Testovali sme jedlo na Vianočných trhoch v Bratislave. Ktorý stánok odporúča foodbloger Čoje a kde majú najlepšiu cigánsku?

Hoci omáčky bolo akurát, žemľa si žiadala položiť ju na gril minimálne na malú chvíľu, aby tak absorbovala trochu masti a bola by tiež chrumkavejšia. Chuť však bola príjemná a aj napriek cene 4,50 € sme sa rozhodli cigánsku ohodnotiť 7 bodmi z 10.

Pri zemiakovej placke, sme vyskúšali, či jej chuť bude vyhovujúca aj bez pridania doplnkových ingrediencií ako syr, cibuľa, smotana alebo oštiepok. Opäť musíme pochváliť veľkú porciu, avšak bolo cítiť, že zemiaky sú tvrdšie a nie úplne dovarené, ako by sa žiadalo.

Patrilo by sa ju tiež o niečo lepšie dochutiť, keďže nebola príliš výrazná. Chuť dotvárala najmä masť, respektíve olej, v ktorom sa vysmážala. V našom subjektívnom teste obstála zemiaková placka s bodovým hodnotením 5,5/10. Celkový dojem prevádzky bol chvályhodný, obsluha bola príjemná, i keď trochu neusporiadaná a na objednávku sme čakali približne minútu.

Slovenská pizza a tri druhy lokše

Po pomerne priemernom gastro zážitku sa naše chuťové poháriky rozhodli napraviť to a (aj kvôli stále narastajúcemu davu návštevníkov na Hlavnom námestí) presunúť sa na druhú časť Vianočných trhov v hlavnom meste nachádzajúcich sa na Hviezdoslavovom námestí.

Ešte pred samotnou návštevou trhov nám známy slovenský foodbloger Čoje odporučil, aby sme vyskúšali Najlepšie lokše v celej EÚ. Takýto prívlastok mala prevádzka, ktorá sa údajne už po siedmykrát nachádzala počas adventného obdobia na bratislavských trhoch.

Foodbloger nám prezradil, že v ňom robia šikovné dámy, ktoré miesia cesto a pečú lokše priamo na mieste pred očami zákazníkov. Výsledný produkt je preto stopercentne čerstvý, a nejde len o lokšu zohrievanú v mikrovlnke, ako to býva zvykom u väčšiny stánkov s občerstvením na Vianočných trhoch.

Keďže nás rovnako, ako výsledná chuť, zaujímal aj výrobný proces, nechceli sme si tento stánok nechať ujsť. Dámy boli veľmi milé, no predovšetkým šikovné a rýchle. Aj napriek tomu, že je to prácnejšie, keďže všetko robia na mieste a nejde len o obyčajné polotovary, na našu objednávku v podobe troch rozdielnych lokší a jednej zemiakovej placky sme čakali len asi minútu.

Rýchly a príjemný servis však nie je všetko. Nás zaujíma predovšetkým chuť. Čo sa týka lokší, objednali sme si pečeňovú, bryndzovú a nutellovú. Začali sme pečeňovou. Zhodli sme sa, že tá je len pre skutočných fajnšmekrov, keďže nie každý vie prísť na chuť tradičného pokrmu ako je pečienka.

Práve jej chuť bola veľmi dominantná a takmer úplne zatienila samotnú lokšu. Keďže nás nijak mimoriadne neoslovila a bola aj o trochu suchá, rozhodli sme sa jej dať 6 bodov z 10. Nasledovala bryndzová. Lahodná smotanová chuť v spojení s tenkým zemiakovým cestom bola skutočne skvelou kombináciou. Až teraz sme konečne pocítili, že lokša nie je žiaden polotovar.

Z precíznosti a čerstvosti by si mali brať príklad aj ostatné stánky. Bryndzovej lokši sme udelili 9 bodov z 10. Posledná z nich bola pripravovaná na sladký spôsob. Hoci kakaovo-oriešková nátierka rozhodne oživila chuť, viac sa hodí do sladkého palacinkového cesta. Aj napriek tomu bola kombinácia príjemná a získala 7,5 boda z 10.

Okrem lokší sme si však v stánku kúpili aj vylepšenú zemiakovú placku. Rozhodli sme sa ju oživiť syrom, smotanou, cibuľou a slaninkou. Jedna z obsluhujúcich sa nám ponúkla, že ju rozkrája na 4 časti. Podala nám ju so slovami „Páči sa, pochutnajte si na tejto slovenskej pizzi.“

Vtedy sme ešte ani netušili, že nám podáva najchutnejší gastro počin celého večera. Kde len začať? Cesto bolo oproti placke z predošlého stánku omnoho lepšie dochutené a do zlatista vysmažené. Okraje boli chrumkavé, zatiaľ čo stred bol mäkký a rozplýval sa na jazyku. Rozdiel bol zrejmý už na prvý pohľad.

S pridaním doplnkových ingrediencií, ktoré boli vyvážené, lahodné a perfektne sa vzájomne dopĺňali sme zažili hotové „nebíčko v papuľke“.  Placka bola tiež omnoho menej mastná, ako tá predchádzajúca. V našom subjektívnom hodnotení obstála „slovenská pizza“ so zaslúženým hodnotením 9,5/10.

Žalostne malá porcia domácich chipsov

Po tom, čo sme si museli dať hodinovú pauzu na to, aby sme boli opäť schopní plnohodnotne skúšať ďalšie dobroty, ktoré Vianočné trhy ponúkali, sme navštívili malý stánok s názvom Zemiakové lupienky a placky. Príznačný názov pre lahodne vyzerajúce zlatisté domáce chipsy.

