Michal Sabo: V obleku sa necítim prirodzene. Ako politik chcem zostať verný oblečeniu zo secondhandov a od slovenských dizajnérov

Od komunikačného oddelenia viem, že sa za to verejne ospravedlnilo. Aj ja sa ospravedlňujem. Trváme však na tom, že vulgárnosti a osočovanie, ktoré boli súčasťou diskusie, nie sú na mieste, som tiež pripravený zodpovedať otázky o mojej minulosti. Očakávam, že to príde aj v tomto rozhovore. 

Keďže sme sa ku komentárom nedostali, lebo naozaj boli všetky negatívne preč, tak sa možno budeme pýtať na úplne iné veci. Ste prvým veľkým influencerom, ktorý vstupuje do politiky, myslíte si, že je to to, čo od vás vaši sledovatelia chcú? 

Snažil som sa celý svoj prerod od človeka z médií k environmentálne uvedomelému človeku a následne aktivistovi komunikovať na sociálnych sieťach, aj v rádiu, aj v podcastoch. To neznamená, že som svätosvätý, stále mám kam napredovať, ostatne, to asi my všetci. Počas tohto obdobia mi publikum na sociálnych sieťach narástlo. Predpokladám preto, že ľudia chcú čítať, počuť a komunikovať o témach, ktoré otváram. Som v kontakte s mladými z celého Slovenska a viem, ako im prekáža to, že napríklad pri téme klimatickej krízy dnes politicky narážame na stenu. Viem, že ich to miestami privádza do stavu klimatickej úzkosti. Bytostne sa to týka našich životov a absolútne rozumiem hnevu, panike, pohoršeniu aj zúfalosti, keď politici a političky bagatelizujú nutnosť riešení. Preto verím, že keď sme boli v kontakte s mojimi followermi a followerkami doteraz, nie je dôvod, prečo by som zrazu nemal byť ich partnerom do diskusie, keď som politicky aktívny. Navyše keď chcem aktívne prispieť k riešeniu problémov. 

Predpokladám, že toto bola vaša motivácia vstupu do politiky. 

Je to moja jediná motivácia. Ako podporovateľ mnohých environmentálnych iniciatív vrátane Klíma ťa potrebuje som videl na vlastné oči, ako to drhne a aké je náročné komunikovať a argumentovať, keď niektorí politici a političky vyslovene nechcú počúvať. Videli sme tiež, čo sa dialo pri reforme národných parkov. Bola to jedna trápna agónia, ktorá trvala od júla do decembra a bola sprevádzaná toľkým hnevom, zlom a konšpiráciami. Toto vo verejnom priestore nemá čo hľadať, obzvlášť pri téme životného prostredia, ktoré je, aspoň pre mňa určite, svätým grálom. 

Vstupujete do mimoparlamentnej politickej strany, ktorá má síce svoj prirodzený výtlak a približne 6 percent v prieskumoch, ale dosah na zmeny nemá. Aký máte plán? 

Mojím prvým cieľom je komunálna politika, kde budem túto jeseň vo voľbách kandidovať za Petržalku za volebný okrsok číslo 2 a zároveň za mestského poslanca. Mojím cieľom je na petržalskej a na mestskej úrovni presadzovať klimatické adaptačné opatrenia. Ak získam podporu od ľudí, druhým krokom je, prirodzene, národná politika. 

Budete to podmieňovať? Čo ak ten prvý komunálny krok nevyjde? Ostanú ambície na Národnú radu? 

Chcem si dôveru naozaj zaslúžiť. Nechcem kalkulovať s tým, že som nejaký Michal Sabo, ktorého na Instagrame sleduje iks ľudí. Pochopiteľne, je to povedzme mojou konkurenčnou výhodou a takisto platí, že sa mi s publikom bude komunikovať ľahšie s týmto výtlakom, ale mojím plánom je byť čo najviac v uliciach. Niekto tomu hovorí kampaňovanie, ja sa chcem s ľuďmi rozprávať. Chcem počúvať, čo ich trápi, čo by chceli v Petržalke a v meste lepšie. Zároveň sa s nimi chcem rozprávať aj o zmene klímy, pri ktorej si možno ani neuvedomujú, ako už teraz vplýva na ich životy. Verím, že dokážem ľuďom vysvetliť, že vďaka klimatickým opatreniam môže byť kvalita ich života výrazne lepšia a bezpečnejšia. 

Pravdepodobne budete musieť byť pripravený riešiť aj iné témy ako ekológiu. Byť poslancom na akejkoľvek úrovni si asi vyžaduje schopnosť prihovárať sa ľuďom cez populistickejšie témy. 

