22-ročný poslanec Dominik Drdul: Som fanúšikom Zomri, vystihujú podstatu neduhov na Slovensku (Rozhovor)

Poznáme sa niekoľko rokov, vydávame sa niekoľkokrát za mesiac a párkrát sme viedli aj dlhšie rozhovory. Myslím si, že sa poznáme celkom dobre.

Dôverujete mu nielen ako politikovi, ale aj ako človeku?

Určite áno, bez toho by som za túto stranu nekandidoval.

Je podľa vás garanciou toho, že korupcia na Slovensku dostane po prstoch?

Je garanciou prinajmenšom toho, že ak sa o akejkoľvek korupcii dozvie, nebude o nej mlčať, ale bude sa snažiť aktívne zakročiť, aby boli škody napravené, alebo ideálne, aby k nim vôbec nedošlo.

Myslíte si, že by v prípade podozrenia z korupcie zakročil aj proti členom v budúcej koalícii?

On už veľakrát avizoval, že nebude tolerovať akúkoľvek korupciu  a prešľapy. Ani u vlastných ľudí. Myslím si, že je dobrou zárukou toho, že budúca vláda prinajmenšom korupciu obmedzí na minimum.

Do parlamentu sa prekvapivo nedostala koalícia PS/Spolu. Budú v novej vláde chýbať hlasy liberálov, alebo si myslíte, že ich dokážu zastúpiť aj noví koaliční a opoziční poslanci?

Ak by som sa zameral na náš klub, máme tu liberálne zmýšľajúcich poslancov, aj konzervatívnych poslancov. Ale je legitímne, aby tí, ktorí uvažujú a cítia liberálnejšie, ako naši poslanci, mali svoje zastúpenie v parlamente. To, že ho možno mať nebudú, ma mrzí. Na druhej strane, už sa to nezmení. Voliči rozhodli.

Boli by ste vy osobne za to, aby s vami poslanci z PS/Spolu spolupracovali v koalícii?

Myslím si, že by bol každý hlas dobrý, ale už teraz máme silnejšiu ústavnú väčšinu, než tomu bolo v čase, keď pán Dzurinda porazil Mečiara.

Niektorí voliči určite verili, že by liberáli v budúcnosti otvorili aj tému registrovaných partnerstiev na Slovensku. Chceli by ste, aby ich v tomto ohľade zastúpila nová vláda?

Osobne to iniciovať určite nebudem. Dohodli sme, že túto tému dáme bokom. Máme tu ukradnutý štát, rozvrat justície, spravodlivosť sa stala tovarom, nefunguje nám menšinová politika, starostlivosť o osoby so zdravotným postihnutím a zdravotníctvo celkovo. A razantné zmeny si vyžaduje aj školstvo. Takže si myslím, že nateraz je veľa roboty na to, aby sme sa dohadovali o takejto téme.

Vylučujete, že by ste ju otvorili po niekoľkých rokoch?

Túto tému nebudeme otvárať počas celého volebného obdobia. Taký sľub sme dali 15. septembra 2019 pred Bonaparte.

Okrem LGBTI komunity niektoré politické strany vyťahovali „strašiaka“ v podobe migrantov. Sú podľa vás migranti pre Slovensko rizikom, možno aj v kontexte toho, že im turecký prezident Erdogan nedávno otvoril hranice?

Pre Slovensko nie sú migranti z oblastí Sýrie problémom. Dlhodobo vnímame, že Slovensko je pre nich skôr tranzitnou krajinou, cez ktorú maximálne prejdú a nechcú tu zostávať. Naša migračná politika je dostatočne prísna, a nebudeme ju meniť. To sme tiež sľúbili voličom 15. septembra 2019

Čo považujete za svoju osobnú agendu, ktorú by ste radi presadili v najbližších štyroch rokoch?

Chcel by som sa venovať obhajobe práv osôb so zdravotným postihnutím. Čiže napríklad agenda bezbariérového prístupu, pretože bez toho sa nepohnete – niekedy aj doslova. A samozrejme agenda zlepšenia nášho vzdelávacieho systému, ktorý je zastaralý. Príliš veľa sa memoruje a málo sa učia zručnosti. Ďalej by som sa chcel venovať oblasti zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Tam vnímam skôr alibizmus, než reálne kroky. V neposlednom rade si myslím, že si bude veľké úsilie vyžadovať aj sociálna politika.

