Mal kontakty s mafiánmi, v rozhlasovej šou Fun rádia o sexe vystupoval ako odborný asistent Chlipnička. Kto je Boris Kollár?

Boris Kollár sa netají tým, že vedel ako zarobiť ešte pred novembrom '89 za tvrdého socializmu. Podľa jeho vlastných slov v dobe Nežnej revolúcie už mal na účte 4 milióny korún, začal ako predajca počítačov pre štátne firmy, ktoré dovážal zo západného Nemecka. Kupoval ich za 200-tisíc a predával za 1 milión vtedajších korún, potvrdil pre Aktuality.

Obchodoval so všetkým, okrem cukrovej vaty a lupienkov aj s ovocným vínom: „Hľadal som každú príležitosť. Keď som mohol predať gramofónové platne s Elvisom, tak som ich predal. Keď som mohol obchodovať s jablkovým vínom, tak som s ním obchodoval. Rovnako to bolo aj pri východonemeckej marke,“ opísal Kollár svojho obchodného ducha. 

Slovenská tajná služba v tom čase pod názvom Úrad na ochranu ústavy a demokracie (predtým Štb) údajne ešte v roku 1990 zachytila Kollárove aktivity v spolupráci s vtedajším vekslákom Petrom Steinhübelom (prezývaným Žaluď), ktorý sa neskôr vypracoval na jedného z bosov bratislavského podsvetia. 

„Zorganizoval prevoz asi 6 kg heroínu, ku ktorému došlo asi pred dvoma týždňami,“ konštatuje sa v správe, ktorú získal v roku 2016 denník SME, jej autorom je nadporučík Čambor. „Na vlastnú organizáciu prevozu použil svojich poskokov Romana Deáka, Borisa Kollára a Jána Daniša (Všetko osoby, zaoberajúce sa nelegálnou výmenou peňazí),“ dodal nadporučík.

Kollár tvrdí, že sa takého obchodu nezúčastnil, argumentuje, že operatívec spísal informácie, ktoré sa len niekde dopočul. Autor správy o sledovaní napísal, že ich považuje za pravdivé a korešpondujú s informáciami o fungovaní bratislavského podsvetia. Žaluďa v roku 1999 zavraždili, Kollár v minulosti viackrát priznal, že sa s nim poznal od detstva. Tri mesiace po ňom zavraždili aj Deáka.

Informáciu o pašovaní heroínu potvrdil aj bezpečnostný analytik Milan Žitný, ktorý tvrdí, že „táto mafiánska skupina bola tajnými dlhodobo monitorovaná." O dôveryhodnosti Žitného existujú pochybnosti, v minulosti napríklad tvrdil, že počul Mariana Kočnera a Ernesta Valka baviť sa o zmenkách TV Markíza. V tomto prípade už bol Kočner neprávoplatne odsúdený na 19 rokov.

Dnes už vieme, že mal Boris Kollár blízko aj k ďalším mafiánom, jeho minulosť odhalil Marian Kočner pred parlamentnými voľbami v roku 2016, čo vyplýva aj z Threemy. Do médií sa zrazu dostali fotografie z anonymného mailu. Išlo o snímky z dovolenky na Kube, Kollár na nich pózuje vedľa Juraja Ondrejčáka známeho ako Piťo. Kollár fotografie okomentoval slovami, že je „kamarátsky typ,“ na spoločnej dovolenke neboli a stretli sa náhodou.

Na odľahčenie, Boris Kollár sa ešte pred 15 rokmi zabával aj ako účastník rádiovej show K-fun pod pseudonymom Asistent Chlipnička. Moderátori docent Hormón a inžinier Vagimír sa v rámci relácie otvorene rozprávali o sexe a diskrétnych témach, v niektorých častiach ,napríklad v tej o nevere, prizvali aj Kollára. 

Kočner ho pravdepodobne nenávidel

Pravdepodobne s cieľom diskreditovať možného súpera Kočnerovych najbližších politických strán, zorganizoval podnikateľ dnes obžalovaný z vraždy novinára tlačovú besedu, ktorú venoval výhradne Borisovi Kollárovi.

Hovoril na nej o jeho údajných podnikateľských prešľapoch, ktoré sa okrem spolčovania s podsvetím týkali aj ďalších možných káuz. V niektorých prípadoch dával tipy investigatívnym novinárom. „Poďme k lyžiarskému areálu vo Vysokých Tatrách, možno pre investigatívcov jeden tip, skúste sa pozrieť na to, ako sa k nim Boris Kollár kedysi dostal. Ja to nazývam slušná zlodejina – za pár drobných ukradnutých telovýchove,“ povedal Kočner. 