Je nutnosť reflektovať na každý problém, každú výzvu a všetky témy. V politike sa však uchádzam o podporu práve s environmentálnymi témami, lebo povedzme si otvorene, zelených zástupcov a zástupkýň v politike veľa nie je. Pritom je to existenčná otázka. 

Ste teda pripravený vyjadriť svoj názor aj k aktuálnym politickým témam, aby ste možno cez svoje vyjadrenia prilákali ľudí k tomu, o čo vám naozaj ide? 

Ak sa ma niekto v otvorenom rozhovore opýta na názor, nedbám. Ale cítim sa byť silný a mám zároveň odbornú podporu v rámci hnutia v environmentálnych témach. To je prostredie, kde sa cítim byť doma. Zaujímajú ma aj témy duševného zdravia, ale mojou prioritou je klimatická kríza. 

Budete súčasťou konkrétneho tímu v PS? 

Máme vskutku silnú zelenú úderku, v jadre je Progresívne Slovensko najzelenšia strana. Nedávno do PS vstúpili bývalí členovia a bývalé členky strany Spolu, máme v tíme najaktívnejšieho slovenského europoslanca Michala Wiezika aj environmentalistku Tamaru Stohlovú, ktorá koncom roka spustila výzvu vláde SR na zákaz predaja nebezpečnej zábavnej pyrotechniky. Environmentálnym lídrom Progresívneho Slovenska je europoslanec Martin Hojsík, ktorého považujem za svojho mentora. Máme aj silný „office“ tím, ktorý je vždy pripravený poskytnúť nám zázemie a pomáha mi aj pri mojej príprave. Možno vám vyfúknem otázku, ktorú máte pripravenú, časť konštruktívnej kritiky voči mne sa môže týkať toho, že v envirooblasti nemám vzdelanie. Je to pravda, ale zároveň som presvedčený, že je to mojím benefitom. Mám veľa dôkazov o tom, že sa mi darilo a darí komunikovať tieto témy tak, aby im ľudia viac rozumeli. Príklad: vedci a vedkyne rozprávajú o klimatickej kríze už tri desaťročia, zdá sa vám, že ľudia a politické elity počúvajú?

Mám odpovedať? V skutočnosti je to asi o tom, aké témy definujú politici a médiá, nie odborníci.

A to je chyba.

Vy budete absolvovať niečo ako mediálny tréning? 

Mediálny tréning skôr miestami dávam svojim kolegom a kolegyniam v PS. Ako krátko a stručne odpovedať na otázky, ako adresovať vo vyjadreniach odkaz. Zároveň otvorene priznávam, že ako nováčik konzultujem svoje výstupy tak, aby bolo všetko politicky korektné. Neznamená to, že hovorím niečo, čo si nemyslím, len pri niektorých témach treba našľapovať opatrne. 

Budete teda profitovať z toho, že máte skúsenosti z médií, nebudete prvý ani posledný. Pravdepodobne vás čakajú aj politické diskusie v tom nie práve pozitívnom zmysle slova – ste pripravený na duely, kde vás nebude šetriť politický súper ani moderátor? 

Ak získam podporu ľudí a budem mať v rukách mandát, podľa všetkého ma to neminie a skôr či neskôr budem musieť do nejakej debaty ísť. Možno už pred komunálnymi voľbami sa budem musieť zúčastniť na nejakých fórach, kde budem môcť prezentovať svoju, respektíve našu víziu Petržalky a Bratislavy. Ak to bude o environmentálnych témach, ktoré sú mi blízke a v ktorých vidím svoju politickú budúcnosť, pochopiteľne, som pripravený. 

A čo tak prestrelka v nedeľnom primetime s Michalom Kovačičom a niektorým z podpredsedov Smeru? Pán Richard Takáč sa profiluje ako odborník na životné prostredie. 

Keď to bude aktuálne, tak sa na to budem musieť pripraviť najlepšie, ako bude možné.

Je niečo, čo by na vás mohli vytiahnuť napríklad počas predvolebnej kampane? Môžete sa priznať už teraz, aspoň nedopadnete ako pán Truban.

Nie je fér, že sa podľa tohto jedného momentu posudzuje celé hnutie. Navyše som presvedčený, že ten prípad bol náležite vysvetlený, a teda aj uzavretý.

Je to však natoľko vypuklý prípad, že mi napadol ako prvý. Ak by mohli mať niečo podobné alebo aj úplne iné na vás, môžete to povedať teraz a pred voľbami máte pokoj. 

