Modelka a influencerka Natália Muchová: Nahota je prirodzená vec

Pánskych magazínov je veľa a GQ nepatrí medzi magazíny tohto typu. Ale aj keby to tak bolo, neprotirečila by som si. Mne sa vo všeobecnosti nepáči, ako pristupujeme k nahote. V našich hlavách sa nahota rovná niečomu sexuálnemu. Podľa mňa je úplne v poriadku, keď niekto chce, aby v konkrétnej situácii bola jeho nahota braná sexuálne. Nemali by sme však automaticky vychádzať z toho, že to tak bude vždy. To platí aj pre každodenný život. Nemyslím si však, že nahota je len sexuálna. Je to situačná záležitosť. A z myslenia, že nahota je striktne jedna „hot“ vec, potom vyplývajú veci ako slut shaming, victim blaming a podobne.

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa NATALIA MUCHOVA (@nataliamuchova)

Priznávam si svoju chybu, avšak podľa mňa to z ich strany prekročilo hranicu. Nikto by sa predsa druhému nemal vyhrážať a nikto by sa nemal báť o svoj život.

Mala si pre svoje názory v iných krajinách nepríjemnosti?

Keď sme s priateľom dovolenkovali na Bali a objavovali pamiatky, zarazil ma nápis pred jedným miestnym chrámom, na ktorom stálo „Prísny zákaz menštruujúcim ženám“. Aj napriek tomu, že som vedela, že sú stále krajiny, ktoré na ženskú menštruáciu hľadia ako na niečo nečisté alebo prinášajúce nešťastie, Bali som považovala z odporúčaní mojich priateľov za liberálnejšiu časť Indonézie.

Zostala som z toho veľmi frustrovaná a na sociálnej sieti som zverejnila svoje myšlienky. Nevysmievala som sa z toho, na nikoho som nenadávala, len som dala von svoju emóciu. Ľudia to však pochopili úplne inak a veľmi sa ich to dotklo. Spätne si uvedomujem, že som to podcenila a mala som k tomu pristúpiť oveľa citlivejšie. Indonézania sú nábožensky založení ľudia a ťažko znášajú, ak povieš niečo zlé na ich vieru. Snažila som sa to lepšie vysvetliť v ďalšom videu, ale nemala som šancu. Ľudia si to už jednoducho nechceli dať vysvetliť.

Musím sa však priznať, že sa za to ešte stále hanbím. V danej situácii som si neuvedomila, že moje slová ako bielej ženy v krajine s kolonizátorskou históriou budú mať inú váhu. To je určite niečo, čo som mala zohľadniť skôr.

Ako sa to celé skončilo?

Dopadlo to tak, že sa mi ľudia začali vyhrážať, písali rôzne maily mne aj mojej rodine. Dokonca písali maily aj môjmu zamestnávateľovi, či vie, koho zamestnáva, a že ma má vyhodiť. Zašlo to až tak ďaleko, že som sa ocitla v ich miestnych médiách, ktoré situáciu vytrhli z kontextu a prezentovali to tak, že som to urobila iba pre zviditeľnenie sa, čo teda pravda rozhodne nebola.

Navyše sa to stalo pred rokom a doteraz mi ľudia píšu. Dostávam správy, ale i útočné komentáre v postoch. Práve hejterské komentáre sú pre ďalších ako štartovací moment. Pridajú sa, súhlasia s nimi a podporia ich. Ľudia, ktorí to až tak čierno nevidia, mi veľakrát napíšu súkromne, čo si cením, no potom navonok vidno len tú negativitu.

Ak by sa také niečo stalo na Slovensku, riešilo by sa to týždeň a potom by na to každý zabudol. V Indonézii to však bola veľká vec a riešilo sa to na viacerých ostrovoch. Priznávam si svoju chybu, avšak podľa mňa to z ich strany prekročilo hranicu. Nikto by sa predsa druhému nemal vyhrážať a nikto by sa nemal báť o svoj život.