Približne v polovici 90. rokov Boris Kollár ovládol štruktúry  telovýchovnej organizácie, ktorá na Štrbskom Plese ovládala vleky i Hotel FIS, informuje portál HN. Cez akciovku 1. Tatranské stredisko napokon areál ovládol a zveľadil. Hotelier a vlekár, ako ho aj Kočner v Threeme označoval, bol až do roku 2010 najsilnejším hráčom v tomto biznise na Slovensku. Vlastnil viaceré strediská vo Vysokých a Nízkych Tatrách vrátane tých na Štrbskom plese aj na Donovaloch. Práve stredisko na Štrbskom plese Kollár predal finančnej skupine J&T. 

Kočner v súvislosti s týmto obchodom naznačuje možné podvody a predaje cez schránkovú firmu na Cypre, ktorú v tom čase spoluvlastnila Kollárova s.r.o.-čka BSSC. Tá nemá za posledných desať rokov zverejnené účtovné závierky, aj keď legislatíva to vyžaduje, upozornilo SME.

Kollár reagoval pre SME, že robí všetko pre to, aby z firmy BSSC odišiel. ,,Už štyri roky sa usilujem z tejto spoločnosti odísť. Z mojej strany nebola v tejto firme vykonávaná žiadna činnosť, neboli vykonané žiadne transfery peňazí, skrátka nič.“ Dodal, že podnikol už všetky možné kroky k tomu, aby bolo jeho meno z tejto firmy vymazané. Aj v závere júna 2020 ešte stále Boris Kollár v tejto spoločnosti podľa finstatu pôsobí. 

Médiá v roku 2016 informovali o tom, že Borisa Kollára ako jedného z majiteľov Fun rádia vyšetruje polícia, kvôli udalosti z roku 2009. Vyšetrovanie malo začať v novembri 2016, ešte v apríli tohto roku spomínal podozrivú operáciu na svojej tlačovej besede Marian Kočner. Nazýval ju „oligarchická megazlodejina.“ 

Podľa Denníka N štát cez Slovenský rozvojový fond v roku 2009 vložil do Fun rádia 2,6 milióna eur, za tie dostal 26 percent akcií média. Ministrom hospodárstva bol vtedy Ľubomír Jahnátek zo Smeru. Akcie však po čase Kollár naspäť odkúpil za 800-tisíc eur a rozdiel bol teda jeho možným zárobkom.

Firma podľa denníka N za celý čas nevyplácala dividendy, strata štátu na investícii tak bola 1,8 milióna eur. Konkrétne závery z tohto vyšetrovanie známe nie sú, polícia zisťovala, či je možné, že štát prerobil na akciách, pretože sa prirodzene zmenila ich trhová cena, alebo Kollár s partnerom Struhárom tunelovali rádio. 

Kollár reagoval na informácie o vyšetrovaní slovami, že ide o snahu zničiť ho, pretože vstúpil do politiky. 

Stranu nezaložil, ale kúpil, do parlamentu dostal poslancov, ktorí hlasovali s fašistami a Ficovou vládou

Boris Kollár kúpil stranu od Petra Marčeka, priateľa mafiánskeho bossa Jozefa Svobodu. Ten predtým neuspel s prevzatím strany Náš kraj. Kollár premenoval hnutie na Sme Rodina, v parlamentných voľbách 2016 získal  6,62 % voličských hlasov a v parlamente obsadil 11 kresiel na strane opozície.

Okrem Borisa Kollára sa na kandidátke ocitli aj poradca (2010 - 2012) ministra vnútra Daniela Lipšica (vtedy KDH) Milan Krajniak, moderátorka TV Markíza Martina Šimkovičová, Peter Marček, organizátor protestov Gorila Peter Pčolinský či jedna z bývalých partneriek Borisa Kollára Petra Krištúfková.

Pre nezhody napokon opustili hnutie a poslanecký klub traja poslanci. Okrem Marčeka to boli Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek. Dôvodom ich vylúčenia
bola údajná neúčasť na rokovaniach poslaneckého klubu a ich protichodné
hlasovanie so zvyškom klubu. Často hlasovali s koalíciou.

Pri poslednom neúspešnom pokuse odvolať vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka Marček s Holúbekom hlasovali proti odvolaniu. S extrémistickou ĽSNS a koalíciou títo traja poslanci pomohli prelomiť veto prezidentky pri novele zákona o 50-dňovom moratóriu na prieskumy, ktorá sa už dostala na Ústavný súd. 

Pochybní kamaráti Matteo Salvini a Marine Le Penová

Pred voľbami do Európskeho parlamentu Boris Kollár pozval na Slovensko antisystémové a nacionalistické strany. Ich predstaviteľov spája kritika Európskej únie, v minulosti hovorili o možnosti vystúpenia z nej, neskôr sa ich rétorika zmenila na snahu o veľké reformy. Strana Borisa Kollára nakoniec získala v eurovoľbách len 3,23 % hlasov a v Európskom parlamente nezískala ani jeden mandát.

Boris Kollár sa však takto otvorene prihlásil k názorom, ktoré vyvolávajú strach a znepokojenie. Marine Le Penová je známa politička z Francúzska, ktorá po úspechu v eurovoľbách odkázala únii, že ju chce zničiť. 

