Kto sú Bödörovci, čo ich spája so Smerom, vedením polície a prečo sú nebezpeční aj po vzatí Norberta Bödöra do väzby?

„Vplyvná nitrianska skupina, ktorá má väzby na Smer aj vedenie polície“ – takto opísal v apríli 2017, teda rok pred tým, ako bol zavraždený, skupinu bödörovcov investigatívny reportér Aktualít Ján Kuciak. Novinár prišiel na to, ako firmy okolo oligarchu Miroslava Bödöra súťažili sami so sebou. V článku spomína ministrov strany Smer Petra Žigu (ministerstvo životného prostredia) a Ľubomíra Jahnátka (ministerstvo hospodárstva).

Opisuje osobné vzťahy rodiny Bödörovcov a ministra Jahnátka, ktorý mal mať ako šéf rezortu hospodárstva nastavené podmienky verejných súťaží tak, aby im vyhoveli len firmy blízke oligarchom z Nitry. 

„Bödörovci aj iné oligarchické alebo mafiánske skupiny budú robiť všetko pre to, aby si zachránili krk, peniaze aj osobnú slobodu. A využijú na to všetky možné prostriedky – vrátane diskreditácie, vydierania a podobne,“ hovorí šéf investigatívneho tímu Marek Vagovič z portálu Aktuality.sk.

Dnes sa o otcovi a synovi s priezviskom Bödör hovorí najmä v súvislosti so spoločnosťou Bonul – bezpečnostnou firmu, ktorá pracovala pre rezort hospodárstva, Slovenskú poštu, Sociálnu poisťovňu, Tipos alebo  Národnú diaľničnú spoločnosť. Dodáva bezpečnostné služby do niektorých slovenských väzníc a  vyhrala súťaž štátnej akciovky JAVYS, Transpetrolu či Slovenského vodohospodárskeho podniku. Biznis nie je jediné, čo spája nitrianskych oligarchov a vrchné priečky štátu.

Článok o Bödörovcoch sme pripravili v spolupráci s Marekom Vagovičom – šéfom investigatívneho tímu v Aktuality.sk.

Slovenská klasika – začalo to štátnymi zakázkami na diaľnice

Keď v roku 2010 písala Zuzana Petková (dnes šéfka Nadácie Zastavme korupicu) v SME o predraženej rýchlostnej ceste R1, ešte asi nikto netušil, že píše o zrode bödörovcov ako oligarchov z pozadia strany Smer. R1 je najväčšia dokončená štátna zákazka, za ktorú bude musieť Slovensko vyplatiť celkovo viac ako 3,4 miliardy eur, aj keď podľa analýz, ale aj ponúk vyradených záujemcov z verejnej súťaže sa dala diaľnica postaviť oveľa lacnejšie. 

Zhotoviteľom stavby sa nakoniec stala spoločnosť Granvia Construction, tá však nebola jediná, ktorá sa na zákazke podieľala. Známy oblúkový most pri Nitre postavila košická firma Ocekon, do reťazca medzi zadávateľom zákazky (Granviou) a dodávateľom konštrukcie mosta (Ocekon) sa vošli ešte dve firmy, ich miera zapojenia a spôsob podieľania sa na tomto PPP projekte pri tom nie je jednoznačné. 

Od spoločnosti Granvia získala zákazku na výstavbu mosta firma manželky Norberta Bödöra BEST STAV s rovnakým sídlom, ako má Bonul. Tá ju ešte presunula na firmu HF Steel, ktorú vlastní brat Roberta Fica Ladislav, upozornil Trend. 

,,Ide o zmluvných partnerov jednej z našich dodávateľských firiem pre jeden konkrétny objekt na stavbe Nitra, západ - Selenec,“ povedala v roku 2010 pre denník SME Lenka Kubejová z Granvia Construction.

Bödörovcom sa začalo dariť počas prvej vlády Roberta Fica, zásadne však narástli až počas jednofarebnej vlády Smeru medzi rokmi 2012 a 2016. Do roku 2016 firme narástli tržby viac ako dvojnásobne, z 25 na viac ako 60 miliónov eur.

Prečo až teraz? 

