Profesionálny Counter-Strike hráč: Najlepší hráči môžu stáť 500 000 eur, za výhru dostane tím aj 100 000 (Rozhovor)

Áno. Sledovali moje zápasy na československej scéne, videli moje individuálne schopnosti. Najskôr ma pár dní testovali a následne sme podpísali zmluvu. Dovtedy som hral za domáci tím nEophyte, ktorý u nás nemal konkurenciu. Boli sme aj na niekoľkých turnajoch vo svete, no to sme len vystrkovali rožky.

Dala sa popri práci stíhať škola?

Približne 10 hodín som trénoval, 8 hodín som si plnil vysokoškolské povinnosti ako seminárky, zadania, prednášky a semináre. Niekde medzi tým som spal.

Dalo sa to zvládať?

Nedalo sa to stíhať. Učil som sa na letisku, na turnajoch, keď sme vypadli. Miesto toho, aby som si pozrel mesto, učil som sa na hotelovej izbe. Spočiatku sa to dalo zvládať, ak by som však takto fungoval trebárs dodnes, zrejme by som sa zbláznil. Bol som z toho mentálne veľmi unavený, nemal som čas stretávať sa s rodinou a ani s kamarátmi. Musel som sa rozhodnúť, čo chcem robiť, ani jednému som sa totiž nevenoval naplno. Odišiel som zo školy.

Bolo to ťažké rozhodovanie?

Bavilo ma študovať, chodil som do školy rád. Často som sa však učil len tak, aby som prešiel, seminárky som robil tak, aby mi ich nevrátili. Už na strednej som občas vynechal akciu či párty, aj keď som sa chcel zúčastniť. Keďže som však na druhý deň cestoval do Bratislavy na turnaj, musel som ostať doma. Vtedy som si to tak nepripúšťal, rodina sa snažila prispôsobiť sa mi.

Rozumeli, čomu sa venuješ? Nie každý totiž dokáže vstrebať, že sa niekto živí hraním počítačových hier.

Dodnes dostávam od rodičov aj starých rodičov otázky, kedy sa vrátim do školy. Jedným dychom však musím dodať, že sa im aj uľavilo, keď som prestal študovať. Videli totiž, že som bol neskutočne vyčerpaný a nedávam to. Možno keď budem starší, tak sa vrátim na výšku, keď budem mať 35 rokov (smiech).

Nevraveli ti rodičia, aby si za tým počítačom toľko nesedel? To je univerzálna a obľúbená fráza.

Jasné, že áno. Žiadny rodič nechce, aby ich dieťa sedelo za počítačom. Ja im to ale nevyčítam. V mojom prípade tieto reči boli možno aj prospešné. Nútilo ma to potom zlepšovať sa a z turnaja doniesť medailu alebo finančnú odmenu.

Externe si štúdium riešiť nechcel?

Ale áno, avšak externe to nebolo možné, turnaje sú totiž zväčša cez víkend. Keď som sa snažil vybaviť si individuálne štúdium, nechceli mi vyhovieť. Keď som povedal, že som cestoval, opýtali sa ma, prečo cestujem, keď je skúškové obdobie. Na odpoveď, že je to moja práca, reagovali, prečo chodím do školy, keď pracujem. Potom mi „poradili“ študovať externe a vznikol z toho začarovaný kruh.

S takýmto prístupom som sa stretol hlavne u starších profesorov. Ani som sa nesnažil vysvetliť im, čo robím. Nemalo by to zmysel. Raz som to skúsil a profesorka ma vysmiala, či si z nej robím srandu, a že takúto trápnu výhovorku za roky čo učí ešte nepočula.

Ľudí, čo takto reagujú, je určite viac.

Mladší to tak neberú. Hlavne chalani do 30 rokov, čo už majú čo-to odohrané. Samozrejme, stretávam sa aj so staršími, ktorí rozumejú môjmu zamestnaniu, keď im to vysvetlím. Nad tými zatrpknutými som zlomil palicu a už sa ani nesnažím, vždy to totiž skončí prevrátenými očami alebo ironickou poznámkou. Takým ľuďom len poviem, že som podnikateľ v IT sfére a riešim veci s počítačmi (smiech).

