Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Situácia v rómskych osadách je kvôli koronavírusu napätá. Vzťahy medzi majoritou a Rómami sa vyostrujú. Chýba dezinfekcia aj rúška. Pozreli sme sa do troch rómskych komunít na východe, kde si ich šijú sami.
Lenartov (1200 obyvateľov), okres Bardejov, rómska osada (700 obyvateľov)
Štvrtok 19. marca 2020, 10:00
Počet nakazených stúpne v tento deň na 124. Je štvrtok, na cestách to skôr vyzerá ako bežnú sobotu. Východniari sú v mimoriadnej situácii disciplinovaní. Na ulici v mestách alebo obciach, zazriete človeka bez rúška len výnimočne.
Do otvorených maloobchodov s potravinami, lekární, na úrady a na pošty sa vstupuje po jednom. Dopoludnia sa tam tvoria dlhé rady.
Na začiatku osady v Lenartove stojí dodávka Fiat Ducato Červeného kríža. Dve pracovníčky v červených vestách rozdávajú kartónové krabice s potravinami. Múka, cukor, cestoviny, fazuľa, hrach.
Asistujú im chlapi z rómskych občianskych hliadok v reflexných vestách s nápisom MOPS (miestna občianska poriadková služba). Pred zadnými dverami dodávky stojí v rade stovka Rómov vo farebných rúškach, šatkách a šáloch.
„Giňová Monika, Bilý Slávko...“ diktuje asistent Červenému krížu mená ďalších dlhodobo evidovaných na úrade práce, ktorí dnes dostanú potraviny.
Do rómskej osady v Lenartove dorazila potravinová pomoc z Červeného kríža. Zdroj: Mario Hudák
Láska v čase korony
„Je to oficiálna potravinová pomoc, ale tým, že je mimoriadna situácia, sme tu dnes mimo harmonogramu. Myslím, že ste si vybrali veľmi nevhodný čas,“ obáva sa vedúca prítomnosti médií, keď jej oznamujem, že by som akciu rád zdokumentoval. Rýchlo prehadzuje ťažké krabice a vydáva ich chlapom v zadnej časti dodávky.
Keď si jej nesympatie voči diktafónu a foťáku, ktoré držím v ruke všimnú, začnú byť nervózni chlapi z rómskej hliadky aj ľudia v rade.
„Hej, počúvajte, z akej ste televízie či novín?“ ozýva sa z davu. „Oni nemajú čo jesť a vy ich tu teraz idete fotiť a kamerovať?“
Situácia je napätá. Stiahnem sa k autu za dodávkou. Tvárim sa, že pozerám do mobilu. Bez fotky sa mi odísť nechce. Akonáhle urobím dve rýchle snímky mobilom, rozbehnú sa ku mne traja muži z hliadky.
Situácia v osadách je kvôli koronavírusu napätá. Zdroj: Mario Hudák
„Prečo nás fotíte? Máte nejaký dôvod? To sa takto nedá. Zavolám hneď starostke. Prečo ste tu prišli? Radšej choďte rýchlo preč. Tu sa nerobí nič tajné,“ prichádzajú ku mne a nervózne mi pred očami gestikulujú mobilmi. Odpovedám, že práve k starostke mám namierené.
Opúšťam rozvášnený hladný dav. Novinárske argumenty idú bokom. Niečo ešte cvaknem z diaľky teleobjektívom a vyrážam na obecný úrad.
Zostali v Čechách
Na úrade majú kvôli epidémii skrátené stránkové hodiny. Do dvanástej. „V posledných dňoch sme si všimli, že v osade je trochu zvýšená panika, ale celkovo to zvládame,“ víta ma starostka Lenartova.
Stojíme v priestrannej zasadačke päť metrov od seba v rúškach. Na rukách mám chirurgické rukavice. Pracovné stretnutie po epidemiologicky.
„Máme tam ôsmich Rómov z našej miestnej občianskej poriadkovej služby (MOPS). Plus terénnych sociálnych pracovníkov. Sú v teréne každý deň, mapujú situáciu. Ide hlavne o to, aby sledovali pohyb cudzích ľudí a informovali o domácej karanténe tých, ktorí sa vracajú naspäť z práce,“ vysvetľuje starostka Jana Bľandová. „Možno aj preto boli trochu nervózni, je to ich povinnosť, nečudujte sa im.“
Rómska osada v Lenartove má 700 obyvateľov Zdroj: Mario Hudák
„Niekoľkí sa nám vrátili z práce z Bratislavy a z Nitry. Máme aj troch, ktorí pracujú v Čechách, tí zatiaľ zostávajú tam, kým sa to neupokojí,“ dodáva.