Na bödörovcov upriamil v roku 2017 pozornosť Ján Kuciak, ktorý postupne rozkryl aj pozadie ich podnikania, konexie a väzby. Prečo sa o nich za posledných desať rokov hovorilo mimo investigatívnych článkov Aktualít tak málo? „Pretože ich vplyv na politiku a bezpečnostné zložky začal rásť až počas jednofarebnej vlády Smeru. Predtým boli na vrchole oligarchovia tzv. prvej a druhej vlny ako Široký, Poór, Brhel a Výboh,“ hovorí šéf investigatívneho tímu Aktualít Marek Vagovič. 

Práve Ján Kuciak vďaka svojmu analytickému mysleniu a jedinečným schopnostiam vyhľadávať kľúčové informácie vo verejne dostupných zdrojoch prišiel na to, ako firmy okolo oligarchu Miroslava Bödöra súťažili sami so sebou. „Primárne sa sústredil na čerpanie agrodotácií v rezorte pôdohospodárstva, ktoré získavali po straníckej linke a v rozpore s pravidlami,“ vysvetľuje Marek Vagovič. 

Šéf investigatívy v Aktualitách zároveň konštatuje, že SBS-ka Bonul pravdepodobne nebola najväčším biznisom nitrianskej skupiny. „Dnes preveruje obludnú korupciu a pranie špinavých peňazí v tomto segmente NAKA, pričom vo väzbe skončil aj Norbert Bödör. Pred Kuciakovými zisteniami sa o bödörovcoch hovorilo hlavne v súvislosti s esbéeskou Bonul, ktorá profitovala za Fica zo štátnych zákaziek, no nebol to ich najvýnosnejší biznis.“

Marek Vagovič spomína aj na obdobie okolo roku 2015, kedy ako investigatívec dostával signály o tom, že bödorovci môžu mať vďaka svojim kontaktom dosah porovnateľný so Slovenskou informačnou službou.

 „Asi pred piatimi rokmi som mal z prostredia polície aj signály, že fungujú ako paralelná tajná služba – niečo ako štát v štáte. Nedalo sa to však preukázať, konkrétnejšie informácie vyplávali na povrch až po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A samozrejme z Kočnerovej Threemy a výsluchu Petra Tótha, že Bödör sa mal podieľať aj na financovaní sledovania novinárov, pričom mal záujem aj o kompromateriály na politikov,“ tvrdí Vagovič. 

Sú bödörovci nebezpeční?

Pri slovnej konštrukcii „bödörovci“ by niekomu mohlo napadnúť, že ide o podobnú mafiánsku skupinu, ako napríklad piťovci alebo sýkorovci – skupiny fyzicky nebezpečných ľudí, ktorých členovia sú už buď mŕtvi, alebo sedia vo väzení. 

V tomto prípade vraj môžeme hovoriť o hrozbe, pravdepodobne ale nie takej, ktorá sa týka fyzického násilia. Podľa Mareka Vagoviča ide o skupinu, ktorá rástla najmä vďaka tomu, že sa o nej nevedelo najprv vôbec nič a potom len veľmi málo.

Sú bödörovci aj nebezpeční v akomkoľvek zmysle slova? „Nebezpeční boli najmä vtedy, keď sa o nich málo vedelo. Dnes sa už neskryjú, médiá ich majú dobre zmapovaných. Po vražde Jána a Martiny sa oslabil aj ich vplyv na políciu, keďže z rôznych pozícií museli odísť ich ľudia ako Gašpar, Krajmer alebo Hraško. Napriek tomu ich netreba podceňovať, ešte stále majú svoje tykadlá na rôznych úrovniach štátu. Zrejme ešte dokážu niektoré veci zariadiť, respektíve vybaviť, no už nie v takom rozsahu ako za Fica, kedy boli úplne nedotknuteľní. Čo je však kľúčové, v porovnaní s minulosťou si už nemôžu byť istí svojou beztrestnosťou, o čom svedčí aj väzobné stíhanie Norberta Bödöra,“ hovorí Marek Vagovič. 