Ako vyzerá zmluva profesionálneho hráča?

Píše sa v nej, že reprezentujem organizáciu, že ma najímajú ako hráča a mojou úlohou je podávať určitý výkon. Mesačne ma za to ohodnotia, sú tam zahrnuté aj percentá, koľko dostanem, ak sa nám podarí vyhrať turnaj. Dočítaš sa v nej, na ako dlho je zmluva podpísaná, väčšinou to býva na jeden či dva roky. Sú v nej tiež zhrnuté pravidlá, môžu ťa napríklad vyhodiť za nešportové správanie. Tam spadá užívanie drog, doping, alkohol a tak ďalej – musíš sa vedieť kontrolovať. Pre mnohých si totiž vzor, škodíš tiež značke tímu.

Už keď sa ti podarilo dostať do profi tímu, čo všetko musíš spraviť preto, aby si sa tam udržal?

Môže sa stať, že sa na profesionálnu úroveň dostaneš, no jednoducho na to nemáš. Nie si taký dobrý. Zo začiatku môžeš patriť medzi tých lepších, no až čas ukáže, či na to skutočne máš. Môže sa stať tiež, že stratíš formu rovnako, ako sa to trebárs stáva futbalistom. Vtedy ti môže pomôcť tréner, psychológ a podobne. Ak sa to však nezlepšuje a nepociťuješ progres, organizácii, pod ktorou hráš, neostáva nič iné, len ťa prepustiť alebo posunúť na lavičku.

Dá sa povedať, že každý môj všedný deň je v podstate boj o udržanie si svojho zamestnania. Samozrejme, je to taká hyperbola, nevyhodia ťa, keď sa ti nedarí jeden deň, ale myslím, že všetci chápu čo tým, chcem povedať. Ak sa nezlepšuješ ty, zlepšujú sa tvoji protihráči a organizácie nestoja o hráčov, ktorý prehrávajú. Je to ako v každom inom športe – nepodávaš optimálne výkony, nemôžeš sa udržať na vrcholovej úrovni.

Máte „lavičku“?

Na striedačke môže byť pokojne aj desať hráčov. Je to však jeden, maximálne dvaja hráči. Na turnaj chodí pätica, náhradník ostáva doma. Podľa môjho názoru sú hráči na lavičke skôr na príťaž, v tomto športe totiž nie je možné striedať počas zápasu. Stále však dostávajú mesačný plat, i keď zredukovaný.

Spomínal si, že trénuješ 10 hodín denne.

Minimálne.

Pomôžem si opäť atletikou. Pri bežcovi si viem predstaviť, akú štruktúru má jeho tréning a čo je jeho výsledkom. Ako to vyzerá u progamera?

V prvom profesionálnom tíme to bolo celkom chaotické. Trénoval som, keď som mal voľno, pozeral som zápasy súperov, analyzoval som. Dnes mám stanovenú presnú štruktúru tréningu – kedy trénujem s tímom, kedy máme pauzu na obed či na večeru, mám tiež čas na rozohranie pred hlavným tréningom. Po tréningu máme spoločnú diskusiu, kde hodnotíme náš tréning, ako nám to fungovalo, v čom by sme sa mohli zlepšiť. Ak sa nám skúšaná taktika nedarila, povieme si, čo nám vadilo a na druhý deň skúšame niečo iné. Naopak, ak sa nám darilo, snažíme sa taktiku vypilovať.

Ak súper trénuje 10 hodín denne, ty chceš trénovať o hodinu viac.

Proti komu hráte počas tréningu?

Cez špeciálnu stránku si dohadujeme zápasy s inými profesionálnymi tímami. Napríklad hľadajú na stredu o 15:00 zápas, my ho prijmeme a zariadime sa podľa toho.

Takže tréning sa delí na teóriu a prax.

Ešte mávame individuálny tréning, ten je na konci dňa. Je na každom z nás, ako tento čas využije. Niekto pozerá videá zápasov iných tímov, niekto zas hráva s kamarátmi proti náhodným hráčom alebo hráva trebárs na deathmatchi. Niekomu tiež pomáha, že si zahrá inú hru.

Iná hra však môže teoreticky deformovať schopnosti hráča. Predsa len, každá hrá má inú fyziku a mechaniku.

