Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Z trezora banky v centre Bratislavy ukradli 52 miliónov slovenských korún, neskôr sa prišlo na to, že to nebol najväčší zločin páchateľov.
Lúpeže kedysi boli úplne iné ako tie dnes, keď nás a aj zlodejov pri každom kroku sníma kvalitná kamera. O tejto lúpeži si ešte asi nepočul a to aj napriek tomu, že je považovaná za najväčšiu v histórii Slovenska. Ak áno, tak určite nezaškodí spomenúť si, stala sa totiž pred 22 rokmi. Odohrala sa v centre hlavného mesta, na Námestí SNP, oproti Starej tržnici, kde vtedy mala hlavnú pobočku Ľudová banka.
Nedozvieš sa len to, čo sa vlastne stalo. Svoj pohľad ti ponúkne aj Jozef Kollár, ktorý bol vtedy riaditeľ a člen predstavenstva Ľudovej banky a na miesto činu krátko po lúpeži prišiel. To, ako si na celú situáciu spomína ti povie aj Vladimír Donner, dlhoročnýnovinár, ktorý sa prípadom zaoberal.
Deň začal úplne typicky
Začal sa obyčajný pracovný deň. Bola streda, ľudia sa tešili, že polovicu týždňa majú za sebou. V kalendári bol 16. júl 1997, hodiny ukazovali pár minút pred pol 9. Do rušného rána v banke vstúpili dvaja muži, pracovníčke povedali, že by si chceli uložiť väčšie množstvo peňazí, informuje Teraz.sk. Prirodzene chcela ich požiadavke vyhovieť a šla s nimi k trezorom. Vtedy netušila, že tvrdenie o uložení peňazí bola len zámienka.
Najväčšia banková lúpež Slovenska, peniaze sa nikdy nenašli. Ako si na lúpež spomínajú tí, ktorí sa jej venovali? Zdroj: Polícia Slovenskej republiky
Peklo začalo hneď, ako sa dostali k trezorom
Keď dorazili k trezorom, muži si na hlavy natiahli kukly. Pracovníčky spútali, keď sa začali brániť, ohrozovali ich zbraňou. Vydierali ich, zamestnankyne vedeli, že nemajú na výber. Peniaze im jednoducho dať museli, ak nechceli prísť o vlastný život. So zbraňami v rukách vzali peniaze, uložili si ich do štyroch kufríkov a z pobočky odkráčali. Škoda, ktorú banke spôsobili ešte nebola istá.
Polícia začala konať okamžite, ako sa o udalosti dozvedela. Podľa SME podnikli všetky opatrenia, ktoré boli potrebné. Uzavreli hlavné cesty, nedostal by si sa ani cez hranice, na ktorých v tom čase ešte bývali kontroly. Na miesto hneď prišiel aj riaditeľ a člen predstavenstva Ľudovej banky, Jozef Kollár. Na spomienky a na to, ako to celé prebiehalo som sa ho pýtala teraz, 22 rokov po lúpeži.
„Boli to 90. roky, lúpež bola ozbrojená. Mali so sebou samopaly. Nebola to lúpež s nejakou atrapou, nejakou gumenou hračkou aké bývajú na benzínkach. Od začiatku bolo zjavné, že lúpež bola organizovaná, do ktorej bolo zapojených viac ľudí. Neskôr sme sa dozvedeli, že páchatelia boli zo zahraničia," objasňuje Jozef Kollár.
Prečo bolo hľadanie páchateľov ťažšie, než je teraz?
Nepredbiehajme však, vtedy, krátko po lúpeži bol opis páchateľov všetko, čo mala polícia k dispozícii. Jeden z nich mal okolo 30 rokov, vysoký asi 180 centimetrov, vyšportovaný. Čierne vlasy, materské znamienko na líci. Druhý mohol mať 25, 170 centimetrov, územčistá postava, hnedé, tmavé vlasy, ten prišiel do banky o chvíľu neskôr, s iným mužom. Ten tiež vyzeral, že má 25 rokov, mal okrúhlu tvár a tmavé vlasy, povedali prepadnuté zamestnankyne polícii. Tiež povedali, že tretí, ktorý síce pri trezoroch nebol, im pomohol s útekom.
„Keď s lupom odchádzali, skutočne nikto sa im nemohol postaviť do cesty, ani ochranka. Nikto by si totiž nezobral na triko toľko mŕtvych a bolo zrejmé, že oni by sa na ulicu prestrieľali,“ pokračuje v opisovaní udalosti Jozef Kollár.
O pomoc prosili skutočne všetkých
S jednoduchým opisom lupičov polícia prosila občanov, aby im pomohli. Aby sa obrátili na akékoľvek oddelenie polície, ak by mali informácie, ktoré by mohli dopomôcť k odhaleniu páchateľov. Ľudia skutočne volali, anonymne dávali tipy, ale to nikam neviedlo.