Gašpar, Krajmer alebo Hraško? Kamoši na polícii

Keď sa prokurátor na hlavnom pojednávaní v prípade vraždy Jána a Martiny opýtal na vzťahy Norberta Bödöra s vrchnými predstaviteľmi polície prokuratúry, odpovedal nejasne. 

„Viem, že kto je kto, možno sme sa s niekým na nejakej akcii videli,“ opísal nitriansky podnikateľ svoje kontakty na vysokých miestach prokuratúry a polície. Hovoril aj o vzťahu s Tiborom Gašparom, keďže sú vzdialená rodina. Stretávali sa vraj približne raz za dva týždne, vždy však len ako rodina a neriešili vraj žiadne pracovné záležitosti. Ako je to v skutočnosti? Dva od seba nezávislé zdroje pre Sme v roku 2015 potvrdili, že sú švagrovia, pripomenul Trend.

Norbert Bödör opísal aj svoj vzťah s bývalým šéfom protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Robertom Krajmerom: „S pánom Krajmerom sa poznám viac ako 20 rokov sprostredkovane cez jeho švagra z Trenčína, stretávali sme sa úplne nepravidelne možno 2-krát do roka.“

Pod vedením Tibora Gašpara došlo pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej k viacerým pochybeniam – miesto činu obhliadal nekvalifikovaný patológ a medzi prvými bol na mieste dvojnásobnej vraždy práve Róbert Krajmer, ktorý tam nemal čo robiť. Policajný prezident to dlho popieral. Až keď sa objavil videozáznam, ako vstupuje na miesto činu vo Veľkej Mači cez bránku, ho Tibor Gašpar priznal. 

Norbert Bödör tiež pod prísahou povedal, že sa pozná s bývalým šéfom Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernardom Slobodníkom aj bývalým zástupcom riaditeľa Národnej finančnej jednotky Milanom Mihálikom.

„Významný vplyv na politiku, ale najmä justíciu má Zoroslav Kollár. V porovnaní s ním boli „naši ľudia“ typu Bašternák alebo Kočner len treťoligoví podvodníci, ktorým išla karta, lebo boli drzí a bezškrupulózni,“ hovorí Marek Vagovič o podnikateľovi, ktorý je ešte výraznejší, ako bödörovci.

Existuje podozrenie, že  keď Norbert Bödör údajne legalizoval úplatky v kauze Dobytkár, zlyhali pri tom práve spravodajské zložky finančnej polície. Tú riadil Pavol Vorobjov, ktorý je aktuálne vo väzbe v súvislosti s kauzou lustrovania novinárov. Vorobjov je podozrivý, že pre Norberta Bödöra a Mariana Kočnera lustroval novinárov, ale aj elitných prokurátorov.

Zaujímavé je aj prepojenie bödörovcov a Petra Hraška – riaditeľa NAKA, ktorý zažil raketovú kariéru po príchode Tibora Gašpara na post policajného prezidenta. 

SaS rozkryla údajnú schému fungovania bödörovcov

V roku 2018 ešte ako opozičná politická strana SaS žiadala, aby boli zo svojich funkcií v Policajnom zbore odvolaní riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Peter Hraško a šéf inšpekcie Ministerstva vnútra SR Milan Lučanský.

Vyšetrovateľom podľa zástupcov SaS šéfovali nekompetentní ľudia bez kariérneho rastu, „ktorých do vedenia NAKA pretlačila veľmi silná skupina nitriansko-trenčianska, a teda reálne známa skupina bödörovcov, a strana Smer-SD.“

„Žiadame, aby z policajných funkcií odstúpili alebo boli odvolaní riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Peter Hraško a šéf inšpekcie ministerstva vnútra Milan Lučanský. Tieto dve pozície a noví ľudia na nich sú nutnou, nie však postačujúcou podmienkou, aby sme vôbec mohli rozmýšľať o nejakom očistení NAKA od nekompetentných a zaviazaných ľudí," povedal dnes už bývalý člen SaS Ľubomír Galko.

Tvrdil, že NAKA, ktorá mala byť elitným útvarom, je v rozklade a prešpikovaná "pochybnými živlami, u ktorých je podozrenie, že sú súčasťou organizovaného zločinu v tomto štáte".