Vyčíta sa mi, že ako influencer som spolupracoval s niektorými konkrétnymi značkami. 

ZSE a Škoda Auto. Nejde o práve zelené firmy, skôr to na prvý pohľad vyzerá tak, že si vďaka vám odškrtli časť marketingového rozpočtu a spoločenskej zodpovednosti. 

Škoda Auto bola spolupráca, ktorá nebola produktová. Zahŕňala nahrávanie série podcastov, v ktorých sme sa rozprávali s odborníkmi o elektromobilite. Zároveň sme vyvracali množstvo hoaxov o nej. Riešili sme napríklad, čo sa deje a bude diať s autobatériami z elektromobilov a podobne. K tomu som nahrával sériu lifestylových rozhovorov, napríklad s Vedátorom alebo Natáliou Pažickou.

Nikoho ste teda nenavádzali na kúpu auta, ale ste ľudí vzdelávali? 

Cieľom boli informácie. Nehovorím, že elektromobilita je naša spása, aj v mnohých ďalších rozhovoroch, aj na sociálnych sieťach hovorím, že najideálnejším riešením je funkčná, zdravá, dostupná, lacná – ideálne zadarmo – verejná doprava. Pochopiteľne, na krátke vzdialenosti je to chôdza a cyklodoprava. 

A Západoslovenská energetika ZSE?

Túto ponuku som prijal preto, že som cieľovou skupinou tohto produktu – zelenej elektriny. V energetickej hierarchii platí, že najprv šetríme energiu, potom sa snažíme byť energeticky efektívni, čiže žijeme v zateplených domoch a nemáme zbytočné straty, úniky a neplytváme energiou. Krok číslo tri je podľa miestnych podmienok prechod na obnoviteľné zdroje energie. Bývam v petržalskom paneláku, ktorý je zateplený a energiu zbytočne nemíňam, logickým krokom je pre mňa využívať energiu z obnoviteľných zdrojov. V petržalskom paneláku je však skoro nemysliteľné, aby som si na strechu svojvoľne nainštaloval solárny panel alebo aby som si na priedomie postavil veternú turbínu.

Tento produkt prešiel aj auditom nezávislého analytického útvaru ministerstva životného prostredia – tzv. Inštitútu environmentálnej politiky –, ktorý ho verejne odporúča. Klienti, ktorí si tento produkt priplatia, si môžu vybrať, či chcú slovenskú alebo európsku energiu, a následne si môžu vybrať energiu zo slnka, z vetra, vody alebo biomasy. Solárna energia zo Slovenska je zo všetkých možností najpopulárnejšia a zároveň ju všetkým odporúčam, pochádza zväčša od dodávateľov, ktorí majú napríklad rodinný dom s inštalovaným solárnym panelom a majú prebytok vyrobenej energie, ktorú predávajú do siete. Pre úplnosť dodávam, že garantom pôvodu energie je OKTE – organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. A ešte jedna dôležitá vec – príplatky za zelenú energiu nejdú ZSE, ale výrobcom. 

Keď sa vrátim k pôvodnej otázke, prečo si myslíte, že to obe tieto firmy nerobili len preto, aby vyčerpali rozpočet na marketing? Ako budete reagovať, keď vám niekto bude vyčítať, že ste sa nechali kýmkoľvek zaplatiť? 

Kampaň pre spoločnosť Škoda Auto bola edukatívna, každá kampaň, ktorá vyvracia dezinformácie a vzdeláva, je potrebná. Myslím, že rozprávať sa o elektromobilite ako o pomerne stále novej téme v našej spoločnosti je legitímne. Zelená elektrina je niečo, čo chceme. Chceme využívať obnoviteľné zdroje a chceme, aby k nim mali ľudia prístup. Otázne je, prečo si ju musia ľudia priplácať a prečo nie je dostupná ako voľba číslo jeden. To už však je politická otázka. Podčiarkujem, že by sme mohli mať na národnej úrovni ambicióznejšie plány v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka vydalo pred časom text, v ktorom rozoberá, ako na solárnej energii a dotáciách profitujú oligarchovia ako Jozef Brhel. 

Je to kostlivec z minulosti bývalých vlád a jeden zo škandálov, ktorý urobil veľmi zlé meno obnoviteľným zdrojom energie na Slovensku. Investigatívne centrum Jána Kuciaka odviedlo fantastickú prácu, kde machinácie a podhubie vysvetlilo, všetkým odporúčam, aby si túto reportáž našli. No zároveň, prosím, nesúďme obnoviteľné zdroje energií práve podľa tohto prípadu. Obnoviteľné zdroje energií sú našou budúcnosťou, to je fakt.

