Sexuálne poruchy v minulosti a dnes: Kedysi sa problémy s erekciou riešili zákazom masturbácie či potieraním chodidiel masťou

Erekcia je vraj vyjadrením energie Yang, v starobe prirodzene klesá

Prírodou sa nechali inšpirovať aj v ďalších antických ríšach. Ying a yang, teda dva protipóly, ktoré spolu vytvárajú harmóniu, boli základným stavebným kameňom čínskej kultúry. V starovekej Číne verili, že problémy s erekciou spôsobuje nerovnováha medzi dvoma stranami prírody, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Verili, že kým sa muž dožije 60 rokov, jeho životodarná sila Yin vraj zoslabne a začne mať problémy. Neschopnosť erekcie či príliš skorá ejakulácia sú sprievodnými javmi takéhoto starnutia.

Treba zdôrazniť, že moderná sexuológia, ako aj psychológia zameraná na vzťahy a sexualitu, svorne zdôrazňujú, že erekcia nie je jedinou nevyhnutnosťou pre sex a zároveň, že sex nie je len o penetrácii. V časoch, keď išlo o česť ľudí a tiež o ich potomstvo, a to najmä v prípade cisárov, však takéto prednášky nepomáhali. Erekcia a plodnosť boli pre každého vladára, a vlastne aj pre každú rodinu, nevyhnutnosťou.

Najstarší čínsky lekársky text Huang‐Ti Nei‐Ching (v doslovnom preklade Vnútorný kánon Žltého cisára), ktorý je základom tradičnej čínskej medicíny, sa venuje aj tomuto problému. Navrhuje liečivý elixír namiešaný z 22 ingrediencií, ktorý údajne dopomohol cisárovi k bohatému sexuálnemu životu (s 1200 ženami) a dosiahol vďaka nemu aj nesmrteľnosť.

Z tradičnej čínskej medicíny sa však dodnes pre liečbu tohto problému využíva aj akupunktúra. Obľúbená je najmä v Amerike a v Číne.

Mnohé staroveké kultúry verili, že chýbajúca erekcia je spôsobená božskou kliatbou – platilo to v Egypte, kde penis potierali napríklad rozdrvenými srdcami krokodílov, či v Grécku. Využívali aj modrý lotosový kvet, extrakt z neho mal vraj liečiť neplodnosť.

Neboli tak ďaleko od pravdy:  jeho aktívna látka apomorfín sa využíva aj pri dnešných liečebných metódach erektilnej dysfunkcie. Kedysi sa ním pokúšali liečiť homosexualitu na oddeleniach psychiatrie, dnes ju využívajú pri pacientoch s Parkinsonovou chorobou.

O impotencii hovorí aj samotná Biblia, napríklad v knihe Genezis. Podľa biblického príbehu kráľ Abimelech prišiel o svoju „mužnosť“, pretože zviedol Abrahámovu ženu Sáru. 

Až do stredoveku boli ľudia presvedčení o nadprirodzenom pôvode impotencie. Vraj ju spôsobovali čarodejnice alebo šlo o Boží trest. Ak sa mužovi nepostavil, tak to dokonca vraj bol v priebehu niekoľkých storočí – podľa BJU od 13. do 17. storočia – dôvod pre rozvod, najmä vo vyššej spoločenskej vrstve.

Dokonca bolo pre takého muža smrteľným hriechom oženiť sa. Jediný spôsob, ako mohol muž preukázať, že sa nedopustil takéhoto „ohavného činu“, bolo presvedčiť sudcu.  To často znamenalo sex pred verejnosťou, kde posudzovali, či je erekcia dostatočná. V niektorých prípadoch musel muž pred svedkami ejakulovať, v iných skontrolovali panenskú blanu partnerky. 

V 19. storočí si dokonca mysleli, že dôvodom chýbajúcej erekcie je príliš častá masturbácia či chýbajúca sebadisciplína. Vo viktoriánskej spoločnosti boli dlho presvedčení, že takéto prejavy sexuality spôsobujú, že semena ubudne a napokon muž príde aj o erekciu.

Rozdávali sa letáčiky, ktoré ľudí varovali pred rizikom masturbácie a rodičia svojim synom zakazovali dotýkať sa. Medzi liečivá zaradili ópium či chinín, a penis si museli chlapci skoro ráno namočiť v studenej slanej vode. 

Podľa BJUI dokonca pre „náročné prípady“ lekári odporúčali zjazvenie hrádze, po ktorej mali pomocou trubičky vysať krv. Následne do močovodu zaviedli dilatátor (lekársky prístroj na rozšírenie priechodu), ktorý bol potretý masťou s obsahom ortute. Zavedený ostal 5-10 minút v nádeji, že tlak pomôže uľaviť upchatým cievam.

