Imaginárium - miesto venované imaginácii, predstavivosti, obrazotvornosti a vedome ovládanej tvorivej fantázii, ktoré rozvíja tvorivú predstavivosť smerom k dosiahnutiu vedeckých, umeleckých, komerčných, rekreačných, alebo duchovných zámerov. (Wikipédia)

„Tu máme certifikované unimobunky pre desať rodín. V podstate je to čierna stavba, alebo už ako chcete. Ale žijú tu rodiny. Keď sme pred 12 rokmi začínali, bolo to zarastené kríkmi, rumovisko, nič, nula. Ľudí a rodín stále pribúdalo. Títo už nemusia byť na ulici. Tam by sa dotrápili.“

Farára Petra Gombitu nájdem v areáli správy mestskej zelene - Záhrada v Bernátovciach. Vernej sučke Sáre (bude nás po celý čas sprevádzať) práve dáva na chrbát preparát proti kliešťom.

V prenajatom 30-hektárovom areáli medzi štrkoviskom Krásna a obcou Valaliky, tesne vedľa mestskej spaľovne odpadov Kosit s vysokými komínmi, vedie rímskokatolícky kňaz od roku 2008 útulok a nocľaháreň pre bezdomovcov.

Volá sa to trochu pateticky: Oáza – nádej pre nový život. Veľa miesta pre pátos tu ale nie je. Okamžite po prekročení prahu oázy zažijem tvrdú každodennú realitu. Vitajte v imagináriu farára Gombitu.

„Urobíme to hneď teraz, zajtra odchádzam preč. Tak si to zapnite, ukážem vám čo sa dá. Ešte majú prísť kvôli územnému plánu nejakí chlapci z mesta, tak sa k nám potom pripoja,“ povie Gombita.

Zatiaľ čo za ním kráčam k novej obytnej časti pre rodiny, vybaví tri telefonáty a odpovie piatim ľuďom, ktorí k nemu nepretržite pribiehajú a odbiehajú.

Raj aj peklo

Bude to tak po celý čas keď pôjdeme ďalej a ďalej do útrob a hĺbky oázy. Autentického raja aj pekla pre ľudí v tiesni. Dnes ich tu žije takmer 300. Okrem kňaza sa o nich stará ďalších 12 ľudí. Väčšinou z ich vlastných radov (len pre porovnanie – v „podobnom“ štátnom zariadení by podľa zákona muselo byť 10-krát viac personálu).

Uvidím ich tu dnes robiacich, chodiacich, sediacich aj ležiacich. Pri zvieratách, pri rastlinách, usmievavých, zamračených, kričiacich, nevrlých, neprítomných, bezbranných aj tichých. Spokojných, zranených aj rozbitých. So životom aj bez neho.

Peter Gombita neprestane telefonovať, rozdávať inštrukcie a príkazy, prijímať a vyprevádzať hostí. Odpovedať na otázky a prihovárať sa všetkým, ktorých stretneme.

Oázou už sprevádzal desiatky úradníkov aj novinárov. Všetko v pokoji a bez stresu. Každé slovo uvážené, vyrovnané a otvorené.

Keď pozerám na tohto človeka s akým pokojom sa venuje niekoľkým ľuďom a veciam naraz, napadne mi, že toto je miesto kde by mali školiť profesionálnych biznis a life koučov.

Čti také

Mikuláš Vareha sa vracia: Vo väzení by mali byť štátne bordely. Rómom dám do lesa služobné slony, boxeri budú dojiť kravyMikuláš Vareha sa vracia: Vo väzení by mali byť štátne bordely. Rómom dám do lesa služobné slony, boxeri budú dojiť kravy

V unimobunke

Pri unimobunkách sa k nám pridávajú chlapci z magistrátu. „ … Títo už nemusia byť na ulici. Tam by sa dotrápili,“  hovorí Gombita. Vstupujeme hneď do prvej z unimobuniek.

„Kuchyňa s obývačkou a vedľa spálňa. Kúpelňa, sprcha a WC. Kúrenie drevom v peci. Rozmýšľame o solárnych paneloch. Len to všetko stojí peniaze,“ ukazuje Gombita.

Na elektrickom sporáku sa varí kapustová polievka s klobáskou. Pýtam sa kuchárky ako sa im tu býva.

„Dobre, sme tu už tretí rok, v novembri čakáme dievčatko,“ odpovedá mladá Rómka. Žije tu s mužom a dvoma deťmi. Vonku pred unimobunkou pracujú s lopatami traja rómski chlapci.

Vozia a urovnávajú zeminu na kvetinový záhon. Na fúriku im ju spoza ďalších unimobuniek, kde sa kopú jamy pre elektrické rozvody priváža starší chlapec.