Určite áno. Pre mnohých je to však oddych, uvoľnenie sa. Ja si tiež rád zahrám inú hru, no nie na počítači.

Prečo?

Hrávam sa na Playstatione, bez myšky a klávesnice. Je to práve z toho dôvodu, aby som si nezvykol na inú citlivosť myši.

Čo hrávaš?

Príbehovky, teraz hrám God of War, Detroit: Become Human.

Fortnite?

Ten nehrávam, nemal som to nikdy zapnuté. Princíp battle royale hier ma vôbec neláka. Je to pre mňa až príliš veľké náhoda – nevieš s kým hráš, nevieš dopredu, kam pristaneš, zbrane sa objavujú náhodne na zemi, zóna sa zmenšuje vždy na inom mieste. Potrebujem hrať hru, v ktorej keď som dobrý, tak sa to ukáže aj na výsledku. Vo Fortnite ťa môže zabiť aj pleb (smiech).

Zhrň teda, ako vyzerá tvoj bežný deň.

Budík mám o desiatej. Doobeda mám čas na svoje veci, môžem sa napríklad s niekým stretnúť, niečo vybaviť. O dvanástej začíname s tréningom. Najskôr si povieme, proti komu dnes budeme hrať a predstavíme si tréningový plán na celý deň. O trinástej začneme s praktickým tréningom, hrávame proti iným profesionálnym tímom. Odohráme tri zápasy, následne máme pauzu na obed/večeru. Máme ďalšie tri zápasy, následne analyzujeme a večer máme voľno, vtedy začína individuálny tréning.

Po oficiálnom tréningovom pláne si pozriem trebárs záznamy zo zápasov, sledujem iných hráčov. Ak chceš byť lepší ako tvoj súper, musíš dať do toho viac ako on. Ak on trénuje 10 hodín denne, ty chceš trénovať o hodinu viac. Keď skončím, mám voľný čas, ten trávim s priateľkou. To je aj dôvod, prečo spím až do desiatej, nepamätám si totiž, kedy naposledy som šiel spať pred polnocou.

Máte aj fyzický tréning?

To hráči riešia práve do tej dvanástej, keď majú čas na svoje veci.

Sedieť za počítačom toľko hodín môže byť pre telo náročné. Dávaš si pozor?

Tak ako každý iný športovec, aj my si dávame bacha, aby sme boli zdraví. Bol nejeden prípad, kedy hráč musel zavesiť svoju kariéru na klinec, najčastejšie to býva karpálny tunel. Snažíme sa tomu teda predísť strečingom, nehrať v nepohodlnej polohe. Dávame si pozor aj na chrbticu, používame herné stoličky.

Máš zdravotné ťažkosti?

Čo sa týka očí, problém u mňa nastal už na strednej škole, začal som nosiť okuliare. Podstúpil som operáciu. Skoliózu som mal ešte predtým, ako som sa začal venovať profesionálnemu hraniu. Najskôr som hrával tenis, tréner aj rodičia vo mne videli potenciál. Avšak práve tento šport mi spôsobil deformitu chrbtice. Musel som prestať a vďaka tomu som sa dostal k počítačovým hrám. Irónia. Karpálny tunel nemám a snáď trénujem kvalitne, aby som sa tomuto zdravotnému problému vyhol.

Dúfam, že budem Counter-Strike, resp. hru na reflexy, hrať do tridsať päťky.

Môžeš si poistiť ruku?

Dá sa to, mám to v pláne, na Slovensku ale veľmi ťažko. V zahraničí je možné poistiť si časť tela.

Prečo sa chceš takto poistiť?

Ideš cez zimu po ulici, pošmykneš sa a nešťastne spadneš a zlomíš si ruku. Následne sa ti zle zrastie a následky máš do konca života. V mojom prípade by to bol koniec kariéry, aspoň teda čo sa týka Counter-Strike. Je to strieľačka, záleží na presnosti a rýchlosti. Viem si však predstaviť, že pri iných hrách by to taký problém nebol. Z tohto dôvodu napríklad už nechodím lyžovať, aj keď som v minulosti chodil na svah veľmi rád. Je to príliš riskantné. Aj keď si dobrý lyžiar, môže sa stať čokoľvek – niekto do teba napáli, zle zapichneš palicu a vykrúti ti ruku a podobne.