„V osade je obecná bytovka, nariadili sme zvýšenú hygienu a dezinfekciu priestorov. Ešte minulý týždeň sme z bývalých skladov civilnej obrany pre ľudí zabezpečili 300 rúšok.“
V miestnom komunitnom centre, kde v rámci voľnočasových aktivít obec organizuje aj kurzy šičiek, si miestne ženy aj muži rúška začali šiť sami.
Starostka Lenartova Jana Bľandová Zdroj: Mario Hudák
„Od pondelka šijeme rúška. Momentálne sme ich v osade rozdali všetkým seniorom nad 60 rokov. Dnes plánujeme rúška rozdávať aj ľuďom v obci. Sociálne dávky sme rozdávali každému osobitne s poštovým doručovateľom. Aby nemuseli chodiť na poštu a zvyšovať riziko,“ vysvetľuje starostka.
Na dvore pred domom ženy, ktorá už tri dni šije rúška, drhnú štyria ľudia tri koberce ako o život. Žiadam ju o krátky rozhovor. V momente nás obklopia muži, ženy a hlavne deti všetkých vekových a rúškových kategórií.
Rúška šijú sami
Komunitné centrum otvorili v Lenartove pred koncom januára. Jeho budova je iba pár metrov pred odbočkou do rómskej osady. Na dverách visí leták s inštrukciami v slovenčine a v rómčine.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Prečo v rómskych osadách chýbajú rúška
Ako zvládajú koronavírus vo vylúčených komunitách na východe
Ako obce pomáhajú svojim osadám so šitím rúšok
Kde si ich Rómovia musia šiť sami
Prečo si myslia, že ich v lekárňach diskriminujú
Ako situáciu monitorujú rómske hliadky a terénni pracovníci
„Sar man te arakhel anglo korona virusis? (Ako sa mám chrániť pred koronavírusom?).“ „So te kerav kana diťhol, hoj chuďlom e chripka? (Čo mám robiť, keď mám príznaky chrípky?).“
„Prišiel nám vhod kurz šitia, otvorili sme ho koncom februára. Pomohla nám aj jedna pani z Vranova, darovala množstvo látok a nití. Končila s prevádzkou a čítala článok o našom centre, že tu šijeme, tak sa sama ozvala a ponúkla,“ hovorí vedúca centra.
V lenartovskom komunitnom centre šijú rúška každý deň. Zdroj: Mario Hudák
V neveľkej miestnosti na prvom poschodí je 16 šijacích strojov. Za nimi sedia tri ženy a dvaja muži. Ďalšia rúška zažehľuje. "Šijú tu ženy z rómskej komunity aj z obce, aj chlapi, ako vidíte,“ vysvetľuje.
„Ja som vyučený krajčír, s maturitou, ale pracujem v škole. Rúšok je nedostatok, takže máme čo robiť,“ smeje sa mladý Róm s krajčírskym metrom okolo krku. Jeho kolega sa naučil šiť len nedávno. Na kurze v komunitnom centre.
Látky a nite im darovala dobrovoľníčka z Vranova nad Topľou. Zdroj: Mario Hudák
Bardejov (32 000 obyvateľov), mestská časť Poštárka (3000 obyvateľov)
Štvrtok 19. marca 2020, 13:00
Bardejovská štvrť Poštárka na južnom okraji mesta je tak trochu nechceným dedičstvom socializmu. Sociálni inžinieri bývalého Československa tu v 70. rokoch minulého storočia pokúsili zlikvidovať rómske osady a začleniť Rómov do miest plných pracovných príležitostí. Na okraji miest postavili nájomné bytovky a radové domy. Dnes žije na Poštárke podľa odhadov takmer 3-tisíc prevažne Rómov.
Bardejovská rómska štvrť Poštárka. Žije tu takmer 3-tisíc Rómov. Zdroj: Mario Hudák
Tretí marcový štvrtok teplota vystúpi nad 15 stupňov. Do večne mokrého a popraskaného asfaltu sa oprú prvé zubaté slnečné lúče. Ženy okamžite vytiahnu na ulicu desiatky pestrofarebných kobercov, kefy, mydlá, vedrá a hadice.
Na perzské a plyšové mandalové vzory lejú hektolitre mydlovej vody a do nekonečna ich umývajú a šúrujú metlami a kefami.
Až kým na nich nie je desať centimetrová vrstva peny bielej ako posledný sneh v okolitých kopcoch.
Pred zatvorenou školou sedí partia tínedžerov. Všetci majú slnečné okuliare, perfektné zastrihnuté účesy a mladé briadky.
Rúško má iba jeden. Skalný mladík nemá sulíkovskú náturu ani solidaritu pre svojich kamošov. Hoci sa mu posmešne vyškierajú, nezloží s ho ani neskôr, počas fototermínu pre Refresher.
