Matovičova vláda vedie krajinu už pol roka. Tieto kauzy musela vysvetľovať

Petru Krištúfkovú tri mesiace po začiatku vládnutia zvolili za splnomocnenkyňu vlády pre podporu rodiny. Funkciu jej ušili na mieru, o jej odbornosti verejnosť pochybuje aj pre životopis, z ktorého vyplýva, že dosiahla len bakalárske vzdelanie na pochybnej slovenskej súkromnej škole a maturitu si dorábala, keď mala 25 rokov. 

Na tomto poste vydržala len 4 dni, po ktorých odstúpila. Rozhodnutie prišlo po zverejnení fotiek, podľa ktorých trávila Petra Krištúfková v minulosti čas na jachte Mariana Kočnera aj keď popierala, že by sa s ním poznala. „Stretla som ho tak, ako ste ho stretávali vy v Bratislave, v meste,“ opísala svoj vzťah s Marianom Kočnerom. Na otázku, či jej požičiaval auto, reagovala: „Nie, nie, nie. Trikrát som povedala nie“.

Marian Kočner v roku 2016 povedal, že Petru Krištúfkovú zobral na dovolenku na loď, ešte predtým jej požičiavali Kočnerovci auto. Petra Krištúfková aj pri odvolávaní naďalej tvrdila, že bola kamarátka s manželkou Mariana Kočnera a nie priamo s ním. „Ten vzťah ku mne bol taký, že naozaj ma nemal rád,“ povedala.

Petra Krištúfková má dieťa so známym mafiánom Róbertom Diničom. Dcéru má aj s predsedom parlamentu Borisom Kollárom, s ktorým pred voľbami v roku 2016 nadviazala pracovný vzťah. Keď Diniča zlikvidovali, zaplietla sa s ďalšími mafiánmi.

Stretnutie Kollára s Haščákom 

Boris Kollár a šéf finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák sa stretli v septembri 2020 v centre Bratislavy.

Keď sa ich novinári pýtali na dôvody, ich verzie sa výrazne líšili. Boris Kollár povedal, že sa stretli pre články o správach medzi ním a transrodovou modelkou, ktoré publikoval týždenník Plus 7 dní patriaci do portfólia Penty. 

Oligarcha Jaroslav Haščák si rovnaké stretnutie pamätal len o pár minút neskôr inak. Denníku N podnikateľ a hlavný aktér kauzy Gorila povedal, že sa s Borisom Kollárom stretol, pretože píše knihu o politike. „Každý človek prechádza v istej etape života určitým vývojom. Okrem toho, že ma baví to, čo robím, podnikám, dospel som do štádia, že chcem napísať knihu,“ povedal pre Denník N.

Na tlačovej konferencii Boris Kollár povedal, že sa za komunikáciu s transrodovou modelkou nehodlá ospravedlňovať a zopakoval, že si iba robil srandu. Vysvetľoval aj dôvod svojho stretnutia so spolumajiteľom Penty Jaroslavom Haščákom. „Pán Haščák mi dal krásnu 30-minútovú prednášku o tom ako by mali fungovať médiá," povedal predseda parlamentu.

Podľa politológa Erika Láštica si už ľudia okolo Igora Matoviča mali možnosť uvedomiť, že život v koalícii vyzerá inak, ako v opozícii. 

„Vzhľadom na to, že máme koaličnú vládu, tie prístupy strán a ich lídrov ku kauzám sú rozdielne. Určite vidieť dve veci. Prvá, ako sa mení optika politika, ktorý ide z opozície do vlády a uvedomí si, že médiá sú často kritickým spoluhráčom a nie iba pomocníkom, ktorý kritizuje tých druhých. Druhá vec, ktorú vidieť je, že každá koaličná strana má odlišne náročných voličov. To, čo prejde Borisovi Kollárovi by neprešlo Veronike Remišovej. Jednoducho motivácie voličov, bývalých, či budúcich prečo podporujú stranu/lídra sú často rozdielne,“ myslí si politológ.

Podozrivé nominácie a „Tajný Kyselica“

Na konci júla 2020 zverejnil Denník N informáciu o tom, že bývalý šéf tímu Gorila Lukáš Kyselica žil dvojitý život. Ten bol súčasťou tajnej služby aj v čase, keď kandidoval do parlamentu, ale aj vtedy, keď jej bývalý šéf Ján Balciar kritizoval vtedajšieho poslanca a súčasného ministra obrany Jaroslava Naďa. Mal mu „vybaviť“ aj obvinenie na základe vymyslených informácií od Balciarových ľudí, ktoré neskôr vyšetrovateľ zrušil. Lukáš Kyselica skončil v tajnej službe v deň, keď sa stal poslancom NR SR. 

Lukáš Kyselica sa stal aj štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, z tejto pozície však po medializovaných informáciách odstúpil a vrátil sa do parlamentu. Zákon hovorí, že kandidovať do parlamentu nemôže aktívny vojak, ktorým pravdepodobne Kyselica bol, keď pôsobil vo Vojenskom spravodajstve. Keďže je viazaný mlčanlivosťou, nemôže odpovedať, čo v tajnej službe robil. 

Motív Lukáša Kyselicu mohol byť aj finančný. Ak by stihol odslúžiť ešte niekoľko mesiacov, jeho výsluhový dôchodok by sa zvýšil podľa tabuliek o 300 eur mesačne. 

Ďalšou problematickou nomináciou v rezorte vnútra bola generálna tajomníčka ministerstva Anna Bilecová, ktorá sa objavila v kauze podvodov s DPH za 70 miliónov. Igor Matovič sa jej zastával a navrhol, aby absolvovala detektor lži, ona radšej okamžite odstúpila.

