Naozaj ortodoxní Židia nemajú internet a problémy v manželskom sexe rieši celá rodina? Zisťovali sme, či je Unorthodox hodnoverný

Odkiaľ pochádza komunita Satmar?

Satmar je jednou z najväčších chasidských komunít na svete, pôvodne ju v roku 1905 založili v maďarskom meste Szatmárnémeti (dnes už na území Rumunska). Chasidizmus je niekoľko storočí staré židovské hnutie a spočíva v duchovnej obnove a prehodnotení zásad, podľa ktorých židia žijú svoje životy. Zakladateľ mal mnohých nasledovníkov a každý z nich si vytvoril svoju odnož chasidizmu, preto sú medzi dnešnými komunitami veľké rozdiely. 

Výnimočnosťou Satmaru v New Yorku je, že komunitu nanovo založili preživší holokaustu. Trauma z vojny a smrť miliónov židov je tak pre nich súčasťou každodenného života. Neustále o tom počujú, neustále za svojimi rodičmi a prarodičmi smútia. Podľa Ivy Helman by sa dalo povedať, že holokaust je dôvodom, prečo vôbec existujú. Nielen členovia Satmar, ale aj iní židia vlastne naďalej žijú v neustálej ostražitosti. Pretrváva v nich totiž strach z toho, že by sa niečo podobné mohlo stať znova. „Antisemitizmus predsa po holokauste nezmizol,“ pripomenula doktorka.

Je pravda, že nepoužívajú smartfóny a nemajú prístup k internetu?

Komunita Satmar je naozaj ultra-ortodoxná a majú veľmi prísne pravidlá. Rabín nám vysvetlil, že medzi rôznymi skupinami sú rozdiely v prístupe k moderným technológiám. Členovia Satmar používajú dopravné prostriedky a môžu mať kóšer telefóny, zatiaľ čo iné židovské komunity v pohode môžu mať počítače a laptopy a ich deti teoreticky môžu študovať napríklad IT.

Podľa rabína ide o spôsob ochrany pred negatívnym vplyvom sveta. Aj v jeho komunite majú pravidlá, ktoré sa týkajú technológií, sú však menej prísne. „Našou filozofiou je, že všetko, čo existuje na tomto svete, sa môže použiť na dobro. Áno, máme svoje pravidlá, ale ak chcete použiť technológie na dobrý účel, nielenže je to dovolené, ale k tomu ľudí aj povzbudzujeme,“ povedal nám.

Podľa neho je pochopiteľné, že sa židia v Satmari chránia, podľa neho pred všetkým nestačí jednoducho zatvoriť oči. Skôr je zástancom vzdelávania a zmysluplného, vedomého využívania technológií. „Namiesto toho, aby sme o technológiách vraveli, že sú zlé, naučme radšej naše deti s nimi pracovať.“

Prečo je Esty taká vykoľajená z Berlínu?

Esty sa až v Nemecku dostala k niektorým veciam po prvýkrát v živote. Jedla šunku (a nepovracala sa z nej), použila internet, a prvá vec, ktorú zadala do Googlu („existuje Boh?“), zdôraznila, že Berlín v nej vzbudzuje pochybnosti o základných presvedčeniach, s ktorými vyrástla. Prvýkrát uvidela ženy, ktoré slobodne spievajú alebo hrajú na verejnosti a nikoho tým nepohoršovali. Prvýkrát uvidela nie jeden, ale hneď dva homosexuálne páry, ktoré sa dokonca nebáli prejaviť si lásku aj na verejnosti a pred inými ľuďmi.

Podobne zažije svoju prvú skúsenosť s moderným svetom jej manžel Yanky, keď má v ruke smartfón. Bola však Estyna reakcia na Berlín, nemčinu a veci, ktoré predtým nikdy nevidela, hodnoverná? Podľa Ivy Helman áno.

Odborníčka sama pochádza z USA a pri dospievaní v podstate nikdy nepočula nemčinu. „Jedinou výnimkou boli filmy a dokumenty práve o vojne a holokauste,“ povedala. Podľa nej sa pravdepodobne aj Esty nestretávala bežne s nemčinou. Tento jazyk sa v jej mysli spájal s udalosťou, ktorá bola obrovskou ranou pre jej komunitu. Je preto celkom prirodzené, že reagovala tak, ako sa to herečke Shire Haas podarilo v seriáli stvárniť.