Ak by si sa teda nešťastne zranil a musel si sa trebárs pol roka liečiť, vyhodili by ťa z tímu?

Ak má organizácia náhradníka, posadia ťa na lavičku, rehabilituješ sa. Ak všetko dobre dopadne, vrátiš sa do zostavy. Môže sa však stať, že sa ti kariéra rozpadne ako domček z karát – nebude sa ti po rehabilitácii dariť a nepodarí sa ti vrátiť do formy. To už je na rozhodnutí organizácie, ako situáciu zhodnotí.

Vyhorel si už niekedy?

Keď mám voľný víkend, snažím sa od Counter-Strike držať čo najďalej, vypustiť paru. Nestalo sa mi, že by mi to prerástlo cez hlavu. Poznám však hráčov, ktorým sa to stalo. Dali si pauzu, po pol roku sa vrátili a boli dobrí. Iní sa zas vrátili a už nikdy neboli takí dobrí ako predtým. Na syndróme vyhorenia im „zhorela“ celá kariéra.

Doporučeno

Rush na B či legendární de_dust2. Counter-Strike 1.6 hráli všichni a i po 15 letech existují přeplněné servery 29. listopadu 2019 v 16:37

Máš 23 rokov. Kedy by si chcel ísť „do dôchodku“?

Tým, že je e-sports pomerne mladé odvetvie, neexistuje veľa hráčov, ktorí odišli do dôchodku. Máme v CS pár progamerov, čo majú cez 30 rokov, stále patria medzi špičku a vyhrávajú turnaje. Dúfam, že budem Counter-Strike, resp. hru na reflexy, hrať do tridsať päťky. Potom si nájdem buď novú hru, menej náročnú na rýchlosť, ostanem pri CS alebo sa prehupnem do pozície, ktoré je blízka e-sportu – manažér, analytik, komentátor, organizátor turnajov a podobne.

Môžeš pomôcť e-sportu na Slovensku.

Aj to je jedna z možností. Pomôcť položiť základy toho, čo vo svete dobre funguje. Tým, že tento biznis stále rastie a nenarazil na strop, vznikajú nové pozície, ktoré tu ešte neboli. Elektronické športy sa dostali do televízie, čo kedysi nebolo. K nám to však príde až o 10 či 15 rokov.

Momentálne si vo švédskej organizácii GODSENT. Ako vyzerá sezóna CS progamera?

Rok sa delí na dve sezóny, jedna sa začína začiatkom januára a trvá do 15. júla. Do 15. augusta je prestávka, vtedy sa nesmú organizovať žiadne veľké turnaje, hráči majú čas na regeneráciu. Od polovice augusta sa začína druhá sezóna, končí sa zhruba okolo Vianoc.

Koľko turnajov za rok odohráš?

Keď som hral za nemeckú organizáciu mousesports v roku 2017, stihli sme za pol roka aj 10 turnajov po celom svete, doma som bol tak 3 týždne do roka. Boli sme v top 5, pozvánky nám chodili prakticky denne a mohli sme si vyberať. S organizáciou Godsent sme začali len nedávno a v podstate od nuly, sme v rebríčku nižšie, nechodíme teda na každú LAN-ku, je toho menej. Celosvetovo sme okolo 20. priečky. Nie je to zlá pozícia, no na niektoré turnaje sa musíme kvalifikovať a nie vždy sa to podarí. Konkurencia je veľká.

Pre hráča je zrejme najdôležitejšie vyhrať major, ako LAN-ku.

Je to prestížne podujatie. Je to cieľ každého hráča, priorita číslo jedna.

Bol si už v niekoľkých tímoch. Ako prebiehajú prestupy?

Dalo by sa to prirovnať k futbalu. Organizácia osloví iný tím, prizvú aj samotného hráča. Najskôr sa opýtajú, či by mal záujem. Ak povie, že chce ostať, koniec vyjednávania. Ak však hráč súhlasí, najdôležitejšie je dohodnúť sa na prestupe, čiže ho musia odkúpiť.

O akých peniazoch sa rozprávame?