Ako si na prípad spomína sme sa opýtali aj novinára, ktorý je síce na penzii, no novinárčiny sa nikdy nevzdal. Vladimír Donner sa prípadom zaoberal v čase, keď sa odohral.
„Polícii niekto anonymne zatelefonoval a povedal, že kufríky s peniazmi sú v byte v Petržalke, na Wolkrovej ulici. Do prípadu sa tak zaplietol aj Slovák, no obvinenie neskôr zrušili. Prepustili ho a nakoniec nebol ani súdený.“
Prípad začal neskôr postupovať dobrým smerom
Peniaze v trezore sa neskôr prepočítavali, zisťovali, aká je škoda. V banke chýbalo 52 miliónov slovenských korún, vrátane peňazí v zahraničnej mene, informuje Teraz.sk. Táto suma predstavuje 1 726 083 eur.
Fotografia je len ilustračná. Zdroj: Flickr
Vyšetrovatelia sa pohrávali aj s myšlienkou, či trojica páchateľov nemala tip od niekoho zvnútra banky. Rozprávame sa totiž o roku 1997, na tú dobu šlo o skutočne veľkú sumu peňazí v trezore. Toto podozrenie sa však nikdy nepotvrdilo.
„Spomínam si, že klamali pracovníčkam, neskôr vliezli do nejakého výťahu a ním sa dali odviezť k trezoru. Banku vylúpili, bolo okolo toho veľa správ a hľadania. To však napokon prestalo a dlho bolo ticho. Možno aj rok. Neskôr taliansky sudca, ku ktorému sa prípad dostal povedal, že banku vylúpili ľudia, ktorí majú na svedomí aj vraždu. Slovenská polícia tak prípad odovzdala talianskym kolegom, s ktorými potom spolupracovali,“ ďalej oprašoval svoje spomienky Vladimír Donner.
Ukázalo sa, že krádež nebola ich najväčším, ani jediným prehreškom
Podozriví z lúpeže boli traja Taliani z okolia Bologne, pričom sa dvaja z nich narodili na Slovensku. Všetci už boli v minulosti súdne trestaní pre násilnú trestnú činnosť. O akej vražde hovoril taliansky sudca?
Krátko po lúpeži, ktorá v tom období ešte nebola vyriešená bol v Rakúsku zabitý človek, spomína Teraz.sk. Massimiliano Franzoni a Andrea Sabo v máji zastrelili 43-ročného viedenského klenotníka. Očití svedkovia o incidente povedali, že aj napriek tomu, že ho traja muži zabili, zo známeho klenotníctva Haban neodcudzili miliónové šperky, ani nevzali značnú hotovosť.
Táto fotografia je ilustračná. Zdroj: wikimedia
Práve oni boli podozriví aj z vylúpenia Ľudovej banky. Počas vyšetrovania vraždy, ktoré začalo v roku 2000, kedy sudca už bral na vedomie aj prepadnutie, bola zadovážená videokazeta z banky. Zábery boli samé o sebe nekvalitné a slabé, no keď sa na daného človeka dívali naživo, tak zábery jednoznačne ukázali, že majú tých správnych.
Ukázalo sa, že podozrenia boli pravdivé
Jedným z vinníkov bol Michele D'Ambrosio, ktorého zadržali ešte v októbri 1998 v súvislosti s prepadom. Druhým bol Massimiliano Franzoni, ktorého som už spomínala v súvislosti s vraždou a práve kvôli nej ho v roku 2011 zatkli. Tretím bol tiež už spomínaný Andrea Sabo.
Aj keď sa o lúpeži v Ľudovej banke hovorí, že je druhou najväčšou od obdobia samostatného Slovenska, nie je to tak. Síce bola najväčšia krádež spáchaná v Nitre, keď páchatelia vyradili z prevádzky VÚB signalizačné zariadenia a neskôr do banky vpustili spoločníkov. Tí po prekonaní dverí a mreží z trezoru odcudzili financie v hodnote 173,5 milióna korún, informuje SME to však bola krádež a nie lúpež, ako v prípade Ľudovej banky.
Ak je pri odcudzení peňazí použité násilie, zbrane a podobne hovoríme o lúpeži. A najväčšia lúpež v histórii samostatného Slovenska bola práve v pobočke Ľudovej banky, na námestí SNP v Bratislave.
Napriek tomu, že sa ulúpené peniaze nikdy nenašli, Jozef Kollár na koniec nášho rozhovoru dodáva: „Banka neutrpela absolútne nič, bola poistená aj voči takýmto prípadom. Teda aj klientom, aj akcionárom bolo všetko nahradené a škody neutrpela.“