Po tomto zážitku sa už asi neplánuješ do krajiny vrátiť.Úprimne, veľmi by som chcela, no bojím sa. Počula som rôzne príbehy o tom, ako dopadli podobné prípady. Riešilo sa to až cez políciu a ľudia skončili v ich lokálnom väzení.

Niekedy si natáčala videá aj s Alex Wortexovou, ktorá nedávno šírila na svojom instagramovom účte s viac ako 45-tisíc sledovateľmi hoaxy o očkovaní a menštruácii a v minulosti zľahčovala pandémiu. Čo si myslíš o jej prístupe?

Alex je moja kamarátka. Na jednej strane s ňou v týchto veciach nesúhlasím, na druhej strane sa k tomu nechcem bližšie vyjadrovať skôr, ako sa s ňou o tom osobne porozprávam, čo teraz nebolo možné pre pandemickú situáciu.

No nesúhlasím s tým, čo šíri. Občas povedala nejaké veci, s ktorými som sčasti možno súhlasila, ale to, v akej forme to prezentuje, do akých extrémov to zachádza a ako opisuje pandémiu, tak to určite nie.

Snažím sa urobiť si aspoň rešerš, ak nie hlbší pohľad na vec. Ja som sama sebe najväčším kritikom a sama si viem navodiť tlak zodpovednosti.

Myslíš si, že očkovanie je to, čo nás zachráni?V prvom rade, ja nie som odborník na tieto veci, no myslím si, že iba očkovanie nestačí, pretože sa jednoducho všetci ľudia očkovať nedajú. Chápem, že majú rôzne obavy, no ja sa očkovať dám.

Myslím si, že skôr ide o kombináciu kolektívnej imunity získanej očkovaním a prekonaním covidu. Bude to asi ešte nejaký čas trvať, no po skončení korony bude veľa ľudí k mnohým veciam pristupovať inak. A ľudia si budú musieť zvyknúť, že veci budú jednoducho inak, pretože pandémia globálne ovplyvnila celý svet a logicky to má a bude mať následky, nielen tie, ktoré rátame v číslach.

Ako svetová pandémia ovplyvnila tvoj vzťah? Počas korony si uviazla na Slovensku a tvoj priateľ žije v Kanade.

Tým, že sa Kanada na dlhý čas zatvorila a do krajiny púšťali len jej obyvateľov, som zostala na Slovensku. Deväť mesiacov sme teda boli oddelení – ja doma s rodinou, on doma s naším kocúrom. Dlho sme boli s vlastnými myšlienkami a určite sme sa zmenili aj ako ľudia. Trvalo nám istý čas, kým sme si znova na seba zvykli.

Obaja sme aj rozdielne reagovali, keď sme sa po čase uvideli. On bol veľmi nadšený, že ma vidí, a ako v romantických filmoch chcel ísť rovno na vec. Ja som, naopak, potrebovala priestor a čas. Po týždni sme však už fungovali normálne. Ale všímame si na sebe, že sú veci, na ktoré reagujeme inak ako predtým. Je potrebné vždy sa o tom porozprávať a nečakať, že to bude presne také, ako to bolo predtým. Obzvlášť v našom extrémnom prípade.

Spoločne s priateľom nahrávate aj podcast A CoUPle To Go a venujete sa rôznym bežným, ale aj tabuizovaným témam, o ktorých sa páry bežne nerozprávajú. Mňa zaujíma, ako to bolo vo vašom prípade. Zhodli ste sa vo všetkom na 100 percent alebo máte na veci rozdielne názory?

Bola by to hrozná nuda, ak by sme so všetkým spolu súhlasili a boli doslova tá istá osoba. Vo fundamentálnych morálnych otázkach, v pohľade na svet a vo fungovaní istých vecí sa zhodujeme a to je v každom vzťahu dôležité. Tento podcast vznikol práve z našich diskusií v súkromnom živote, ktoré veľa ráz mávame.