Kvôli svojim zdravotným problémom ste museli vycestovať do Belgicka. Čo podľa vás najviac chýba nášmu zdravotníctvu?

Našou ambíciou by bolo, aby sa na Slovensku zaviedla akási multidisciplinárna starostlivosť. To znamená, že by sa na občana nenazeralo ako na pacienta s jednou diagnózou, ale ako na komplexnú osobnosť. To je však proces na niekoľko rokov. Ale musím povedať, že z toho, čo máme uvedené v programe, je toto taká moja srdcovka.

Dokáže naše zdravotníctvo efektívne pomáhať osobám s ťažkým zdravotným postihnutím?

Máme tu odborníkov a ľudí, ktorí sa vyznajú v tom, čo robia. To nebudem určite popierať. Na druhej strane ale majú zviazané ruky príliš striktnými procesmi. Chyby však vidím aj personálne. Mnoho lekárov zotrváva na svojich miestach a neuvoľňujú miesto mladším osobám s možno častokrát inovatívnejším prístupom k pacientovi.

Na ošetrenie v Belgicku sa vám zložili ľudia vďaka satirickej stránke Zomri. Aký máte na ňu názor?

To je zaujímavá otázka. Chalanov zo Zomri nepoznám po mene, ale po jednej diskusii som sa mal možnosť s nimi stretnúť. Vnímal som ich od začiatku ako niekedy možno až nekorektne vtipných ľudí, ktorí svojím humorom naozaj nikoho nešetria, ale na druhej strane trefne vystihujú podstatu vecí a neduhov na Slovensku. Keď sa od toho človek odosobní, dá sa na tom podľa mňa dobre zasmiať.

Mohli by ste teda povedať, že ste ich fanúšikom?

Áno, som ich fanúšikom, sledujem ich na Instagrame aj na Facebooku. A veľmi si vážim kampaň, ktorú urobili ohľadom spomínanej výzvy, kedy som potreboval finančne náročné ošetrenie v Belgicku. Ale musím povedať, že veľkú časť roboty urobil aj jeden môj známy, ktorý v mnohých skupinách danú výzvu zdieľal.

Napriek svojim zdravotným problémom ste sa nevzdali. Študujete právnickú fakultu a dostali ste sa do parlamentu. Stretávate sa s tým, že ste pre ľudí motiváciou?

Množstvo ľudí mi počas minulých rokoch, ale teraz čoraz viac, píše, že som pre nich svojím spôsobom inšpiráciou. Že sa vďaka mne v živote nevzdali a nabrali ako keby druhý dych. Veľmi nad tým ale nepremýšľam, chcem zostať pri zemi. Nemyslím si, že robím niečo výnimočné. Jednoducho sa snažím žiť svoj život tak dobre, ako viem, a to aj napriek obmedzeniam. Život ma naučil, že keď sa vzdám, ublížim iba sebe, nikomu inému.

Boli ste naopak konfrontovaní aj s nenávistnými správami, v ktorých vám ľudia písali, že na to nemáte?

Áno. Je množstvo vecí, ktoré sa mi dajú vytýkať. A povedal by som, že hejt voči ľuďom sa v posledných rokoch na Slovensku veľmi rozmohol a je nežiaducou súčasťou našej spoločnosti. Naučil som sa nepripúšťať si takúto kritiku. Ale bohužiaľ, áno, nenávistné správy počas kampane boli dosť časté, a to napriek tomu, že som neurobil vo verejnom živote žiadne rozhodnutia, ku ktorým by sa mohli viazať. Je to podľa mňa dosť smutnou správou o našej spoločnosti. Skrátka kohokoľvek, kto príde do verejného priestoru, musia ľudia automaticky hejtovať. Ale čo už, aj to je život.

Čo vám konkrétneho ľudia vyčítali?

Nemám za sebou škandály či kauzy, takže v podstate narážky boli na všetko ostatné. Na vek, vzhľad, politickú orientáciu, zdravotné postihnutie a podobne.

Nerozumiem, ako by váš vzhľad či zdravotné postihnutie mohli ovplyvniť rozhodovanie v politike. Odôvodňovali takíto kritici svoje nenávistné prejavy?

Nie, táto kritika bola samoúčelná. Kritizujem, pretože chcem kritizovať. Žiadna hlboká pointa za tým nebola.

Prišla k vám aj konštruktívna kritika?

Áno, prišla, a takú som si rád vypočul, poďakoval za ňu a povedal, že sa budem snažiť zjednať nápravu vo veciach, ktoré mi boli vytýkané. Ale akonáhle to nebolo konštruktívne, tak som ani nereagoval.

