Rozprávali sme sa s dlhoročným fanúšikom Spartaka Trnava, ktorý sedel na tribúne aj minulú nedeľu, keď sa medzi chuligánmi zo Slovana a Spartaka s pomocou zahraničných hooligans strhla brutálna bitka priamo na ihrisku.
V nedeľu sa na štadióne Spartaka Trnava odohralo fiasko, ktoré Slovensku spôsobilo hanbu dokonca až na medzinárodnej scéne. Nezvládnutá organizácia zápasu zo strany usporiadateľov aj slabá reakcia polície spôsobili, že derby prvého s druhým medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava sa skončilo po desiatich minútach zápasu.
Na trávniku sa z ničoho nič objavili desiatky futbalových chuligánov, ktorí sa začali mlátiť, kopať do hlavy a vychutnávať si ničím a nikým nerušené násilie priamo pred očami tisícok neveriacich fanúšikov.
Nás zaujímalo, čo si o celej situácii myslí dlhoročný fanúšik futbalu a Spartaka Trnava, ktorý má blízko k ultras Trnavy aj k najtvrdšiemu jadru fanúšikov. Má medzi nimi kamarátov, ale sám k nim nepatrí. „Ja som klasický divák fanúšik a nepatrím do žiadnej ultras ani chuligánskej skupiny, ale na zápasy chodím,“ vysvetľuje Trnavčan. Majú vlastne futbaloví chuligáni záujem o futbal alebo sa na zápasy chodia len pobiť?
- Či futbalových chuligánov zaujíma samotný futbal alebo sa chcú len pobiť.
- Aký je rozdiel medzi skupinami ultras a hooligans.
- Akú úlohu v celej bitke zohrali chuligáni, ktorí pricestovali zo zahraničia.
- Prečo sa na ihrisku chuligáni kopali do hlavy, aj keď už protivníci ležali na zemi.
- Ako to vyzerá, keď sa chuligáni chodia pred zápasom pobiť za mesto.
- Kde neexistujú žiadne pravidlá násilia a kde platia dohodnuté pravidlá.
- Či sa podľa neho chuligáni chodia pobiť s tým, že chcú niekoho zabiť.
- Prečo bola celá bitka a zničenie zápasu vopred dohodnuté oboma stranami.
- Či sú futbaloví chuligáni stále prevažne neonacisti a extrémisti.
Čo si má pomyslieť bežný človek, keď vidí, ako po pár minútach zápasu vtrhnú chuligáni na trávnik a začnú sa mlátiť? Zaujíma ich vôbec futbal?
Futbalových hooligans, samozrejme, futbal vôbec nezaujíma. Vo svojich znakoch majú často preškrtnutú loptu, takže uplynulú nedeľu mali Vianoce. Povedal by som, že mela na štadióne je presne to, čo vyhľadávajú a potrebujú – je to gro ich podstaty a fungovania.
Nemyslím si však, že uplynulú nedeľu v Trnave by rolu zohrali ultras. To boli najmä skupiny hooligans doplnené chuligánmi zo zahraničia, ktoré sa špecificky prišli pobiť.
Uveďme veci na pravú mieru. Je rozdiel medzi ultras a hooligans?
Medzi týmito skupinami je určitý rozdiel, aj keď hranica je niekedy tenká, a to najmä na ihriskách súperov, keď sa ultras nechajú strhnúť chuligánmi do rôznych akcií. V takýchto prípadoch, samozrejme, zohráva rolu aj alkohol. Ultras sú najoddanejší fanúšikovia, ale hooligans sú vyslovene ľudia, ktorí vyhľadávajú násilie a chcú sa biť.
Nemyslím si však, že uplynulú nedeľu v Trnave by rolu zohrali ultras. To boli najmä skupiny hooligans doplnené chuligánmi zo zahraničia, ktoré sa špecificky prišli pobiť.
Títo chuligáni majú veľmi často dohodnuté bitky mimo štadióna v deň zápasu. Je bežné, že sa pred zápasom vyberú za mesto, pobijú sa podľa jasných pravidiel a potom sa ide na futbal. Tieto bitky majú nastavené pravidlá – ak v bitke človek padne na zem, tak ho už ďalej neudierajú a nedokončuje sa.
Ak leží na zemi, je to, akoby prehral. Na štadióne však takéto pravidlá neexistujú a to sú momenty, ktoré hooligans lákajú. V chaose a rýchlosti na štadióne sa ani žiadne pravidlá nedajú dodržiavať, a tak ich to najviac priťahuje.
Na videách z trávnika vidno, že chuligáni sa kopali do hlavy, aj keď ich protivník už ležal na zemi. V takejto situácii pravidlá nie sú?
Presne tak, pretože na štadióne sa potýčky neriadia žiadnymi pravidlami. Ide vyslovene len o násilie.