Samozrejme, vznikajú situácie, v ktorých máme aj rozdielne názory, no nesnažíme sa jeden druhého zakaždým presvedčiť o svojej pravde. Faktickými argumentmi sa nezhody „vyhrať“ dajú, emočne a názorovo nie vždy. Celkovo slovo vyhrať je vo vzťahu nastavené zle. Každý je oprávnený mať svoj názor, ktorý sa nemusí zhodovať s názormi iných ľudí. 

Sleduje ťa veľa ľudí. Na Instagrame máš 16-tisíc sledovateľov, na Youtube skoro 10-tisíc a 162-tisíc na Tiktoku. Ako vnímaš zodpovednosť, ktorá prichádza s influencerstvom, obzvlášť v týchto témach, ktoré sú u nás stále citlivou záležitosťou?

Ak sa vyjadrujem k nejakej téme, vždy sa snažím urobiť si aspoň rešerš, ak nie hlbší pohľad na vec. Ja som sama sebe najväčším kritikom a sama si viem navodiť tlak zodpovednosti. Možno to bude znieť zvláštne, ale pociťujem väčší stres na Instagrame a Youtube, kde je tých ľudí menej, pretože čím viac ľudí ti pribúda, tým viac ti miznú tváre daných ľudí a stávajú sa číslami. 

Tiktok je aplikácia, ktorá je veľmi rýchla na obsah. Ak sa stane, že spravíš chybu, ľudia na to rýchlo zabudnú, pretože už im beží ďalšie video a nemajú čas hlbšie sa zamyslieť. Ja osobne sa však stále snažím tvoriť obsah maximálne zodpovedne. 

Vnímaš, že ťa na Tiktoku sledujú aj mladšie ročníky?

V prvom rade musím povedať, že Tiktok nie je aplikácia pre deti. Áno, sú tam aj násťroční a aj mladší – a aj tí ma sledujú –, no myslím si, že hovorím o témach, ktoré môže počúvať aj 10-ročné dieťa pred pubertou, pretože sa s tým bude niekedy v budúcnosti stretávať. Je dôležité poznať svoje telo.

Ako reaguješ, keď ťa niekto označí slovom feministka? V spoločnosti toto slovo funguje pomaly ako nadávka.

Vie ma nahnevať a frustrovať, keď niekto nechápe význam slova feminizmus. Je to presvedčenie, že ženy a muži sú si rovní. Zahŕňajú sa do toho aj nonbinárne osoby. A keďže stále žijeme v patriarcháte, je potrebné vyzdvihnúť tie skupiny ľudí, ktoré sú nižšie, a vyrovnať ich na jednu štartovaciu čiaru. Feminizmus nie je cieľ, ale cesta k rovnosti.

@nataliamuchova

Every time I make ##feminist content my ##commentsection be like...

♬ original sound – best clips

Podobné je to s vegánstvom či ekológiou. Existuje malé množstvo ľudí, ktorí to „hrotia“ do extrémov, ale oni nereprezentujú celú skupinu. Kričia však najhlasnejšie a ostatní ľudia majú preto pocit, že sú takí všetci. Feminizmus, tak ako aj spomínaná rastlinná strava alebo aj konverzácia o LGBTQ+, núti ľudí zamyslieť sa, priznať si určité omyly, predsudky, možno aj chyby, ktoré urobili. Je to zmena pre mnohých ľudí a to nemajú všetci radi.

Plus tieto veci majú dlhú históriu „protipropagandy“. Napríklad pri prvej vlne feminizmu s hlavným fókusom na získanie volebného práva pre ženy sa vytvárali reklamy vykresľujúce feministky ako škaredé pomätené mužatky, ktoré chcú zničiť mužov, sú nebezpečenstvom pre „tradičnú rodinu“, chcú vytvoriť chaos, premeniť všetky ženy na mužov a tak ďalej. To vôbec nie je pravda. Veľa týchto prirovnaní nám môže znieť povedome, lebo na diskreditáciu hnutia sa používajú dodnes.