Jedna porcia stála 3 €, ak chceš aj dressing, priplatíš si o euro viac. Na tabuli bolo vypísaných hneď niekoľko omáčok ako parmezánová, BBQ, slaninovo-syrová a podobne. Keď sme si však objednávali, dostali sme na výber len tri varianty: kečup, tatárska a syrová omáčka. Keďže sme to chceli trochu ozvláštniť, nešli sme obyčajnou cestou, ale stavili sme na syrový dressing.

Aj napriek tomu, že zemiakové lupienky boli vybraté priamo zo sklenenej vitríny, v ktorej sa reguloval teplý vzduch, chuť nám okamžite signalizovala, že domáce chipsy boli urobené minimálne hodinu dozadu a odvtedy boli len udržiavané v teplom prostredí.

Z toho dôvodu boli niektoré chrumkavé a teplé, iné studenšie a gumové. Najviac nás však zarazila žalostne malá porcia. Spočiatku síce papierový kornútok vyzeral preplnene, v konečnom dôsledku v ňom však bolo iba asi 20 lupienkov.

Aby sme len nekritizovali, musíme pochváliť vynikajúcu čedarovú omáčku. Bola omnoho hustejšia, ako sme zvyknutí napríklad v kinosálach pri nachos. Avšak kvôli malému množstvu lupienkov sme z nej odjedli ani nie polovicu. Celkovú chuť tohto pokrmu sme ohodnotili na 6,5 z 10.

Japonská špecialita na tradičných slovenských trhoch?

Keď sme sa opäť vrátili na Hlavné námestie, okrem tradičných pokrmov ako cigánska pečienka, zemiakové placky, lokše, či oštiepky sme natrafili aj na kúsok japonskej kultúry. Nachádzala sa v stopercentne vegetariánskom stánku Foodstock. Ich reštaurácia je v hlavnom meste pomerne známa, nachádza sa v centre na bočnej strane Starej tržnice.

Ak si vegetarián a máš rád orientálnu kuchyňu, rozhodne si prídeš na svoje. Do Foodstocku väčšina Bratislavčanov chodí predovšetkým kvôli overeným pochutinám ako gyoza, miso či hummus. Na Vianočných trhoch si však môžeš dopriať iba prvé dve spomínané jedlá.

My sme zvolili japonskú špecialitu s názvom gyoza – chrumkavé vegetariánske pirôžky s hľuzovkou, teriyaki omáčkou a opraženými sezamovými semiačkami. Tento pokrm sa však dá robiť aj na mäsitý spôsob a trochu nás sklamalo, že v ponuke sa nenachádzali aj taštičky plnené mletým mäsom.

Počas prípravy gyozy v stánku Foodstocku vypadla elektrina ako jedinému na celých trhoch, no na výslednom produkte sa to neodzrkadlilo. Museli sme si však počkať o pár minút dlhšie. Obsluha bola veľmi milá a za chybu sa niekoľkokrát ospravedlnila.

Hoci nie každému je toto netradičné jedlo po chuti, snažili sme sa ho ochutnávať a hodnotiť maximálne nezaujato. Pirôžky bohužiaľ neboli najchrumkavejšie a aj keď sme ich jedli hneď po prevzatí, neboli takmer vôbec teplé. Chuťovo sme sa zhodli na 7 bodoch z 10.

Syry, syry a opäť syry

Hneď vedľa Foodstocku sa nachádzal stánok s výlučne syrovou ponukou. Ak teda trpíš intoleranciou na laktózu, stánku s nápisom Grilované oštiepky sa radšej vyhni. V ponuke bola okrem oštiepku tiež parenica, nakladaný hermelín či veľký balíček syrov za 10 €. Keďže pre Vianočné trhy je najšpecifickejší oštiepok, rozhodli sme sa práve preň.

Prekvapilo nás, že aj napriek preplnenému Hlavnému námestiu, pri stánku so syrmi takmer nikto nestál. Približne 15 pomaly sa roztavujúcich oštiepkov sa už smažilo na grile a čakalo len na ochutnanie. Mladá slečna nás obslúžila veľmi promptne. Ani sme sa nenazdali, a v ruke sme zrazu držali kúsok chleba s mierne rozpusteným oštiepkom a brusnicovou omáčkou.

Hoci išlo o pomerne malú porciu, chuť skutočne stála za to. Oštiepok bol v ideálnej konzistencii, na jednej strane mierne rozpustený, na druhej zas zlatisto prepečený. V kombinácii s chlebom a domácou brusnicovou omáčkou bol priam vynikajúci. Okrem malej porcie sa jedlu nedá takmer nič vytknúť.

Už to len všetko zapiť...

Okrem dobrého jedla sme samozrejme nemohli vynechať aj nápoje. Čo iné, ako tradičnú medovinu? Na Slovensku sa na rôzne typy medovín či včelovín dá rozhodne spoľahnúť. Mnohí Slováci sa totiž pýšia svetovými oceneniami.

My sme sa rozhodli zavítať do stánku Tradičná slovenská včelovina a vyskúšať lahodnú medovinu z troch druhov medu a s dotykom včelieho plástu, ako tvrdia jej výrobcovia na obale recyklovateľných pohárov.

Od obsluhy sme sa dozvedeli, že v rokoch 2013 až 2015 vyhrali cenu za najlepšiu medovinu sveta a v roku 2016 aj za najkrajší dizajn etikety. Presvedčili sme sa, že neklamali. Medovina bola skutočne lahodná, teplota akurát, alkohol nebol príliš výrazný a trojica použitých medov urobila svoje. V subjektívnom teste sme im udelili 9 bodov z 10.