Teraz budete končiť 4. ročník právnickej fakulty. Uvažovali ste nad tým, ako budete kombinovať štúdium s prácou v parlamente?

Ak mi to dovolí fakulta, budem mať individuálny študijný plán. To znamená, že budem chodiť iba na preskúšanie. Inak plánujem pravidelne navštevovať parlament.

Ste najmladším poslancom v histórii Slovenska a mnohí majú oproti vám výhodu väčších skúseností. Trúfate si ísť v blízkych mesiacoch do politických diskusií?

Som komunikatívny človek a myslím si, že sa viem dobre vyjadrovať v niekoľkých odborných témach a dokážem byť prínosom v spoločenskej diskusii. Takže ak by sa taká možnosť naskytla, možno by som bol aj rád.

Takže máte k veci celkom sebavedomý prístup a neobávate sa, že by nad vami vedeli skúsenejší politici argumentačne ľahko zvíťaziť.

Vždy budú ľudia, ktorí budú od vás skúsenejší, ktorí budú lepšie rozprávať, krajšie vyzerať či lepšie pôsobiť. Ale na druhej strane sa každý učíme a najlepšie tým, že konkrétne veci praktizujeme. No nasilu sa, samozrejme, nebudem tlačiť nikam.

Boli ste už niekedy na exkurzii v parlamente, respektíve viete o tamojších nedostatkoch pre ľudí na vozíčku?

V jednej diskusii sa ma pýtali, čo urobím ako prvé, keď prídem do parlamentu. Rád by som venoval tomu, aby som tam dokázal samostatne fungovať. A áno, uvedomujem si, že je táto budova bariérová. Budem sa snažiť intenzívne komunikovať s kanceláriou NR SR a riešiť to.

Premýšľali ste preto nad tým, či nebudete potrebovať pri práci poslanca asistenciu?

Nevylučujem ani túto možnosť. To sa uvidí podľa toho, aký bude reálny stav veci.

Budete do parlamentu dochádzať z Trnavy alebo sa presťahujete do Bratislavy?

Budem dochádzať. Bratislava nie je tak veľmi ďaleko a keď budem potrebovať v parlamente prespať, môžem si podať žiadosť o ubytovanie v priestoroch pre poslancov NR SR.

Vedeli by ste všeobecne zhrnúť, v čom všetkom vás život na vozíčku obmedzuje?

Tak v prvom rade v pohybe, keďže mi, samozrejme, nefungujú dolné končatiny. Oveľa väčšie obmedzenia však vyplývajú z prístupu spoločnosti. Tá pristupuje celkovo k všetkým osobám, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom iné, tak nejak rezervovane. Pochopiteľne to nerobia všetci. Predsudky a stereotypy sú ale bežnou súčasťou života na Slovensku. Netreba sa tým však uspokojiť, ale pracovať na potlačení takýchto prístupov, a to cestou vysvetľovania a rozširovania obzorov. Pretože nevedomosť vytvára priestor na predsudky.

Snažíte sa udržiavať v dobrej fyzickej kondícii. Keď ste prvýkrát navštívili fitness centrum, našli sa ochotní ľudia, ktorí vám v začiatkoch pomáhali?

Najprv som si o cvičení zistil veľmi veľa informácií. Uvedomil si, že čím budem silnejší, tým viac budem môcť byť samostatnejší. Najprv som cvičil s trénerom a neskôr som už na to cvičenie nabehol sám. Vždy to je o tom, ako viete s ostatnými komunikovať. Ja som si tú pomoc buď vypýtal, alebo sa ľudia ponúkali sami. V tomto smere som nemal žiaden problém.

Cvičíte prevažne s vlastnou váhou alebo s činkami a na strojoch?

Kombinujem rôzne prístupy k cvičeniu. Prevažne to sú ale činky a vlastná váha. Po zdravotných ťažkostiach si ale musím dávať pozor na niektoré druhy pohybov.

Robíte to kvôli zdravotným problémom, baví vás to, alebo v tom vidíte aj estetické hľadisko?

Asi kvôli všetkému, čo ste povedali. Sú to aj praktické dôvody, určite aj estetika, no skôr sekundárne. Cvičenie je podľa mňa dobrou súčasťou života a u mňa navyše potrebnou, lebo keby necvičím, niektoré veci sa môžu zhoršiť. Napríklad skolióza chrbtice.