V Counter-Strike, aspoň čo ja viem, ešte nebol miliónový prestup, môžeme sa však baviť o státisícoch. Konkrétne sumy sa málokedy zverejňujú. Myslím si, že niektorí hráči môžu stáť pokojne aj pol milióna eur.

To, ako sa cítim, sa v konečnom dôsledku odráža aj na mojom výkone.

Kto je momentálne najlepší hráč?

Nedávno bol zverejnený rebríček za rok 2019, plne s ním súhlasím. Najlepší hráč je Francúz Mathieu "ZywOo" Herbaut, medzi top hráčov patrí Aleksandr "s1mple" Kostyliev či Nicolai "device" Reedtz.

Ako funguje profesionálna hráčska organizácia?

Prichádzam do styku s tromi ľuďmi z vedenia a s hráčmi. Občas s nami komunikujú partnerstvá, zapájajú nás do komerčných aktivít. Koľko presne ľudí pre organizáciu pracuje a ako presne funguje však povedať neviem.

Musíte používať výrobky spoločností, ktoré vás sponzorujú?

Do zostavy a príslušenstva nám sponzori nezasahujú. Každý hráme s tým, čo nám najviac vyhovuje.

V niektorých turnajoch získa tím aj vyše 100 000 dolárov. Ako sa peniaze rozdeľujú?

Samozrejme, kľúčová je zmluva, je to teda individuálne. Spravidla si organizácia berie 15 %, zvyšok si rozdelia hráči a tréner, tomu však ide o čosi menej ako hráčom. Vychádza to teda zhruba na 14 000 dolárov.

Dostávaš od tímu aj fixný plat?

Mám, o presných sumách však nemôžem hovoriť.

Tak inak. Koľko za rok zarobíš?

Mení sa to v závislosti od tímu a výsledkov. Teraz som v tíme, ktorý len nedávno nanovo vznikol. Odhadujem, že za rok zarobím 6-ciferné číslo začínajúce s jednotkou. To, koľko som v minulosti zarobil, sa dá zistiť na finstate, nie je to žiadne tajomstvo.

Máš aj spolupráce?

Individuálnych sponzorov, buď mám benefity alebo finančnú odmenu, záleží od zmluvy. Ak je hráč dobrý a má „influence“ na ľudí na sociálnych sieťach ako napríklad Instagram, majú o neho spoločnosti záujem.

Žiješ v Banskej Bystrici. Nemal by si viac možností pracovať na svojom brande, ak by si bol v Bratislave?

Všetko riešim online, nezáleží teda na tom, kde bývam. Zároveň, chcem byť v psychickej pohode a doma mi to vyhovuje najviac. To, ako sa cítim, sa v konečnom dôsledku odráža aj na mojom výkone.

Ako vyzerajú veľké turnaje z pohľadu hráča? Ľudia kričia, vtedy to nemusí byť teda také jednoduché, sústrediť sa na výkon.

Niekedy pred sebou máme sklenenú stenu, inokedy zas nie. Mne osobne viac vyhovuje, keď to nie je presklené. V drvivej väčšine síce nepočujem nič, ale atmosféru vnímam – sú tam ľudia, ktorí nás povzbudzujú. Počas zápasu to je však adrenalín, sústreďujem a koncentrujem sa hru. Mám pred sebou veľký monitor a okolie nesledujem.

O trénerovi si už čo-to hovoril. To je ten, čo vás počas zápasu sem-tam potľapká po ramene?

Presne tak, je zodpovedný za morálku tímu. Keď sa nám nedarí, vtedy nastupuje on. Motivuje nás, aby sme hrali zodpovedne, držali sa taktiky a sústredili sa na hru. Keď je totiž jeden hráč vyvedený z miery, kolabuje celý tím.

Tréner vidí všetky monitory, vie si pospájať súvislosti. Počas pauzy nás môže upozorniť, čo robíme zle. Takýchto prestávok je 4 až 5, inak s nami počas zápasu verbálne nekomunikuje – on nás síce počuje, my jeho však nie. Potľapkanie a podobne je povolené.

Kontroluje sa v e-sporte doping?