„Zatiaľ tu nie je nakazený nikto, prežívame to dobre. Teraz máme dva týždne prázdniny, tak je super. Jedna pani tu vyrába a rozdáva rúška. Tri obchody s potravinami sú otvorené,“ informujú ma chlapci.
Tínedžeri v bardejovskej osade si užívajú koronavírusové voľno. Zdroj: Mario Hudák
Radšej vojna ako toto
Po ceste do srdca bardejovskej rómskej štvrte sa po ulici pýtam na Emíliu Pauchardovú - tú čo šije rúška.
„Ja si z toho vírusu nič nerobím, keď musíme ísť do neba, tak tam aj tak pôjdeme všetci, skôr či neskôr. My tu žijeme, pijeme, starosti si nerobíme,“ pripojí sa ku mne starší muž v tielku s prázdnou drevenou káričkou a zmiereným svetonázorom.
Okrem všade zaparkovaných áut s otvorenými kuframi a dverami, znie hudba aj z otvorených dverí farebne vždy inak ofasádovaných radových domčekov. Po tristo metroch pána káričku vystrieda dvadsaťročný mladík.
Emília Pauchardová šije rúška v bardejovskej Poštárke už tretí deň. Zdroj: Mario Hudák
„Jasné, že sa bojím, každý sa bojí. Som ešte mladý, mám iba dvadsať rokov,“ hovorí so strachom v hlase. Prichádzame k žene v strednom veku, v sivej blúzke a bielych čižmách.
Na dvore pred jej domom, drhnú štyria ľudia tri koberce ako o život. Žiadam ju o krátky rozhovor. V momente nás obklopia muži, ženy a hlavne deti všetkých vekových a rúškových kategórií.
„Som vyučená obuvníčka, šitie mi nerobí problém a mám doma stroj. Tak som si povedala, že rúška ušijem. Šila som tri dni vkuse,“ hovorí Emília.
Červené aj biele. Doma zhotovené rúška si mladí aj starí rozobrali zadarmo. Zdroj: Mario Hudák
„Minuli sa gumičky, aj látky už mám málo, nie je materiál. Používame gumy z teplákov a nohavíc. Čo sa ušilo, ľudia hneď rozobrali. Pozrite robím takéto, červené aj biele,“ ukazuje na chlapca s červeným vzorkovaným rúškom vedľa nás.
„Keby sa ten vírus dostal tu k nám, tak všetci končíme. Sme zvyknutí žiť na hromade. Na ulici. Niektorí chlapi sa vrátili, niektorí čo robia v zahraničí tam zostali na tri mesiace,“ odpovedá Emília Pauchardová na otázku ako vníma koronavírus a či sa už vrátili všetci chlapi, ktorí robia mimo domu.
„Radšej vojna, ako toto. Vo vojne sa skryješ, ale pred vírusom neujdeš nikde. Je to horšie ako vojna,“ hovorí mladý otec s chlapcom na krku a šatkou na tvári , keď vychádzam z osady.
Roztoky, okres Svidník (431 obyvateľov), rómska osada (290 obyvateľov)
Piatok 20. marca 2020, 9:00
Obec Roztoky, 14 kilometrov juhozápadne od Svidníka hraničí s Poľskom. V celej strednej Európe majú Roztoky najtmavšiu oblohu.Nad obcou je známa hvezdáreň obklopená divokými lesmi východných Karpát.
Dedina začína rómskou osadou s 290 obyvateľmi, v celej obci žije celkovo 431 ľudí. Rómovia tu tvoria takmer 70% obyvateľstva. Väčšina z nich žije v dvoch obecných bytovkách.
Rómska osada v Roztokoch Zdroj: GM
„Mali sme tu potravinovú pomoc z Červeného kríža. Čo sa týka mimoriadnych opatrení, nič špeciálne sme kvôli koronavírusu nezaviedli. Rúška my, ako obec, neposkytujeme. Je na každom obyvateľovi, aby si ich zabezpečil,“ hovorí 47-ročný starosta Martin Jurkanin.
Starostuje tu od roku 2007. „Samozrejme tu fungujú občianske hliadky aj terénni pracovníci,“ dodáva Jurkanin.
Stáli sme v rade, ľuďom tam normálne predávali rúška. Brali po päť aj po šesť kusov. Keď sme prišli na rad my, zrazu neboli. Za peniaze by to malo byť jedno, či biely, či cigán. Nemyslíte?
V osade je v piatok ráno ospalo, na ulici nevidno nikoho. Pri gréckokatolíckom drevenom kríži na rázcestí troch ciest - k družstvu, k bytovkám a von z dediny, sedí mladý silnejší muž v modrom tričku a šľapkách. Osobe prvého kontaktu sa poteším. Keď pri ňom zastavím, zdvihne sa a rýchlo odkráča preč.