Pôvodne pôsobila na pozícii vedúcej kontroly na Daňovom úrade v Michalovciach práve v čase, keď boli podozrivým firmám vyplatené veľké odpočty DPH. Potvrdzovať to majú aj údajné telefonáty. Bol to práve Lukáš Kyselica, kto navrhol vymenovať Annu Bilecovú a Hospodárske noviny upozornili na to, že sa o jej nominácii vedelo vopred. 

Nadácia Zastavme korupciu poukázala aj na kontroverzné osoby v rade Úradu pre verejné obstarávanie. „Nina Komorníková má cez svojho manžela blízko k Ivanovi Kmotríkovi, Eva Hečková zas ku Kajetánovi Kičurovi. Napriek nášmu naliehaniu, aby vláda tieto členky odvolala, sú stále na svojom mieste,“ upozorňovala NZK po 100 dňoch vlády.

Transparency International Slovensko poukazovalo aj na problémy pri výbere nového riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne.  „Na stránke ministerstva ani poisťovne nie sú zverejnené mená kandidátov ani výberovej komisie, poradie uchádzačov, ani rozvojový plán víťaza. Rezort sme preto cez infozákon požiadali, aby nám podrobnosti o výbere sprístupnil,“ upozornila Transparency International na nekorektný výber na post riaditeľa poisťovne.

TIS na Facebooku upozornila aj na to, že nový šéf Hlavného banského úradu Bohumír Zvrškovec (SaS) vymenoval do čela dvoch obvodných banských úradov svojich známych. Ani jeden podľa organizácie nemá skúsenosti s banskou činnosťou. „Máme silné podozrenie, že výberové konania neboli v skutočnosti férové,“ myslí si Transparency International. Nominácia šéfa Hlavného banského úradu patrí do rúk ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi. Nomináciu Bohumíra Zvrškoveca odôvodnil tak, že ide o krízového manažéra potrebného na plné sfunkčnenie úradu.

Igor Matovič pred voľbami sľuboval transparentné výberové konania na všetkých úrovniach, práve tie často pri výmene bývalých úradníkov chýbajú. Príkladom boli stranícke nominácie OĽaNO na okresných úradoch alebo výmeny niektorých riaditeľov na úradoch práce v z dielne hnutia Sme rodina. Napríklad v Banskobystrickom kraji boli podľa denníka SME do júla 2020 odvolaní všetci ôsmi doterajší riaditelia, niektorých nahradili práve nominanti Sme rodina.

Nového riaditeľa má aj úrad práce v Banskej Bystrici, kde Pavla Červienku nahradil krajský podpredseda a hokejový manažér Tomáš Gbúr. „Vláda neplánuje žiadne plošné čistky, ale riaditelia na úradoch práce, ktoré nefungujú, musia byť vymeniteľní, ak si neplnia svoje úlohy,“ povedal v máji 2020 minister práce Milan Krajniak.

Obžalovaný právnik blízky Hegerovi

K podozrivým nomináciám sa pridal aj prípad advokáta Michala Miškoviča, ktorý podpísal od volieb so štátom zmluvy za 850-tisíc eur. 

Ešte v marci roku 2018 upozornil na Michala Miškoviča vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorý podal trestné oznámenie v súvislosti s podozreniami, že Miškovič ponúkal svoje konzultačné služby v zdravotníckom biznise, za čo si pýtal aj 15 % províziu z predaja a 100-tisíc eur za to, „že to vybaví.“

Aktuality upozornili na to, že právnická firma Michala Miškoviča získala od Tiposu zákazku na 307-tisíc eur, s ministerstvom životného prostredia na 235-tisíc a so Slovenským pozemkovým fondom za 287-tisíc eur. Miškovičova firma podpísala aj zmluvu so žilinskou župou alebo Trnavským samosprávnym krajom, kde je šéfom Jozef Viskupič. Všetci sú nominantmi strany OĽaNO.

Aktuality tiež pripomenuli, že Michal Miškovič je jedným zo štyroch poradcov ministra financií Eduarda Hegera.

Advokátovi Michalovi Miškovičovi mala Slovenská advokátska komora pozastaviť advokátsku činnosť. Informoval o tom portál Aktuality.sk. Komora sa k záležitosti vyjadrila vo všeobecnej rovine. Výkon advokátskej činnosti Miškovičovi podľa portálu pozastavili v dôsledku súdneho konania, v ktorom čelí obžalobe z porušovania cudzích práv.

Napriek tomu si politológ Erik Láštic myslí, že sa vláde Igora Matoviča podarilo splniť niektoré zo svojich sľubov. „Ak použijeme dnešné vyjadrenie premiéra Matoviča, že od voličov získali mandát na vyčistenie chlieva, tak z tohto pohľadu je zrejmé, že sa veci rozhýbali. NAKA, polícia, aj prokuratúra zjavne pôsobia slobodnejšie, mnohí, ktorí roky stelesňovali štát, v ktorom vládli "naši ľudia" sú už trestne stíhaní,“ hovorí odborník.

Zároveň upozorňuje, že sa niektoré veci nemusí podariť dotiahnuť do úplného konca a ako príklad uvádza nedávny neprávoplatný rozsudok ŠTS v prípade vraždy Jána Kuciaka: „Samozrejme, takýto frontálny útok vedie aj k tomu, že niektoré veci nebudú dotiahnuté, niektoré sa nemusí napriek obvineniam podariť doviesť až pred súd, či budú súdom zmetené zo stola. Prípad vraždy J. Kuciaka a M. Kušnírovej je toho príkladom. Inak funguje súdenie a odsúdenie na stránkach médií, či verejnej mienky, inak v trestnom práve a súdnom konaní,“ uzatvára Láštic.