Zároveň pripomenul, že nepokladá za normálne a správne, aby prezident PZ, ktorý je podľa neho za vtedajší stav NAKA zodpovedný, zotrval vo svojej funkcii. „Po šiestich rokoch vedenia Policajného zboru Gašparom totiž došlo k absolútnemu rozkladu Policajného zboru, predovšetkým NAKA, ktorá mala byť elitnou organizáciou. Namiesto toho je dnes NAKA predĺženou rukou organizovaných skupín, politických alebo ekonomických," uviedla.

„Legendárna“ fotka Attilu Végha a bödörovcov

Lucia Ďuriš Nicholsonová v apríli 2018 zverejnila na tlačovej konferencii spolu s Ľubomírom Galkom okrem údajnej schémy prepojení aj fotografiu, ktorá je dôkazom blízkeho vzťahu člena finančnej polície s predstaviteľom Bonulu.

Poslankyňa strany SaS upozornila na to, že existujú dôkazy o tom, že políciu ovláda skupina bödörovcov. Ukázala fotografiu, ktorá podľa jej informácií pochádza z roku 2017 a vznikla v hoteli Zlatý kľúčik na rodinnej oslave usporiadanej Norbertom Bödörom. Ide o už legendárny záber, na ktorom je aj zápasník Attila Végh, ktorý bol pravdepodobne len v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Medzitým sme sa dozvedeli, že Nobert Bödör bol jeho zápasníckym trénerom. 

V priateľskom objatí tam sú aj iní zaujímaví ľudia – Peter Brath, Norbert Bödör a Milan Mihálik, policajt, ktorý pracoval ako zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA.

Nitra Deň pripomína v článku z roku 2018, že Milana Mihálika menoval do funkcie priamo riaditeľ NAKA Peter Hraško. Z polície nakoniec odišiel, lebo odmietol ísť na detektor lži. 

Lucia Ďuriš Nicholsonová v roku 2018 uviedla, že jeho kariéra policajta sa mala skončiť ešte v tom roku. „Bol aj vydaný rozkaz o ukončení služobného pomeru. Pýtam sa Tibora Gašpara, či je pravda, že to bol pokyn od neho, na základe ktorého sa zničil tento personálny rozkaz? Je pravda, že ste takto zariadili Mihálika práve preto, lebo sa priatelí s Bödörom? Mihálik takto kariérne preskočil dva stupne. V koho záujme, pán Gašpar, konáte?“ 

Zlatý kľúčik alebo zlatá baňa?

Hotel Zlatý kľúčik v Nitre je považovaný za centrálu oligarchu Norberta Bödöra. Mal na neho aj záložné právo. Podľa Aktualít však ide o nehnuteľnosť, ktorú zrekonštruovali bödörovci „za štátne“ – cez Pôdohospodársku platobnú agentúru, ktorá je dnes známa aj pre kauzu Dobytkár.

Tá sa týka podozrivého prerozdeľovania eurofondov, ktoré pravdepodobne nekončili tam, kde mali. „Práve cez tento program sa dostali k miliónom eur aj podnikatelia z pozadia Smeru. Aby si za štátne peniaze zrekonštruovali luxusný hotel,“ písal v komentári Dag Daniš z Aktualít. 

Dag Daniš pripomenul aj zistenie, že agrodotácie získal Zlatý kľúčik vďaka agrofirmám, ktoré formálne stáli za hotelom ako vlastníci, aby dostali za ministra Jahnátka zo Smeru 2,4 milióna eur. Vďaka Jánovi Kuciakovi, na ktorého podnet prišla kontrola, museli nakoniec podozrivé firmy od zmlúv s PPA odstúpiť.

Hotel Zlatý kľúčik, v ktorom stojí obedové „biznis menu“ aj 20 eur, bol zároveň miestom, kde sa členovia klanu bödörovcov stretávali s vplyvnými osobami z vrchných priečok štátu. Portál Plus 7 dní upozornil na to, že štyri dni pred vraždou Jána a Martiny pred hotelom  parkovalo vládne auto, v akom sa vozil Robert Fico. 

