Ženu mal pod nátlakom nútiť k uznaniu dlhu, na súde sa zaňho prihovoril kňaz. Kto je Ľudovít Makó a čo má spoločné s takáčovcami?

„Na zdôraznenie svojich slov sa obvinený Makó postavil a hádzal pred poškodenú na stôl faktúry, ktoré boli poškodenou vyhotovené a podpisané a v priebehu tejto činnosti opakovane na poškodenú kričal, a to aj napriek skutočnosti, že menovaná plakala a popierala svoju účasť a podiel viny na zmiznutom tovare,“ pokračuje uznesenie.

 V uznesení sa ďalej píše, že Makó pokračoval vyhrážaním sa poškodenej väzením, čo ju doviedlo k tomu, aby sa "zlomila". To využil promptne na návrh obchodu, keď údajne poškodenej ponúkol, že vec neodovzdá polícii. Jej protislužbou bolo, že sa nechala odviezť v zavretom aute za neznámou notárkou, kde v sprievode dvoch zatiaľ nestotožnených mužov podpísala notársku zápisnicu o uznaní dlhu vo výške presahujúcej 100-tisíc eur. 

Tieto dve návštevy logistického centra a údajné členstvo v skupine takáčovcov zabezpečilo Makóovi obvinenie z troch skutkov. V prvom prípade ide už o spomínaný zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. V prípade návštevy logistického centra zase o zločin obmedzovania osobnej slobody. V treťom skutku si bývalý riaditeľ daňových kriminalistov vyslúžil obvinenie z dokonca obzvlášť závažného zločinu vydierania.

Na dokreslenie údajnej Makóovej prefíkanosti môže slúžiť aj vyjadrenie jedného zo svedkov, z ktorého výsluchu vyplynulo, že si mal Makó výsluch poškodenej ženy nahrávať. Nahrávku mal však vyhotoviť takým spôsobom, že časti rozhovoru, v ktorých sa poškodenej žene vyhrážal neboli zaznamenané. 

Kontakty na polícii

Jej neskoršie trestné oznámenie tak odmietli aj na základe Makóovej nahrávky, čo bolo v uznesení zhodnotené ako chladnokrvný kalkul. Tento fakt doplnil prokurátor aj o možné prepojenie obvineného na policajné orgány, keď spomenul výsluch poškodenej. Tej počas oznamovania skutku na polícii predložili prepis nahrávky, ktorý sa jej už na pohľad vraj zdal neúplný. Po žiadosti, aby jej vyšetrovateľ nahrávku pustil zavolal vyšetrovateľ neznámej osobe, s ktorou si tykal a žiadal od nej predmetnú nahrávku. „Pričom vo vyšetrovacom spise nefiguruje žiadna listina, ktorá by deklarovala spôsob, akým bola nahrávka zadovážená do vyšetrovacieho spisu," informuje prokurátor.

Poškodenej neznámej žene dal napokon našťastie za pravdu súd, keď naň podala žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. V roku 2019 toto rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Bratislave. 

Vybavovač protekcie

Prokurátor vo svojom návrhu však spomína aj iné skutočnosti, než tri skutky, za ktoré je Makó obvinený. Jedna z nich hovorí o svedkovi zo skupiny takáčovcov, ktorý sa vyjadril, že mal Makó z pozície riaditeľa Kriminálneho úradu poskytnúť skrz prostredníka členom takáčovcov informáciu o pripravovanej akcii zameranej na tzv. kvízomaty. 

Rovnako sa mal postarať aj o to, aby neboli členom takáčovcov zablokované účty potom, čo časť z nich zobrali v roku 2017 do vyšetrovacej väzby. Za takéto konanie mal podľa prokurátora inkasovať aj odmenu.

Threema z Chorvátska

Ako informuje portál Aktuality.sk v kauze figuruje aj istý František Böhm. Toho zobral predseda ŠTS Ján Hrubala do väzby minulý týždeň po tom, čo ho vyšetrovateľ obvinil zo zosnovania a založenia zločineckej skupiny.

Böhmov vzťah k Makóovi je momentálne nejasný okrem toho, že sú obvinení z rovnakého trestného činu a v rovnakej kauze. Čo je však na Böhmovom prípade zaujímavé je informácia, ktorá by mohla ďalej preukazovať prepojenia zločineckej skupiny takáčovcov na orgány činné v trestnom konaní. Ilustrovať by to mal prípad, ktorý sa týka bossa takáčovcov Ľubomíra Kudličku, ktorého zhodou náhod v roku 2017 nevzal do väzby práve predseda ŠTS Ján Hrubala.

Ľubomír Kudlička sa podľa knihy novinára Jána Petroviča - Slovenská mafia, Príbehy písané krvou dostal do čela skupiny takáčovcov po smrti jej zakladateľa Jána Takáča v roku 2003. Kudlička momentálne čelí obžalobe z vraždy.