Hovoríte, že hooligans sa chodievajú pred zápasmi pobiť niekam na lúku za mesto, ale bitky majú presné pravidlá. Ako vyzerajú?
Áno, pravidlá sú jasne definované. Úplne presne ich neovládam, lebo som sa na takejto bitke za mestom nikdy nezúčastnil, ale väčšinou sa vopred dohodne počet bitkárov. Napríklad sa bije 20 ľudí proti 20 súperom, ale bitky sú rozdelené aj podľa veku. Občas sa bijú výlučne mladšie ročníky, napríklad pod 19 rokov.
Základné pravidlo znie, že keď na seba obidve skupiny vybehnú a niekto padne na zem, zostáva ležať až do momentu, kým sa bitka neskončí, a na konci vyhráva skupina, ktorá má vyšší počet stojacich členov. Takéto bitky trvajú krátko, často je to možno minútová záležitosť, kým väčšina ľudí neskončí na zemi.
Pred pár rokmi sa futbaloví chuligáni zo zahraničia prehnali priamo centrom mesta. Ani pri potýčkach v meste neplatia pravidlá?
Ani v uliciach mesta neplatia pravidlá. To je všetko impulzívne, preto tieto situácie hooligans vyhľadávajú. Keď sa niečo deje v meste alebo najlepšie na štadióne, to je pre nich ideálne. Čo k tomu z pohľadu bežného človeka povedať? Pre nás je to hrozné a nepochopiteľné.
Na štadióne v bitke chuligánov neexistujú pravidlá. Idú sa hooligans pobiť s myšlienkou, že chcú niekoho zabiť alebo minimálne tvrdo zraniť?
Hovoriť o tom, že niekto z hooligans ide do bitky s myšlienkou, že chce zabíjať, je zrejme extrémne. Ale áno, často býva cieľom tvrdo súperom ublížiť, čo sme na štadióne videli aj teraz. Kopali sa do hlavy, aj keď už ležali na zemi, a udierali sa do tváre a hlavy s myšlienkou toho, aby si čo najviac ublížili.
Vy ste zápas videli priamo z tribúny štadióna? Na sociálnych sieťach sa šírili videá, podľa ktorých mali fanúšikovia Slovana potýčky s policajtmi už pred zápasom.Ja som zápas sledoval priamo na štadióne. Potýčky s políciou sa dejú bežne, to je súčasť takmer každého výjazdu na ihrisko súpera. Na tomto zápase bolo rozdielne, že provokácie, vyvolanie konfliktu a bitka boli dohodnuté vopred.
Z Poľska, Rakúska či Česka prišli obidva tábory podporiť zahraniční chuligáni, a tak bolo vopred jasné, čo má kto robiť. Videli sme to po desiatich minútach, keď trnavskí hooligans vyliezli na strechu aj s transparentom – toto bolo naplánované a dohodnuté. Vyvrcholenie sme už potom všetci videli na vlastné oči na trávniku.
Myslíte si, že obidva tábory sa vopred dohodli, že sa zmlátia, vybehnú na ihrisko a zničia celý zápas?
Ja si myslím, že hej. Oni, samozrejme, nevedia povedať, ako rýchlo zareaguje polícia, pretože policajné správanie nemajú ako ovplyvniť. Oni môžu len čakať, čo sa udeje, ale vyvolanie konfliktu bolo jednoznačne dohodnuté.
Zaujímavé je, akí sú hooligans organizovaní v tom, že po celom útoku a bitke na trávniku vedia, ako rýchlo sa musia prezliecť do iných šiat, aby bola následná identifikácia podľa kamier sťažená. Oni vedia, čo majú robiť.
Momentálne sa obidve strany obviňujú z toho, kto chaos spôsobil. Trnavčania vyliezli na strechu s transparentom, slovanisti prepašovali pyrotechniku. Majú hooligans spojky vnútri klubov, vďaka ktorým sa vedia dostať na takéto miesta či priniesť na štadión zakázané predmety?
To je veľmi dobrá otázka. Je pre mňa záhadou, ako je možné, že sa niekto dostal na strechu štadióna práve počas zápasu. Objavuje sa viacero rozdielnych otázok. Prečo prišli policajní ťažkoodenci neskoro a trvalo im príliš dlho, kým sa presunuli zo svojho stanoviska na tribúnu?
Samozrejme, počas zápasu na štadióne funguje usporiadateľská služba, ale oni nemajú šancu ničomu predísť ani nič zachrániť, keď z tribúny vyjde 50 alebo 100 ľudí. Ale je pravda, že pred výkopom minimálne videli, kde sa chuligáni pohybujú, na ktorých miestach sa organizujú do skupín, a mohli tušiť, čo sa chystá. Po vojne je však každý generál.