Ako návštevu Zlatého kľučika vysvetlil v roku 2018? „Predseda vlády sa tak ako každý rok zúčastnil na spoločenskej akcii firmy Bonul, ktorá je najväčším zamestnávateľom v regióne. Na podujatí, ktoré bolo v Divadle Andreja Bagara v Nitre, ocenil ústretový prístup tejto spoločnosti k zvýšeniu príplatkov za prácu v noci, a to napriek tomu, že podstatná časť jej činnosti sa vykonáva práve v noci,“ znela vtedy odpoveď z tlačového odboru Úradu vlády. Podobne reagoval Robert Fico aj nedávno, krátko po zadržaní Norberta Bödöra, v snahe dištancovať sa od klanu z Nitry. Plus 7 dní upozornil aj na to, že v roku 2016 v Zlatom kľúčiku oslavoval poslanec Smeru Jozef Valocký. Oslavy sa zúčastnil vtedy ešte aktívny policajný prezident Tibor Gašpar.

Aktuality približne tri týždne po vražde novinára a jeho snúbenice upozornili na to, že pred Zlatým kľúčikom parkovalo biele Bentley Mariana Kočnera, momentálne obžalovaného z objednávky tejto vraždy. V rovnakom čase podľa svedka Aktualít parkovalo pred hotelom v Nitre aj Audi Q7 Miroslava Bödöra, ktorého vraj videli do auta nastupovať. 

Bödörovci a Smer, kamarátske poľovačky, lobovačky...

Ak nerátame Roberta Fica, tak mali bödörovci k vysokej politike najbližšie cez Ľubomíra Jahnátka. Exminister hospodárstva a pôdohospodárstva bol donedávna susedom Norberta Bödöra v obci Nitrianske Hrnčiarovce. S jeho otcom Miroslavom absolvoval niekoľko poľovačiek, ktoré však vysvetľoval ako náhodu, pretože on vraj Miroslava Bödöra na polovačku nepozýval. Za to mal byť zodpovedný organizátor. „Samozrejme, že sa s ním poznám, veď stráži ministerstvo hospodárstva,“ vysvetľoval pre Pravdu v roku 2010 Ľubomír Jahnátek svoj vzťah s majiteľom Bonulu.

Samotný Miroslav Bödör sa už v roku 2014 poľovačkami s politikmi netajil, okrem Ľubomíra Jahnátka na ne chodil prezident Ivan Gašparovič alebo smerácky poslanec Tibor Glenda. Informoval o tom portál Plus 7 dní. 

 Často medializovaný je aj príklad z prvej vlády Roberta Fica, keď pod vedením Ľubomíra Jahnátka uzatvorilo ministerstvo hospodárstva s Bonulom zmluvu na stráženie budovy rezortu za viac ako 3,5 milióna eur. Bonul verejnú súťaž vyhral, pretože ako jediný splnil neštandardné podmienky. Ministerstvo vyžadovalo, aby víťazná firma mala štatút subjektu hospodárskej mobilizácie a tiež potvrdenie na oboznamovanie sa s tajnými listinami. To splnila len firma bödörovcov, paradoxne tento štatút dostala práve od Ľubomíra Jahnátka. 

„Asi chceli dať zákazku nejakým kamarátom,“ pripomenul denník Plus jeden deň vyjadrenie vtedy exministra rezortu hospodárstva Pavla Ruska dnes neprávoplatne odsúdeného za falšovanie zmeniek TV Markíza.

„Teraz majú vyšetrovatelia konečne voľné ruky, takže môžu konať slobodne. Vidno to aj na výsledkoch, pričom kauza Dobytkár je zrejme len špičkou ľadovca,“ hovorí Marek Vagovič. 

V roku 2017 Ján Kuciak zistil, že firma Norberta Bödöra Pivnica Radošina predložila v roku 2015 tri žiadosti o projektovú podporu od Pôdohospodárskej platobnej agentúry a trikrát bola úspešná. Celková hodnota dotácie bola 2,65 milióna eur. Ministrom pôdohospodárstva bol v tom čase Ľubomír Jahnátek.

„K tomu sa vôbec neviem vyjadriť. Viem od vás, že tá pivnica dostala nejaký projekt. To riešila PPA, musíte sa pýtať jej,“ povedal vtedy minister Jahnátek pre Aktuality.sk.