Už spomínaný František Böhm mal byť podľa uznesenia sudcu Hrubalu človekom, ktorý počas dovolenky v Chorvátsku vybavil cez Threemu, aby prokurátorka nepodala sťažnosť v prípade, že sudca Kudličku na slobodu pustí. 

Hrubala Kudličku onoho času na slobodu pustil s finančnou zárukou 100-tisíc eur a prokurátorka vtedy naozaj nepodala sťažnosť, čo je v podobných prípadoch nezvyčajné, napriek tomu, že má prokurátor na to právo. 

Kontaktom, cez ktorý mal Böhm vybaviť nečinnosť prokurátorky mal byť podľa uznesenia samotný špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. „K uvedenej dohode došlo počas plavby a oslavy 40-tych narodenín xxxxxxxx v Chorvátsku, pričom komunikácia s obv. xxxxxxx prebiehala vo vzťahu k tejto dohode výhradne cez osobu obv. xxxxxx prostredníctvom aplikácie Threema, pričom kontaktom obv. xxxxxxx na ÚŠP GPSR, mal byť samotný špeciálny prokurátor,“ uvádza sa v anonymizovanom uznesení.

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý je známy okrem iného tým, že počas svojej kariéry nepodal obžalobu a vložil si do banky 200 tisíc eur v hotovosti, sa pre portál nevyjadril a odvolal sa na informačné embargo, ktoré na kauzu uvalil dozorový prokurátor. V roku 2017, keď bola väzba Kudličku aktuálna však pre Aktuality uviedol, že považuje finančnú záruku za adekvátnu. Jeho stanovisko vtedy kritizoval generálny prokurátor Jaromír Čižnár.

Makóova obrana

Makó však obvinenia odmieta a argumentuje, že sa necíti byť členom organizovanej skupiny, pretože „zo spisového materiálu nevyplýva, komu mal byť podriadený, alebo koho mal riadiť on a výpovede proti nemu v tomto smere považuje za účelové."

Vzhľadom na návrh kolúznej väzby, ktorá slúži na to, aby obvinený neopvlyvňoval svedkov, Makó poukázal na to, že sa skutky mali stať v roku 2011 a žiaden zo svedkov neuviedol, že by sa ich snažil akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. 

Väzbu navrhol nahradiť jednak finančnou zábezpekou vo výške 100-tisíc eur ale aj zárukou dôveryhodnej osoby. Tou má byť v tomto prípade katolícky kňaz, ktorý Makóa učil na základnej škole náboženstvo a myslí si, že by naňho vedel pôsobiť a byť mu mravnou a duchovnou oporou. 

Ani 100-tisíc eurová záruka a ani kňaz po opise spomínaných skutkov nepresvedčili sudcu, aby ponechal obvineného na slobode. Ako poznamenal vo svojom uznesení - vyšetrovanie je stále na začiatku. Existuje tak obava, že by mohol obvinený ovplyvniť osoby, ktorých výsluch prichádza do úvahy. „Táto hrozba nie je iba hypotetická,“ uviedol sudca a poukázal na výpovede svedkov a sofistikovanosť jeho konania.

Čo bude ďalej?

Kauza kedysi vysokopostaveného predstaviteľa finančnej správy už teda zahŕňa podozrenia voči špeciálnemu prokurátorovi, aj jednej z najobávanejších zločineckých skupín ako aj vydieranie súkromných podnikateľov a krytie týchto trestných činov. 

Otázkou teda zostáva prečo si proti rozhodnutiu o vzatí do väzby nepodal Makó sťažnosť, na ktorú mal právo. Odpoveď ponúka už samotné uznesenie o vzatí do väzby. "Obvinený ponúkol dozorujúcemu prokurátorovi spoluprácu v iných závažných trestných činoch, o ktorých obvinený vie a zároveň vie poskytnúť rôzne dôkazy a informácie súvisiace s inou trestnou činnosťou. Samozrejme aj v daňovej a inej oblasti. Vzhľadom na to, že ide o závažné informácie, požiadal o štatút utajeného svedka, a v tomto prípade je pripravený s prokurátorom spolupracovať ihnď za podmienok, ktoré mu určí," .

Podľa informácii portálu Topky.sk už na polícii v súvislosti s tvrdeniami Makóa o inej závažnej trestnej činnosti zriadili špeciálny vyšetrovací tím. Jeho existenciu zatiaľ nikto nepotvrdil a nevie o ňom podľa vlastných slov ani dočasný policajný prezident Peter Kovařík. Vysvetľovalo by to však absenciu Makóovej sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby. Kauzy spojené s niekdajším riaditeľom KÚFS Ľudovítom Makóm sú tak skôr len na začiatku.