opitých ľudí počas festivalu riešite? 

Je to individuálne, niekedy mladí ľudia neodhadnú množstvo, ale nie je to závratné číslo a závisí to aj od počasia. Často sa nám stáva, že máme veľmi teplo a niekomu môže prísť zle aj z piva. Je to však do desať ľudí, keď to vezmem v priemere. 

Ako vnímate a riešite problematiku prítomnosti drog na festivale?

Venujeme sa tomu, odkedy sme to začali robiť. Samozrejme, je to všade na svete. Spolupracujeme s políciou a protidrogovými jednotkami, čiže tam máme aj ľudí, ktorí sú kvázi tajní, ktorí sledujú situáciu. Myslíme si, že samotný predaj prebieha skôr pred festivalom, takže to kontrolujeme aj tam, úplne sa tomu však zabrániť nedá. 

Každým rokom sa Grape vyvíja a aj tá kultúra ľudí a zábava sa posúva na vyššiu úroveň. Nevidíme to ako úplne zásadný problém, že by teraz všetci boli zdrogovaní. Samozrejme, je to vždy na rozhodnutí samotného človeka, či si chce niečo také kúpiť, tu by mali myslím všetci pracovať na výchove a uvedomení ľudí, aby sa drogám vyhýbali. 

Tento rok máte na festivale aj 48 hodinový nonstop stage. Bol po ňom dopyt?

My sme tento stage robili aj minulý rok, kedy sme to testovali, ale tam sme končili asi o šiestej ráno a potom začínali o desiatej, takže tam bola pauza. Teraz pôjde nonstop. Uvidíme, sami sme zvedaví, ako na to ľudia zareagujú. Minulý rok boli počas pauzy nejaké výhrady. Snažíme sa, aby na tom festivale nebolo ticho pre tých, ktorí sa chcú zabávať.

Zažili sme, že slečna mala špeciálny stroj, ktorým si pásku sama utkala (smiech). 

Sú však aj festivaly, kde ľudia musia hodinu po polnoci, keď dohrá headliner, areál opustiť a vrátiť sa môžu až ráno, resp. poobede.

Máloktorý návštevník si uvedomuje, aký je medzi tým rozdiel a aká je u nás alebo na Pohode výhoda toho, že je ten festival funkčný nonstop. Na festivaloch v zahraničí to funguje tak, že do hodiny po poslednom koncerte musia všetci odísť, čo sa nám samým zdalo nepríjemné.

Tým, že sme to zažili na vlastnej koži a myslím, že aj v Česku to tak funguje, povedali sme si, že u nás to v žiadnom prípade nemôže byť. Boli sme na to zvyknutí aj z Pohody, ktorá to zaviedla už skôr, ľudia to majú radi a vidíme to aj na tých vystúpeniach, keď hrá DJ o piatej ráno a má plný stan. Absolútne to pre nás má význam a je to super. 

Registrujete návštevníkov, ktorí sa na festival dostanú vďaka cudzej páske? 

Určite áno, každý rok sa stretávame s rôznymi fintami. Najčastejšia je tá, že si dá človek nejakým spôsobom dole pásku z ruky, dá ju dole a vynesie kamarátovi, to vedia hlavne ženy.

Sú aj iné triky? 

Stáva sa nám aj to, že už po 2-3 hodinách od otvorenia festivalu chytíme v areáli ľudí s páskou, ktorá je falošná. Buď je z plastu alebo iného materiálu. Všetkých, ktorých sme chytili, nám povedali, že vedeli, že si kupujú falošnú pásku, ale išli to aspoň skúsiť. Dúfali, že si to SBSkár pohľadom nevšimne. My však nekontrolujeme len pohľadom, SBS si pásku chytí. 

A najhumornejší prípad?

Zažili sme, že slečna mala špeciálny stroj, ktorým si pásku sama utkala (smiech). 

Nerozmýšľali ste nad návratkami ako Pohoda?

V tom môže byť trošku problém, že ak ju človek stratí, prepadá mu vstup. Už skôr sme uvažovali nad možnosťou QR kódov umiestnených na náramku, stále sme to nejakým spôsobom odďaľovali, tento rok to však budeme mať. To znamená, že páska pustí jedného človeka dnu a jedného von. Sami sme zvedaví, čo to urobí so štatistikami. 