Ľubomír Jahnátek nemusel byť jediný, vďaka ktorému sa Bonulu darilo. V roku 2014 ministerstvo životného prostredia riadené Petrom Žigom zo Smeru uzavrelo dvojnásobne predraženú zmluvu na strážne služby pre štátnu Vodohospodársku výstavbu. Denník Plus jeden deň zistil, že kým sa bežné trhové ceny aj ceny Bonulu pohybujú okolo štyroch eur za hodinu (v prípade stráženia budovy Štátnych mnohných rezerv 3,59 eura, ústredia Sociálnej poisťovne 4,25 eura), v tomto prípade účtovali od 6,08 eura do 8,02 eura. V predmete zmluvy pritom nie sú žiadne mimoriadne činnosti.  

Zástupcovia Bonulu argumentovali tým, že každá cena je iná, pretože závisí od konkrétneho objektu, ktorý strážia. V tomto prípade malo byť dôvodom to, že sa v okolí pohybuje veľa ľudí, budova je voľne prístupná a sídlia v nej aj iné firmy. „Detaily, ktoré zdôvodňujú dvojnásobnú cenu, sa nemôžu zverejniť, pretože by sa znehodnotila originálna a nikdy sa neopakujúca architektúra riešenia výkonu služieb ochrany a bezpečnosti, ktorá je vždy jednorazová a osobitná pre každého klienta,“ zdôvodnil Bonul pre Plus jeden deň.

Aktuálne medializovaná kauza Dobytkár naznačuje potvrdenie informácií, s ktorými roky novinári pracovali. Zo samotnej korupčnej schémy vyplýva, že o podvodnom systéme pravdepodobne vedeli minimálne tí, ktorí v Pôdohospodárskej platobnej agentúre pracovali na vyšších pozíciách. Tiež o tom pravdepodobne vedeli tzv. vybavovači, ktorí v regiónoch „zháňali“ záujemcov o dotácie a taktiež ľudia z ministerstiev (v tomto prípade Smer a SNS).

Obvinený z korupcie je aj vysoký úradník z ministerstva pôdohospodárstva Marek Kodada, ktorý pôsobil ako šéf sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb. Celkovo mohol vďaka korupčnej schéme zarobiť viac ako 1,5 milióna eur, informovali Aktuality. 

Analytik a investigatívec z Aktualít Peter Sabo si myslí, že zlyhali aj kontrolné orgány a polícia pod vedením policajného prezidenta Tibora Gašpara a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. 

Marek Vagovič tvrdí, že kauza Dobytkár je len vrchol ľadovca. „Teraz majú vyšetrovatelia konečne voľné ruky, takže môžu konať slobodne. Vidno to aj na výsledkoch, pričom kauza Dobytkár je zrejme len špičkou ľadovca. Potenciálny okruh podozrivých, ktorí vytvorili podmienky pre korupciu obrovského rozsahu – a ovládnutie štátu organizovaným zločinom – je oveľa širší. Z takto nastaveného systému profitovali aj vysokopostavení politici,“ hovorí Marek Vagovič z portálu Aktuality.sk. 

Opadla moc bödörovcov?

Norbert Bödör je dnes obvinený z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, prípad sa týka úplatkárskej kauzy v Poľnohospodárskej platobnej agentúre za vyše  10-miliónov eur.

Aj keď PPA podľa zistení vyšetrovateľov dotácie rozdávala za úplatky minimálne od roku 2012, verejnosti sa môže zdať, že až personálne zmeny v polícii rozvírili hladinu a začalo sa vyšetrovanie. Vo vedení polície už nie sú Peter Hraško, Tibor Gašpar ani Robert Krajmer, vymenila sa aj vláda. 

Dá sa povedať, že sa éra bödörovcov končí rozhodnutím o väzobnom stíhaní Norberta Bödöra, alebo sme od toho ešte veľmi ďaleko? „To je v tejto chvíli ťažké odhadnúť, keďže nevieme, ako dlho tam bude – a či sa orgánom činným v trestnom konaní podarí preukázať skutky, pre ktoré je momentálne vo väzbe,“ hovorí Marek Vagovič.