Kollár sa prihlásil aj k spolupráci so Salvinim – hlavným lídrom formujúceho sa celoeurópskeho protiimigračného hnutia. Talianski minister vnútra sa v krajine presadil vďaka obrovskej kritike migrantov, v minulosti vystúpil z „Mussoliniho balkóna", čím symbolicky prezentoval svoju politickú orientáciu.

Členom Salviniho celoeurópskeho hnutia je česká strana SPD Tomia Okamuru, ktorá je známa extrémistickými názormi na Rómov a Židov. Strany hnutia majú bližšie k Rusku, spája ich aj podozrenie zo zdieľania neoverených informácií.

Kollárovi ľudia v politike

V parlamentných voľbách 2020 rezonovala v spoločnosti požiadavka po zmene, pravdepodobne základným cieľom voličov bolo, aby v koalícii nesedel Robert Fico ani členovia strany Smer. Nechceli ani ľudí ako sú Andrej Danko a jeho SNS. Časti spoločnosti prekážala ich neodbornosť, podozrenia z korupcie či neochota vyvodzovať personálne dôsledky. Ani tri mesiace po voľbách presne nevieme, ako sa budú správať súčasní politickí nominanti, veľa totiž zakryla pandémia. Postupne však prichádza čas a priestor na odhaľovanie problémov. 

Otázne sú napríklad politické nominácie na ministerstvách. Boris Kollár ako predseda druhej najsilnejšej koaličnej strany mal pri rozdeľovaní ministerstiev v marci 2020 dôležité slovo a „vybojoval“ si napríklad rezorty dopravy a sociálnych veci, kde dosadil Andreja Doležala a Milana Krajniaka. Na doprave sa toho zatiaľ veľa udiať nestihlo, ako a či vôbec zvládol Milan Krajniak pandemické opatrenia je otázne. Šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení označil pomoc diskusnej relácii TA3 za nejasnú, nedostatočnú a pomalú.

Zaujímavou postavou je vicepremiér pre legislatívu Štefanovi Holému, ktorý je zároveň členom predsedníctva Kollárovho hnutia. Kvôli podozreniam z minulosti nebol pre koaličných partnerov prijateľným kandidátom na ministra, nakoniec dostal post, vďaka ktorému môže ovplyvňovať miliónové zákazky.

Aktuality v júni 2020 informovali, že Holého firma porazila v súťaži o státisícovu analýzu firmu oligarchu Poóra, nakoniec však na zákazke spolupracovali obe firmy. Holý potvrdil, že ako víťazná firma oslovili spoločnosť Juraja Poóra. ŽSR analýzu za 300-tisíc zatiaľ nezverejnili.

Skopírovaná diplomovka je (zatiaľ) len čerešnička na torte, čo však jeho sľuby?

Boris Kollár priniesol do politiky veľa ľudí, ktorých je potrebné kontrolovať, zároveň aj sľuby, ktoré postupne koriguje. Tým najznámejším sú nájomné byty, ktorých malo byť pôvodne 25-tisíc. Krátko po voľbách a ešte pred pandémiou už rétoriku zmenil: „Ja sa nebudem hádzať o zem, keď to bude 1 000 bytov, keď to bude 10 000 bytov alebo 14 860....“ povedal Boris Kollár 9 dní po voľbách.

Najnovším škandálom je Kollárova pravdepodobne okopírovaná diplomovka, na čo poukázala strana Spolu. Podľa nej okopíroval minimálne polovicu, v skutočnosti však pravdepodobne úplne celú prácu. Kollár argumenguje, že zhoda bola „len“ asi 25 %. Pravdou však zostáva, že sa odvoláva na register, ktorý neporovnáva jeho prácu s odbornými textami na internete, len s prácami ostatných.

„Boris Kollár vykradol turistické webstránky a odbornú prácu svojho školiteľa, ktoré v systéme nie sú. Ostatných cca 40 % tiež nevytvoril on. Zvyšok práce je totiž prezentácia regionálneho klimatického scenára pre Kysuce, ktorý vypočítal tím klimatológov a ktorý Kollár ukradol tiež. Skutočný plagiát je to takmer na 100 %,“ tvrdí Beblavý. V rovnaký deň Beblavý odhalil, že plagiátom je aj bakalárska práca Petry Krištúfkovej, ktorá kopírovala odseky a celé stránky z internetu aj s chybami.  

Kollár v reakcii povedal, že pasáže od svojho školiteľa okopíroval preto, lebo sa s jeho myšlienkami a názormi stotožnil. Kollár priznal, že urobil chybu. „Možno som aj ja urobil chybu. Prácu som obhájil, zhoda je 24 %,“ povedal Kollár s tým, že v čase písania práce mal veľa inej práce a štúdium si zľahčil. Kollár však odmieta, že by práca bola plagiátom.