Aký máte názor na kreditový systém platenia cez náramok?

Toto je veľká celoeurópska téma, veľmi veľa festivalov naň už nabehla alebo to majú dlhé roky. My každý rok dostávame 3-4 ponuky od zahraničných firiem. Ja osobne som to zažil, keďže festivaly navštevujem, aby som vedel porovnať, kde zaostávame alebo naopak, kde napredujeme. Pre mňa to nikde nebolo komfortné.

Stále musím myslieť na to, koľko mám na tom účte peňazí, je to nepríjemné, keď si človek nemôže dať drink a musí si to ísť niekam nabiť. Navyše, ak mu po festivale ostane nejaký kredit, musí si ešte vybavovať vrátenie na svoj účet. Je to trochu obmedzenie pre návštevníkov.

Tieto firmy tvrdia, že to urýchľuje rad na pivo a jedlo a že sa tým zrýchlením vytvorí vyšší zisk, nemyslím si však, že toto je hlavný bod. Na Grape sa, dúfam, už nejaké šialené rady nestoja.  

Aký pomer hotovosť a karta je na Grape? 

Zatiaľ sme výrazne hotovostní, čo sa týka platieb, aj keď v každom bare sa dá platiť kartou. Tak isto v merchendise stánku a zisťoval som, ako je to pri stánkaroch s jedlom a už aj oni sami majú terminály. Ľudia stále berú tú kartu ako poslednú možnosť a používajú ju, až keď im dojde hotovosť, ale každým rokom sa to posúva. 

Pohoda už v tomto roku zaznamenala výrazný pokles hotovosti. 

Tiež som platil na Pohode kartou, keď sa dalo (smiech).

Myslíš si, že sú dnes festivaly viac o móde ako o hudbe?

Záleží, ako to ten festival komunikuje. Napríklad Coachella je známa tým, že akonáhle prebehne ročník, tak prvé správy sú o tom, ako prišli tí ľudia oblečení a aké tam boli celebrity. Samozrejme, ten line-up majú vždy nabitý a už nie je zámer o tom písať, keďže je to samozrejmosťou. Práve Coachella je taký ten míľnik, ktorým sa ľudia inšpirujú počas celého leta, keďže sa koná na jar. 

A ako to má Grape? 

U nás ideme tiež týmto spôsobom aspoň trochu. Tým, že robíme s mladými ľuďmi, je to logické. Každý rok máme nejaký dresscode, ktorý kopíruje tému festivalu a výnimkou nie je ani tento rok. Ľudia sa tým naozaj riadia a vo fotoreportoch vidíme, že sa snažia obliecť pekne. Nie je to o tom, že by si návštevníci brali najstaršie veci, lebo si ich aj tak zašpinia a oblejú, naopak, berú si to najlepšie, čo majú. 

Ty ako organizátor si festival užiješ?

Teraz je to už trochu lepšie, prvé ročníky sme nemali skoro žiadny tím a skoro celú produkciu sme si robili sami. Absolútne nebola ani sekunda času vôbec na nič. Teraz máme ten tím trochu širší. Záleží aj od počasia, lebo keď prídu nejaké zmeny, tak sedíme za počítačmi a sledujeme celú situáciu, keďže bezpečnosť ľudí je prvoradá.  

Keď je počasie fajn, napríklad minulý rok v sobotu sme vedeli, že už bude len slnečno, máme čas navštíviť aj samotný areál. Robíme to, samozrejme, vždy, aby sme si skontrolovali, či festival funguje ako má. V piatok aj v sobotu si prejdeme úplne celý festival od stánkarov až po umelecké inštalácie na opačnej strane areálu.

Politiku na festivale mať nechceme. Nechceme ľudí zaťažovať, celý týždeň to na nich ide z každej strany.

Pozriete si aj koncerty?

Sem-tam áno, určite však nie celý, maximálne jednu alebo dve pesničky. 

Kedy si väčšinou môžeš naozaj vydýchnuť?

Až keď sa to skončí. 

Ty máš aj vysielačku? 