Implantáty, vákuová liečba či injekcie priamo do penisu

V dvadsiatom storočí sa akoby rozsypalo vrece s možnými liečbami. Prvé dekády sa vďaka ruskému lekárovi menom Serge Voronoff rozšírila, neskôr zatratila, metóda transplantácie častí zvieracích semenníkov na ľudské.

Voronoff najskôr svoju teóriu skúšal na zvieratách, neskôr na ľuďoch v nádeji, že im prinavráti mladistvú a doslova zvieraciu chuť na sex. Experimenty posunul správnym smerom objav testosterónu v roku 1935, ktorý napokon spustil revolúciu v hľadaní lieku na erekciu.

V druhej polovici minulého storočia skúšali lekári aj laici niekoľko inovatívnych riešení: implantáty či injekcie priamo do penisu zneli bolestivo (a často skutočne boleli), no aspoň krátkodobo naozaj pomohli. Všetky tri metódy sa využívajú dodnes, no väčšina mužov najskôr hľadá pomoc v lekárni. Malá modrá tabletka sa na oficiálny zoznam schválených liekov americkej Správy potravín a liečiv (FDA) dostala v roku 1998 pod menom Viagra. 

Vďaka nej sa dnes už môžu muži vyhnúť elektrošokom či iným invazívnym metódam pri liečbe. Okrem tabletiek sa naďalej hojne využívajú aj afrodiziaká (najmä v ľahších prípadoch) a v posledných dekádach sa už berie do úvahy aj endokrinologické vyšetrenie a stav hormónov u pacientov. Stále viac sa do popredia dostáva aj mentálna stránka sexuálnych porúch, ktorá bola po stáročia zanedbávaná.

Hoci je erektilná dysfunkcia zrejme najznámejšou medzi laikmi, podľa webu Psychozdravie môže muži trpieť aj poruchou orgazmu, predčasnou ejakuláciou či zníženou sexuálnou túžbou. Medzi moderné liečby v prípade poruchy erekcie patrí aj hypnoterapia, autogénny tréning či tréning sebapresadenia (nacvičovanie najmä sociálnych zručností potrebných pre zvládanie prípadných zlyhaní). 

Doporučeno

Chlapci se při prvním sexu udělají rychle a dívky vůbec. Vyvracíme 5 mýtů o sexu, které by již měly zůstat v minulosti 13. září 2020 v 16:21

Klitorálny orgazmus je vraj len pre dievčatá, vaginálny pre dospelé ženy

Nie náhodou sa dlhšia časť tohto článku venuje erektilnej dysfunkcii. Ženským poruchám sa vedci začali venovať oveľa neskôr a aj samotná anatómia bola dlho zanedbávaná, nejasná  či nepresná, píše britský Guardian.

Medzi prvými sexuálnymi poruchami, ktoré diagnostikovali ženám, bola nymfománia. Podľa Medical News už v 16. storočí dostalo túto nelichotivú nálepku mnoho žien. Až vývoj sexuológie a psychiatrie dopomohol k ustáleniu termínu sexuálne dysfunkcie, desiatky rokov však bola ich diagnóza a následná liečba viac škodlivá než nápomocná.

Sigmund Freud bol presvedčený, že napríklad neschopnosť dosiahnuť vaginálny orgazmus je sprievodným prejavom frigidity. Zároveň však vo svojej teórii o ženskom orgazme vysvetľoval, že klitorálny orgazmus je len pre dospievajúce dievčatá. Zrelá žena by mala prirodzene „presedlať“ na vaginálny, a to bez akejkoľvek inej stimulácie. Túto teóriu pritom nezaložil na štúdiu ženskej anatómie, zdôrazňuje web Menage a quatre. 

Takéto zmýšľanie viedlo k démonizácii masturbácie, hoci historicky sa verilo, že nielenže škodí zdraviu, no je aj zbytočná, pretože nevedie k splodeniu potomkov. O dôležitosti a úlohe masturbácie vo fyzickom, no najmä psychickom vývoji, počuť len v posledných rokoch.

Celkovo sa v priebehu 20. storočia, najmä vďaka rozkvetu psychoanalýzy (k tomu značne prispel aj Freud) spájali sexuálne poruchy a problémy s psychickým zdravím. V prípade žien boli problémy po stáročia najmä spoločenského rozmeru, pretože sa predpokladalo, očakávalo až vyžadovalo, že budú mať sex len v manželstve.

Podľa tejto štúdie bol posun k termínu sexuálne dysfunkcie veľkým míľnikom pre ženské sexuálne zdravie. Mnohí vedci a lídri feministických hnutí však apelujú na to, aby sa duševné a sexuálne poruchy nehádzali do jedného vreca, pretože tým sa len prehĺbi stigma okolo ženskej sexuality a vedie to k spochybňovaniu pacientiek. 

Sexuálne dysfunkcie po stáročia v západnej Európe spájali s diagnózou ženskej hystérie. Bolesti hlavy, nepohodlie, stres, dýchavičnosť, nechuť do jedla či do sexu či „tendencia spôsobovať problémy“. Všetky tieto príznaky „ukazovali na ženskú hystériu“, ktorá sa liečila vaginálnou masážou.