Vyberiem sa teda k dvom žltým jednoposchodovým pavlačovým bytovým domom. Roztockých Rómov sa chcem opýtať, ako sa im žije v čase koronavírusu.
Obecné pavlačové byty pre Rómov postavila obec pred ôsmimi rokmi. Zdroj: Mario Hudák
„Každý sa toho vírusu bojí, ja mám tri deti deti, hlavne o nich. Žije sa tu ťažko. Sme tu už osem rokov, manžel robí v Stropkove,“ spovedám mladú ženu. Pred dverami svojho bytu práve vešia prádlo.
„Kto by sa nebál, každý sa bojí. Starosta by mal hlavne zabezpečiť rúška pre všetkých občanov. Chceli sme si kúpiť v Bardejove aj vo Svidníku. Nikde ich nemajú, nedajú sa zohnať,“ sťažuje sa starší muž na terase prvého poschodia.
Rómsky poslanec Radoslav Sivák sa na starostu sťažuje. Zdroj: Mario Hudák
„Nane rušky (Žiadne rúška),“ pridávajú sa v rómčine ženy na poschodí. „Starosta nás potrebuje, len keď idú voľby. V ostatných obciach obyvateľom rúška rozdávali zadarmo,“ vylievajú si ťažké srdce na starostu.
„Boli sme v zdravotníckych potrebách vo Svidníku. Stáli sme v rade, ľuďom tam normálne predávali rúška, brali po päť aj po šesť. Keď sme prišli na rad my, zrazu neboli. Aspoň za peniaze by to malo byť jedno, či biely, či cigán, nemyslíte? Nie je to spravodlivé,“ sťažuje sa štyridsiatnička na prízemí o tri byty ďalej.
„Neviete, koľko bude trvať tá karanténa?“ pýta sa jej suseda z okna izby.
Keď sme prišli na rad my, zrazu neboli, sťažujú sa Rómovia z Roztok. Zdroj: Mario Hudák
„Chrániť sa treba, robíme väčšinou tu na Slovensku, ale teraz sa každý bojí ísť do práce. Musíme nejako vydržať. Najhoršie je, že nevieme, koľko to bude trvať. Nebudú peniažky, nebudeme mať ani na potraviny, na zemiaky,“ obáva sa mladý muž spoza zábradlia plného bieleho prádla.
„Ja robím v stavebnej firme vo Svidníku, ale minimálne na dva týždne nás teraz odstavili. Žiadali sme starostu aby nám zabezpečil aspoň rúška, ale odmietol,“hovorí vo dverách rómsky obecný poslanec Emil Grundza.
„Ale keď sa omeškáte s platbou za nájom, hneď vám vypne elektriku,“ dopĺňa ho jeho žena.
„Čítali ste niekde, aby bol koronavírusom na Slovensku nakazený Róm? Nie? No vidíte. Rómovia sedia doma v osade. Vedia byť disciplinovaní. Ale ak sa nejaký doktor vráti zo zájazdu z Talianska a ešte sa zatají, čo si o tom máme myslieť?“ pýta sa stavebný robotník a poslanec Grundza.
Nebudú peniažky, nebudeme mať ani na potraviny, na zemiaky. Zdroj: Mario Hudák
Osady v ohrození
Hrozba šírenia akejkoľvek nákazy v osadách je vyššia, vzhľadom na horšie hygienické podmienky ako aj neprístupnosť pitnej vody. Aj z našich návštev vyplýva, že s ochrannými opatreniami musia pomáhať predovšetkým starostovia, pretože pomoc od štátu zatiaľ vo väčšej miere neprichádza. "Aj ľudia v marginalizovaných komunitách nosia rúška, ak ich majú a zostávajú doma," hovorí vo videu na Facebooku splnomocnenec pre marginalizované komunity Ábel Ravasz.
Okrem starostov, terénnych pracovníkov, občianskych hliadok a Červeného kríža sa v rómskych osadách snažia pomáhať aj neziskové organizácie a úrad splnomocnenca vlády pre marginalizované komunity, ktorý predložil návrhy opatrení už aj vláde Igora Matoviča.
V mnohých komunitách nemajú prístup k tečúcej pitnej vode. Zdroj: Mario Hudák
Na úrade splnomocnenca už vznikol aj krízový štáb zložený z odborníkov, ktorí navrhujú opatrenia a potom ich postupujú do regiónov starostom.
"Potrebujeme pre každého terénneho pracovníka ochranné pomôcky, vláda (ešte vláda P. Pellegriniho pozn. red.) prisľúbila pomoc ale aj konám aj po vlastnej línii," hovorí vo videu na Facebooku splnomocnenec Ábel Ravasz a dodáva, že v spolupráci s organizáciou Človek v ohrození pripravujú pre obce aj krízové plány.