Nie na všetko by však židia reagovali s takým prekvapením. „Povedala by som, že tie jej prvotiny súvisia viac so spôsobom výchovy, jej reakcie by teda mohli byť naozaj také, aké sme videli v seriáli.“

Ak by si vyrastal ako žid, vyberie ti tvoju manželku tvoja mama?

Aký je? Normálny, aký by bol? Tak znela odpoveď Estynej mamy v seriáli, keď jej oznámila, že jej našli ženícha. Chceli sme vedieť, či je niečo také možné aj v skutočnosti. Rabín nám zdôraznil, že ide o televízny seriál a ako všetko vo filmoch či v médiách, aj tu je to možno zveličené. Aj z rozhovoru s autorkou knižnej predlohy, Deborah Feldmanovou, vyrozumel, že mnoho jej skúseností sú neštandardné, dokonca si myslí, že je možné, že klame.

„Randenie v mojej komunite nie je niečo, čo sa udeje za jednu noc. Celý systém dohadovania funguje len pre prvé stretnutia,“ vysvetlil. Rodičia zvyčajne mladých len zoznámia, oni sami sa rozhodujú, či sa vezmú alebo nie. 

Z rozprávania rabína znie randenie v jeho komunite celkom normálne. Spoznávajú sa, rozprávajú sa (narozdiel od seriálu sa v komunite Chabat môžu rozprávať aj osamote) a spoločne sa rozhodujú, či sa chcú vziať. Sám sa stretol s niekoľkými ženami a v rozhovore nám opakovane zdôraznil, že nešlo o vopred dohodnuté manželstvo. Najväčší rozdiel medzi bežnými Slovákmi a ľuďmi z jeho židovskej komunity je ten, že si nájdu frajera alebo frajerku až vtedy, keď sú už pripravení na sobáš a chcú si založiť rodinu.

Nikto však židom neprikazuje vziať si niekoho konkrétneho. Rabínovi a ani jeho manželke tiež nikto neprikázal, že sa musia vziať. Stretávali sa pravidelne a podľa jeho slov to nebolo len cez jedálenský stôl pod drobnohľadom rodičov. „Chcel by som zdôrazniť, že mnohí ľudia vrátane mňa randili s viacerými ženami, než sa rozhodli,“ povedal nám.

Randenie v jeho komunite by sa podľa neho dalo prirovnať k online zoznamkám. Nespoliehaš sa však na algoritmus, ale na tvoje vlastné preferencie a sny a tie komunikuje najskôr matchmaker alebo rodič. To, čo si my jednoducho napíšeme na Tinder profil (a nemusí to byť pravda), si pri takomto matchmakingu overujú z viacerých zdrojov, napokon aj od samotnej dievčiny či chlapca. „Pointa matchmakingu je, že je za tým veľa hľadania a prieskumu. Hľadáme podobnosti medzi nami. V porovnaní s online randením však u nás vieme, že všetky informácie o potenciálnej partnerke/potenciálnom partnerovi sú pravdivé,“ vysvetľuje rabín.

Sám sa cez matchmaking stretol s viacerými ženami, celý proces trval asi dva roky. Pri stretnutiach so svojou dnes už manželkou si vlastne veľa informácií o nej overoval, pretože ich dostal od iných ľudí (podobne ako ich dnes odovzdávame online zoznamkám alebo profesionálnym matchmakerom). Rabín nám zdôraznil, že veľkou výhodou takéhoto randenia je, že sa predíde zbytočne zlomeným srdciam. Netrvá totiž celé mesiace alebo roky zistiť, že sa vaše predstavy o živote natoľko líšia, až sa musíte rozísť.

Podobne ako sme už spomínali v úvodnom článku o Unorthodox, aj producentky priznali, že sa snažili seriál vytvoriť priamo pre divákov Netflixu a sústredili sa na jeden jediný príbeh. Estyna skúsenosť  určite nie je bežnou ani v komunite Satmar, ani v iných chasidských komunitách. Pokiaľ ide o potláčané ženy, tak iné komunity na svete to robia prefíkanejšie, hlbšie a nanešťastie aj efektívnejšie.