Tú robili lekári vo svojej ambulancii a cieľom bol paroxyzmus, teda zmiznutie týchto prejavov (vďaka orgazmu). Neskôr sa vďaka elektrickým masážnym prístrojom mohla táto liečba preniesť aj do pohodlia domácností. Diagnóza ženskej hystérie je už, samozrejme, zastaralá.

Tieto prístroje sa však stali prvými sexuálnymi pomôckami, dnes je trh oveľa širší. Naďalej sa v niektorých prípadoch erotické „hračky“ odporúčajú aj pri sexuálnych dysfunkciách, no ich využitie, význam a najmä sloboda pri ich používaní sú diametrálne odlišné od minulých storočí. Dnes odborníci stále častejšie hovoria o zdravej miere masturbácie a o pozitívnych následkoch orgazmu už vieme viac.

V tomto storočí sa častejšie skloňuje aj slovo rozkoš. Radosť z vlastnej sexuality a zo sexuálnych skúseností sa len nedávno dostala do popredia ako jeden z pilierov duševnej pohody. Často o nej hovoria napríklad v centre Pleasure-centered Sexology.

Doporučeno

Klitorální, vaginální, anální, mokrý nebo nekonečný. Jaké jsou typy orgasmu a opravdu je ve vztahu tak důležitý? 20. října 2020 v 16:45

Diagnostikovať poruchy u žien nie je jednoduché, nemusia mať fyzické prejavy

Medzi bolestivé sexuálne poruchy patrí dyspareunia (bolestivý styk, touto poruchou môžu trpieť aj muži) a vaginizmus. Sexuologička Dana Šedivá opísala vaginizmus ako „reflexné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvového vchodu a panvového dna, ktoré znemožňuje penetráciu.“

Podľa jej slov nie je možné ženy s vaginizmom možné ani gynekologicky vyšetriť, akýkoľvek dotyk je bolestivý a sexuálne dráždenie je nemožné. Príklad tejto poruchy sme mohli vidieť v krátkom seriáli Unorthodox na Netflixe.

V seriáli mala hlavná hrdinka trénovať. Dostala niekoľko umelých penisov a guličiek, ktoré mali posilniť svaly a umožniť sex s manželom. Hoci tréning môže pomôcť a aj sexuologička v rozhovore vysvetlila, že sexuálne pomôcky odporúča aj ona, dôležitou súčasťou je intímny a kvalitný vzťah s partnerom. Využíva sa aj terapia alebo práca so strachom a traumou, ktoré môžu byť spúšťačom poruchy.

Existujú rôzne poruchy, týkajú sa napríklad sexuálnej túžby (v extrémnom prípade až nechuť či averzia voči sexuálnym aktivitám), vzrušenia či orgazmu (neschopnosť dosiahnuť orgazmus).

Môžu ich mať aj tie ženy, ktoré nemajú „viditeľné“ sprievodné javy, čiže nemajú problém napríklad s vlhkosťou vagíny. Často ide o subjektívny problém (telo sa správa, akoby bolo vzrušené, ale žena vzrušenie nepociťuje). Všetky tieto poruchy môžu mať aj muži – o to viac do očí bijúci je fakt, ako neskoro sa v porovnaní s mužmi začalo týmto poruchám venovať.

Nejde však len o to, ako sa žena cíti (hoci to je pri sexe extrémne dôležité). Napríklad anorgazmiu môžu sprevádzať bolesti hlavy, bolesti v podbrušku, pocity napätia, úzkosti a podráždenosti. Je len prirodzené, že sa takéto ženy začnú sexu vyhýbať.

Pritom podľa Solárovej sa častejšie vyskytuje na začiatku sexuálneho života a môže za to nevhodná stimulácia (technika pri sexe alebo aj pri masturbácii). Kľúčovým pri ženskom orgazme je najmä duševné rozpoloženie a intimita vo vzťahu. Týmto veciam sa však odborníci začali skutočne do hĺbky venovať len nedávno.

Doporučeno

Klitorální, vaginální, anální, mokrý nebo nekonečný. Jaké jsou typy orgasmu a opravdu je ve vztahu tak důležitý? 20. října 2020 v 16:45

Americký federálny Úrad na kontrolu potravín a liečiv (FDA) schválili v roku 2015 prvý liek na predpis, ktorý zvyšuje sexuálnu túžbu u žien. Pilulka médiami označovaná ako „ženská Viagra“ je míľnikom, o ktorý sa farmaceutický priemysel dlho snažil. Jeho efekty zahŕňajú uvoľnenie svalstva, zvýšenie prietoku krvi či iné fyziologické zmeny, ktoré môžu uľahčiť ženám sex. Nerieši však psychické bariéry, pre ktoré poruchy pretrvávajú – na duševné zdravie, nanešťastie, stále neexistuje tabletka.