Borová hora vo Zvolene je magické miesto už od pradávna.
Pýcha a pád. Chodby kedysi preplnené ľuďmi sú dnes prázdne a lemujú ich len vandalmi zničené steny. Zem, po ktorej denne kráčali pacienti s tuberkulózou, pokrýva sutina a zvyšky ich zdravotných kartoték.
Povráva sa, že v noci po chodbách opustenej budovy blúdia duše niekdajších pacientov, ktoré do dnešných dní nenašli pokoj. Hoci sa budova stala vďaka rôznym videám a článkom centrom „paranormálneho turizmu", pátrali sme po pravde. Naozaj v jej útrobách straší, alebo niekomu stačilo, že za tmy pôsobí desivo, a tak sa začala spájať s prifarbenými príbehmi?
Aby sme zistili, ako to naozaj je, vybrali sme sa navštíviť toto miesto aj my a zažiť jeho energiu na vlastnej koži, a to počas dňa aj za tmy. Fakty spojené s Borovou horou nám pritom porozprávala Zora Myslivcová z rovnomenného združenia, ktorá nás celou lokalitou previedla. Podľa jej slov je Borová hora magické miesto skrývajúce omnoho väčšie poklady ako len opustenú strašidelnú budovu.
- Čím je Borová hora výnimočná.
- Prečo si kedysi Borovú horu vybrali ľudia za kultové miesto, ktoré osídlili.
- Na čo všetko voľakedy slúžila chátrajúca budova.
- Či sa nám prihodilo niečo záhadné na tomto mieste.
- Aká je vízia bojovníčky za záchranu Borovej hory do budúcna.
Rituálne miesto „dávnych predkov“
Po zhruba polhodinovej ceste z centra Zvolena vystupujeme z auta v Borovej hore. Pred nami sa týči opustená vrátnica a zhrdzavené zvyšky po nemocničnej bráne, ktorá v čase svojej najväčšej slávy otvárala vstup do ohradeného areálu. Keď sme prešli pár krokov, naša sprievodkyňa zastala, aby nám vysvetlila výnimočnosť tejto lokality.
Tvrdí, že odborníci z každého odvetvia opisujú toto miesto inak – z pohľadu prírodovedcov je Borová hora travertínová kopa, na ktorej vrchu je termálne a mierne rádioaktívne jazero. Z pohľadu archeológov ide o významný pahorok, na ktorom našli niekoľko tisícročí starú keramiku.
Prečo toto miesto priťahovalo pozornosť ľudí už tisícky rokov pred naším letopočtom? Okrem toho, že bolo bezpečné a s dobrým výhľadom na okolie, nachádzalo sa v blízkosti vzácnych prírodných zdrojov.
„Keď prídeme k miestu, začneme sa cítiť príjemne a začneme lepšie pociťovať jeho magickú silu. A to zďaleka nepociťujeme toky energie tak, ako mohli naši predkovia, ktorí žili v symbióze s prírodou,“ myslí si Myslivcová.
Tajuplné javy patria k Borovej hore od nepamäti
Všetko sa vraj začalo silným minerálnym prameňom. V jeho okolí, kde sa rozliali „kameňotvorné vody“, ako ich kedysi nazval polyhistor Matej Bel, vraj všetko skamenelo.
Skameneli steblá tráv, korienky rastlín či drobné ulitníky. Väčšie zvieratá v blízkosti prameňa, omámené výparmi, hynuli tiež. Matej Bel si ešte vo svojej dobe písal aj so zberateľom starožitností o „dračích kostiach“, ktoré sa mali nachádzať v jazere.
Do prestížnej ročenky londýnskej kráľovskej spoločnosti zase napísal o dvoch jaskyniach podivuhodnej povahy.
„Príroda prirodzene ochránila pamäť miesta. Vrstvy travertínu a archeologické kultúrne vrstvy sú zachované tak, ako sa utvárali v časopriestore,“ vysvetlila nám Myslivcová.
Ľudia, ktorí pred tisíckami rokov toto miesto osídlili, si nevedeli vysvetliť pôvod travertínu či termálneho jazera, a tak miesto opriadali povesťami.
Rádioaktívne jazero
Keď sme prešli cez trámy niekdajšej brány areálu, po pár krokoch sa pred nami objavilo jazierko. Tým, že je mierne rádioaktívne, značne pridáva na záhadnosti tohto miesta.
Zora Myslivcová nám prezradila, že podľa zakladajúcej členky Združenia Borová hora, ktorá bola laborantkou v tamojšej tuberkulóznej liečebni, bola voda v prameni dokonca príjemná na kúpanie. „Pracovníci nemocnice s obľubou využívali možnosť osviežiť sa v jazere po práci a cez víkendy.“
Presúvame sa ďalej asfaltovou cestičkou povedľa jazierka k opustenej budove, ktorá v noci údajne naháňa ľuďom hrôzu. Pokoj miesta narúša len skupinka mladých, popíjajúca alkohol. Z diaľky počujeme ich tlmený smiech.
Z ozdravovne vyprchal život
Keď sme dorazili pred opustenú ozdravovňu a neskôr aj sanatórium, naskytol sa nám znepokojivý pohľad. Niektoré časti budovy boli úplne prepadnuté, pričom zrútené drevá niekdajšej strechy trčali smerom nadol, pripomínajúc ovisnuté ruky mrzáka.
Na popraskanom mramore primontovanom k vonkajšej strane budovy stálo vyryté: „V tejto budove cez Slovenské národné povstanie r. 1944 bola obetavosťou zvolenských pracujúcich zriadená partizánska nemocnica...“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Na čo všetko slúžila dnes už chátrajúca budova v Borovej hore.
- Čo sme našli v schátranej budove sanatória.
- Ako vyzerá budova za tmy.
- Či sa nám prihodilo niečo záhadné na tomto mieste.
- Aká je vízia bojovníčky za záchranu Borovej hory do budúcna.