Ukázal nám Unorthodox typickú židovskú svadbu?

Podľa Ivy Helman záleží, ako veľmi je komunita ortodoxná. Čím je ortodoxnejšia, tým sú pravidlá prísnejšie. Sobáš pod chuppah (plátno na štyroch stĺpoch, ktoré symbolizuje ich domov) je podľa nej pomerne bežná záležitosť. „To, že mala žena zakrytú tvár, je viac ultra-ortodoxné. Záleží od komunity, ale Satmar nie je jediná, ktorá dodržiava podobné tradície.“

Divákom pri svadobných scénach mohlo udrieť do očí, že ženy a muži sa zabávajú a tancujú oddelene. To tiež nebýva bežné na každej svadbe, rovnako ani to, že sa ženích a nevesta prvýkrát osamote rozprávajú až po sobáši. „Volá sa to yachud. V seriáli spolu strávili 7 minút, z mojej skúsenosti to trvá 15 minút,“ povedala nám. Sama túto tradíciu na svadbe dodržala.

„Veľká časť dňa sa netočí okolo páru. Je to zvyčajne o rodine a vďaka tejto tradícii môžete stráviť aspoň krátky čas spolu ako dvojica. Je to typické aj v reformovaných komunitách. Je to symbolicky – alebo v ich prípade aj skutočne – prvé spoločné jedlo. Mnoho ľudí dodržiavať v deň svadby pôst, takže to môže byť ich prvé jedlo. Táto tradícia je bežná, ale fakt, že by to bolo ich prvé stretnutie osamote a prvýkrát by sa chytili za ruky, je podľa mňa zriedkavá.“

Fakt bude tvoja svokra riešiť tvoj sexuálny život?

Esty a Yanky hneď po svadbe narazia na problém v posteli. Pre prípad, že si seriál ešte nevidel, ti nechceme veľa prezrádzať, je to však zdravotný problém, ktorý v modernom svete rieši sexuológ. Najskôr sa ho snažia riešiť vo dvojici, ale Yanky sa krátko na to zverí svojej mame a zrazu rieši problém celá komunita. Ak totiž problém so sexom nevyriešia čo najskôr, nebudú mať dieťa, a to je predsa z pohľadu seriálu pointa celého manželstva.

S touto časťou seriálu rabín ostro nesúhlasí a myslí si, že ide o klamstvo. „Je to v priamom protiklade so židovskými zákonmi. Všetko medzi manželkou a manželom, aj ich sexuálny život, aj rozhodnutie mať či nemať dieťa alebo samotné tehotenstvo, sú len medzi nimi dvoma. Manželstvo je posvätné a tieto veci by sa mali práveže udržiavať v tajnosti,“ povedal nám. Podľa neho je vysoko nepravdepodobné, žeby sa do manželky „oprela“ jej svokra tak, ako sme to videli v seriáli.

Rabín nevylúčil, že niektorí veriaci by mohli zájsť za svojím duchovným vodcom. Keď sa však nad tým zamyslíš, robíme to aj my. Niektorí chodia za kňazom, iný za veštcom alebo za psychológom. Je to človek, ktorému veríme a chceme sa mu zveriť – nejde o narušenie súkromia. Určite však podľa rabína nie je možné, aby vo veľkom problém v sexe riešili všetci a žena by mala pocit, že „v posteli s ňou je celá rodina,“ ako povedala aj herečka Shira Haas o svojej postave. 

Odporúčanie na záver

Unorthodox nie je jediný seriál na Netflixe, ktorý hovorí o brooklynských židovských komunitách. One of Us je dokumentárny film, ktorý sleduje životný príbeh troch chasidských židov. Vyšiel v roky 2017. Jedným z nich je Hershkowitz, známy aktivista, ktorý bojuje predovšetkým za zvýšenie kvality vzdelávania ortodoxných komunít. Sám sa stal obeťou sexuálneho zneužívania v rámci komunity niekoľkokrát.

Dokument ti môže rozšíriť obzory, ak sa o túto tému zaujímaš.