Jasné, ja musím vedieť o všetkom, čo sa deje v areáli. Máme viac frekvencií, jedna z toho je iba počasie (smiech). Samozrejme, na zvláštnej frekvencii máme hasičov, zdravoťákov aj ochranku. Na vysielačkách musíme byť, keďže o všetkých zmenách môžeme rozhodnúť iba ja alebo Juraj Podmanický. 

Aké najnepríjemnejšie rozhodnutie si urobil? 

V roku 2015, keď sme rozhodovali o tom, že kvôli počasiu prerušíme festival. Tam to bolo veľmi hektické, lebo po prvom prerušení nám nahlásili, že je všetko v poriadku a až do rána máme pokoj a nebudú búrky, tak sme si vydýchli, že je všetko v poriadku. Asi o minútu sme na radaroch zbadali silné búrky, ktoré sa tvorili pár kilometrov od nás. Narátali sme myslím 21 búrok za sebou. Bol to prípad, kedy sme stále čakali, že to prejde, všetko posúvali, až sme to museli zrušiť, lebo to nebolo bezpečné. 

Ako riešite prípravné problémy s posúvaním programu?

Stalo sa nám, že nám vyhorel agregát a museli sme raz jedno vystúpenie posunúť. Museli sme ich o 15 minút posunúť a tam nastáva ten problém, keďže by nesedeli ostatné vystúpenia. Tie sme teda nechali podľa pôvodného programu. 

Program máme na seba napojený, medzi vystúpeniami sú prestávky, aby sa ľudia stihli premiestniť. Hlavne, aby sa nestalo to, že ľudia odchádzajú z posledných skladieb a zmeškajú prvé. Je to nepríjemné pre návštevníkov aj toho interpreta, a tak sme zaviedli asi pred štyrmi rokmi pauzy. 

Grape a politika. Áno alebo nie? 

U nás je prísny zákaz. Politiku na festivale mať nechceme. Nechceme ľudí zaťažovať, celý týždeň to na nich ide z každej strany a my im práve chceme dať taký ten víkend, aby sa od toho oslobodili a aby to nevnímali. Situácia na Slovensku je taká, aká je. Žiaľbohu, nie sme na ňu úplne hrdí a naozaj si myslím, že ľudia toho majú celkom dosť. Aj ja sám, keď sledujem všetky tie komentáre, tak to aj na mňa pôsobí veľmi ťažko. 

Samozrejme, nejaký typ prednášok alebo diskusií máme každý rok, ale venujeme sa napríklad umeniu, kultúre alebo architektúre 

Svojím spôsobom sa ale našli výnimky.

Mali sme taký zásah, ako keby politický, ale to až tak neberieme. Išlo o výstavy Aleša Vojtáška. Jednou bola úspešná výstava DICKtators, kde poukazoval na históriu a diktátorov, čo je, myslím si, fajn. Ľudia by tieto informácie mali vedieť a mali by si vytvoriť nejaký názor. My samozrejme nikomu ten svoj nevnucujeme, je to každého vec. 

Oslovili vás politici s tým, že by si u vás chceli robiť kampaň?

V starších ročníkoch sme boli oslovení politikmi, ktorí po nás chceli nejaké VIP vstupy, to samozrejme neprešlo. 

A keď si ich kúpia sami? 

My im to, samozrejme, zakázať nemôžeme, zatiaľ sa nám to nestalo. Je to jedna z vecí, ktorú nemôžeme regulovať a obmedzovať slobodu tých ľudí. Otázne je, čo robia priamo v areáli, či si tam robia nejakú kampaň. To je však zakázané a vzťahuje sa to aj na komerčné značky, propagovať sa môže len zazmluvnený partner, čo platí v trošku prenesenom zmysle aj pre politické strany. Keby sme niečo také videli, odobrali by sme tým ľuďom pásky a boli by vyvedení z areálu. 

Takže, keby prišiel Kiska v straníckom tričku, mal by problém. 

To je dobrá otázka, ťažko povedať, či je to propagácia, museli by sme to posudzovať veľmi individuálne. Keby nedošiel s megafónom, ale iba by sa tam prechádzal, asi mu to nemôžeme zakázať.