Veď mladý Kmotrík už na trnavskom štadióne v minulosti hajloval, za čo bol aj právoplatne odsúdený. A svoje tvrdé jadro fanúšikov si nechce pohnevať, on ich potrebuje.
Existuje podľa vás šanca, že pyrotechniku mohli hooligans prepašovať vďaka tomu, že si to vopred dohodli s usporiadateľmi?
To je ťažké „ukontrolovať“, pretože kontroly pred vstupom by museli byť veľmi prísne a dôkladné. Ale kontroly také vedia byť, takže na to sa nedá vyhovárať. V skutočnosti sa na štadióny dá pyrotechnika prepašovať už aj pred zápasom, takže je nemožné predísť všetkému.
Kontrola na bránach je však rozhodne nedôsledná, lenže dalo by sa kapacitne zvládnuť, keby usporiadatelia dôkladne prešacovali každého jednotlivca? Zrejme nie, ale aj tak sa kontroly odflákli.
Ivan Kmotrík mladší ako šéf Slovana bezprostredne po prerušení zápasu povedal, že Slovan bude za svojimi fanúšikmi stáť za každých okolností, aj keby mali byť na vine.
Nemyslím si, že to je správny prístup. Veď mladý Kmotrík už na trnavskom štadióne v minulosti hajloval, za čo bol aj právoplatne odsúdený. A svoje tvrdé jadro fanúšikov si nechce pohnevať, on ich potrebuje. Napriek tomu to nepokladám za správne stanovisko v tejto konkrétnej situácii.
Kedysi boli tvrdé jadrá hooligans slovenských klubov prepletené s extrémizmom či neonacizmom. Je to dnes rovnaké alebo sa situácia vyvinula?
V minulosti boli skupiny hooligans oveľa plnšie neonacizmu, ale mám pocit, že v posledných rokoch sa chuligánska scéna pretransformovala. Voľakedy k hooligans patril skoro každý. Teraz sú to profesionálni bitkári, bojovníci, MMA zápasníci a žiadneho pupkáča s pivom v ruke medzi nimi zvyčajne neuvidíš. Kedysi sa k hooligans mohol pridať hocikto, kto mal záujem, ale dnes by obyčajného pivkára medzi seba zrejme ani nepustili.
Všetci videli, že majú masky alebo kukly, vedia sa po bitke rýchlo a nenápadne prezliecť, takže keď zmenia oblečenie a zapadnú do rozvášneného davu, napriek kamerovým záznamom je skoro nemožné každého identifikovať.
Minister obrany Jaroslav Naď v statuse napísal, že hooligans považuje za opice. Mala by sa táto situácia riešiť konštruktívnym dialógom alebo pripadá do úvahy onálepkovanie týchto skupín či ignorácia?
Ťažko sa vyjadrovať k ministrovi Naďovi. On už aj v minulosti viackrát povedal, že hooligans považuje za opice, keď liezli na bránu úradu vlády. Otázkou je, čo s takýmto správaním spraviť.
Mne ako jediné východisko vychádza zaviesť prísne tresty pre výtržníkov, zlepšiť kamerové záznamy a zrýchliť policajný zásah. Polícia by mala oveľa viac dbať na prevenciu. Ťažkoodenci mohli na správnych miestach stáť od začiatku zápasu, ale oni namiesto toho stáli schovaní za tribúnou. Keby boli na vhodnom mieste, možno by sa trnavskí chuligáni ani k hooligans Slovana nedostali.
Ťažkoodenci boli schovaní a na trávnik dorazili možno po 15 minútach, odkedy sa rozpútal konflikt. Na druhej strane si uvedomujem, že trestať jednotlivcov zo zápasov nie je jednoduché. Všetci videli, že majú masky alebo kukly, vedia sa po bitke rýchlo a nenápadne prezliecť, takže keď zmenia oblečenie a zapadnú do rozvášneného davu, napriek kamerovým záznamom je skoro nemožné každého identifikovať.
Fanúšikom Spartaka Trnava ste už dlhé roky. Aké pocity vo vás vyvolali scény, ktoré sa odohrávali pred vašimi očami na štadióne?
V každom prípade nepríjemné. Mám pocit, že my verní dlhoroční fanúšikovia, medzi ktorých patrí aj ultras scéna, vytvárame choreografie, chodievame na výjazdy na ihriská súpera, spievame a skandujeme. Všetko to, čo patrí k futbalu. My sme drvivá väčšina fanúšikov na štadióne.
A potom sa človek pozrie na to, čo narobili hooligans, a zostane z celej situácie frustrovaný. My sme sa na zápas Trnavy so Slovanom tešili celé týždne, keďže štadióny boli dlho zatvorené a teraz hral prvý s druhým v tabuľke. Namiesto parádneho derby nám však chuligáni ukončili celý zápas aj radosť po dvanástej minúte zápasu.