Pravidelne, test som podstúpil dvakrát. Musíš sa podrobiť, ak ťa vyzvú, je to pravidlo. Vyhodnotia ho za pár minút. V dnešnej dobe si málokto dovolí dopovať, v minulosti však boli takéto prípady. Vtedy okolo toho nebolo také „haló“, dnes by to bol doživotný zákaz.

Na stoloch občas vidieť energetické nápoje, niektoré povzbudzováky sú teda povolené. Máš aj ty niečo?

Banány (smiech). Organizátor turnaja má pre hráčov pripravený bufet, tam si každý niečo nájde. Kofeínu sa ale vyhýbam, sú však hráči, ktorí si energeťák či kávu počas zápasu dajú.

Prečo sa mu vyhýbaš?

Kávu som nikdy nepil, nie som teda zvyknutý na kofeín. Ak bojujem s jetlagom, vtedy si energeťák dám, inak však nie.

Counter-Strike je o reflexoch, logike, rýchlych reakciách v kritických situáciách. Ako zvládaš situácie 1v1, keď je trebárs plantnutá bomba, máš len pár sekúnd do konca kola a mozog funguje na plne obrátky?

U každého hráča je to, samozrejme, iné. Keď som na turnaji v takejto situácii, snažím sa všetky ruchy okolo mňa ventilovať. Sústredím sa na to, kto je proti mne, ako sa asi v tejto zachová – či hráva pasívne alebo agresívne, či sa sústreďuje na hru s granátmi alebo sa spolieha na aim a podobne. Vtedy využijem znalosti získané z teórie a individuálnej prípravy. Podľa tejto kratučkej „analýzy“ sa odvíja to, ako situáciu zahrám.

Nie vždy sa takéto kolo podarí, občas prehráš. To môže hráča deprimovať a do zápasu sa už nemusí dostať.

Ak sa mi to stalo, čo je, samozrejme, možné, takéto veci vypúšťam z hlavy. Snažím sa z nich ale poučiť, no netrápim sa tým, som tak mentálne nastavený. Prirovnal by som to k pokru – máš na ruke trojku a päťku, rozhodneš sa zložiť. Následne na stôl príde postupka. Je lepšie zabudnúť, aké si mal karty, aby ťa to v ďalších kolách nerozrušovalo.

Mojím najväčším koníčkom je moja práca, venujem sa jej naplno.

Ako vyzerá tvoja počítačová zostava?

Snažím sa mať to najlepšie, čo na trhu práve je. A to z jednoduchého dôvodu – každé zlepšenie výkonu, aj to najmenšie, môže rozhodnúť kolo a celý zápas. Čo sa týka príslušenstva, je to o tom, čo hráčovi vyhovuje. Kompletnú zostavu mám rozpísanú na svojom Twitchi.

Spomínal si tiež priateľku. Ako vníma tvoju robotu?

Videla, že je to robota ako každá iná a čo všetko musím denne robiť preto, aby som patril medzi najlepších, pochopila to. Čitateľ si možno povie, že sa predsa hrám len hru, čo je na tom. Je však za tým veľa driny. Hra má komplexný systém, každá akcia má reakciu, všetko na seba nadväzuje a aj malá chyba rozhoduje o víťazstve a prehre.

Časovo si však zaneprázdnený. Máš čas venovať sa vzťahu?

Snažím sa, teraz je to jednoduchšie, keď necestujem na toľko turnajov ako v minulosti. Ona momentálne študuje, tiež je teda zaneprázdnená. Keďže však spolu žijeme, vieme sa zladiť.

Ak by si nebol progamer, čo by si robil?

Staval by som svoju budúcnosť na štúdiu, teraz by som bol pravdepodobne bakalár.

Čo počúvaš?

Drake, Kanye West, čiže hip-hop dnešnej generácie.

Netflix či HBO?

Určite Netflix, preferujem drámy. Seriály ma bavia viac ako filmy, medzi moje obľúbené patria Black Mirror či Peaky Blinders.

Máš koníčky mimo kinematografie a technológií?

Nemám veľa voľného času, aby som začínal hľadať niečo nové. Mojím najväčším koníčkom je moja práca, venujem sa jej naplno. Aby som však odpovedal na otázku, určite šach, fascinuje ma taktické myslenie.