Upozorňuje aj na to, že sa s veľkou pravdepodobnosťou bude snažiť nitriansky klan zachrániť. Je však možné, že sa budú obávať o osobnú slobodu. „Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že vplyv bödörovcov je dnes slabší ako počas vlád Smeru. Vzhľadom na turbulentnú politickú situáciu – a vzťahy v súčasnej vládnej koalícii – ale netreba robiť predčasné závery. V prípade zmeny vlády – či už normálnou cestou alebo po predčasných voľbách – sa môže všetko vrátiť do starých koľají. Bödörovci aj iné oligarchické alebo mafiánske skupiny budú robiť všetko pre to, aby si zachránili krk, peniaze aj osobnú slobodu. A využijú na to všetky možné prostriedky – vrátane diskreditácie, vydierania a podobne.“ 

Bonulu dnes hrozí, že príde o špeciálny status aj státisíce eur od štátu, keďže ministerstvo hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka plánuje rozviazať s SBSkou spoluprácu. Rezort chce zrušiť Bonulu status subjektu hospodárskej mobilizácie, ktorý mu udelil Ľubomír Jahnátek.

Národný bezpečnostný úrad zároveň rozhoduje, či ponechá bödörovcom bezpečnostnú previerku na najvyšší stupeň. Ak by o ňu prišli, Bonul by vypadol z mnohých miliónových štátnych zákaziek. V sídle spoločnosti v Nitre už bola aj NAKA, ktorú zaujímali dokumenty v súvislosti s kauzou Dobytkár.

Tajomný Zoroslav Kollár 

Aj keď sa nitrianska skupina bödörovcov s nejasným počtom a zaradením členov zdá byť  mocná, Marek Vagovič z portálu Aktuality má jasno v tom, že ani mediálne exponovaní ľudia ako Norbert Bödör „mocou“ nedosiahli na iného podnikateľa. 

„Významný vplyv na politiku, ale najmä justíciu má Zoroslav Kollár. V porovnaní s ním boli „naši ľudia“ typu Bašternák alebo Kočner len treťoligoví podvodníci, ktorým išla karta, lebo boli drzí a bezškrupulózni. Kollár je oveľa chytrejší a menej nápadný, na rozdiel od nich sa nikde nevystrkoval. Svoje siete spriadal potichu, bez zapnutých reflektorov a kamier. Aj preto je oveľa nebezpečnejší – a zatiaľ bezúhonný, ctihodný občan,“ pripomína Marek Vagovič. 

O Zoroslavovi Kollárovi vie verejnosť pravdepodobne oveľa menej, ako by mala. V 90. rokoch podnikal v konkurzoch. Aktuality pripomínajú, že bol konečným užívateľom výhod vo viacerých firmách, ktoré mali zákazky od štátu, v roku 2017 však zo siedmych z nich vystúpil.

Podnikal aj s Norbertom Bödörom, napríklad v eseročke Trenčianske kúpele, odkiaľ spolu oficiálne vystúpili v roku 2017, zistili Aktuality. Kollár pôsobil aj v akciovej spoločnosti Kúpele Trenčianske Teplice, kde  bola členou predstavenstva do júla 2018 manželka bývalého šéfa protikorupčnej polície Mária Krajmerová.   

O Zoroslavovi Kollárovi v súčasnosti vypovedá aj sudca Vladimír Sklenka v rámci kauzy Búrka, ktorá sa týka tzv. Kočnerovych sudcov. Sklena vypovedal, že v prospech Zoroslava Kollára rozhodoval ešte skôr ako pre Mariána Kočnera. 

Vladimír Sklenka pred vyšetrovateľmi podľa Denníka N potvrdil, že za rozhodnutia v prospech Zoroslava Kollára dostal úplatky za 20-tisíc eur, ktoré vraj sprostredkoval vtedajší podpredseda jeho súdu Richard Molnár. „To, že Rišo Molnár je kamarát a veľmi dobre sa poznajú a že sa stretávajú so Zoroslavom Kollárom, to som vedel, vie to aj celý Justičný palác,“ vypovedal Vladimír Sklenka podľa Denníka N.