Na čo sa v politike najviac tešíte?

Pevne verím, že budem mať možnosť byť súčasťou zmeny, keď sa zo Slovenska stane environmentálne zodpovednejšia a udržateľnejšie hospodáriaca krajina. Teším sa na to, že v ďalších parlamentných voľbách hádam nájde odvahu kandidovať viac mladých ľudí, ktorí budú chcieť určovať naratívy a vývoj slovenského verejného života, pretože to potrebujeme. Aktuálne o našej budúcnosti rozhodujú, pri všetkej úcte, starí pupkatí chlapi. A veľa mužského ega. Veľa starého mužského ega. Touto cestou by som chcel mladým ľuďom dodať odvahu. Ak nie politika, minimálne sa aktivizujte v rámci občianskych hnutí alebo mimovládnych organizácií. Potrebujeme, aby boli mladí ľudia aktívni. Je to naša krajina a budúcnosť.

Je niečo, čoho sa bojíte alebo pred čím máte rešpekt? 

Mám rešpekt pred cynizmom, ktorého je v slovenskej politike viac, než je únosné. Podkategóriou je to, ako sa politika robí na sociálnych sieťach, špeciálne na Facebooku. Možno to znie smiešne, keď to hovorí človek, ktorý vzišiel čiastočne z virtuálneho prostredia.

Nebudete robiť politiku na Facebooku? 

Na Facebook idem len v momente, keď to je bytostne nutné.

Vieme, že statusy politikov na Facebooku majú úspech a výtlak, dôkazov je mnoho, darí sa najmä extrému. Budete sa pokúšať bojovať aj na tomto fronte? 

Viac mladých ľudí je na Instagrame, to je moja cieľová skupina a publikum, s ktorým chcem komunikovať. 

Nebudete teda písať statusy na Facebook? 

Nevylučujem to, ale určite nebudú urážlivé a plné dezinformácií.

Predpokladám, že Progresívne Slovensko bolo vaša jediná voľba. 

Samozrejme.

Ako vnímate politické spektrum okolo vás? Viete si vy osobne predstaviť spoluprácu, či už koaličnú, alebo opozičnú? 

Spolupráca prichádza do úvahy iba s demokratickými politickými subjektmi, hrubá čiara je pred fašistami, Smerom a nateraz aj pred Hlasom, kde sú nezodpovedané otázky okolo pánov Pellegriniho a Žigu. Zvyšok sa uvidí, keď budú karty rozdané. Progresívne Slovensko má historickú skúsenosť s tým, keď pred voľbami obsadzovalo premiérsky post a zostavovalo vládu. A aha, ako to dopadlo. Je predčasné rozprávať sa o akýchkoľvek spoluprácach dva roky pred voľbami. Navyše opakujem, že mojou terajšou prioritou je získať si podporu ľudí v komunálnych voľbách. 

Máte prehľad o tom, či aj strany ako OĽaNO, SaS, Za ľudí alebo ďalší majú podobné zelené tímy ako vy a či si prípadne budete vedieť sadnúť a ťahať rovnakú agendu?

Aktuálne sme najviac environmentálne orientovaná strana. 

Čaká vás v strane voľba predsedu alebo predsedníčky. Už viete, koho podporíte? 

Debata o kandidátoch na predsednícky post zatiaľ dnu v hnutí neprebehla. Viem, že je to populárna otázka novinárov, priam najpopulárnejšia. Zatiaľ vieme iba to, že snem bude na prelome mája a júna, o tom už informovala predsedníčka. Na PS mi je sympatické, že nie sme stranou jedného muža, že to nie je jeden toxický maskulínny moloch, ako je zvykom pri väčšine slovenských politických strán alebo hnutí. Progresívne Slovensko už má skúsenosť s inými lídrami. Aktuálne si viem predstaviť na vedúcej pozícii hneď niekoľko mien. 

Takže aj Trubana, aj Šimečku, aj Bihariovú.

A ďalších. 

Čo by mal podľa vás líder strany mať? 

Líder musí byť líder, líderka musí byť líderka. Je jedno, či to bude muž alebo žena, musí viesť.

Budete postupne prispôsobovať svoj instagramový profil tomu, že ste politik? Dnes tam máte aj fotky bez trička. 

Budem to naďalej ja, taký, akého ma ľudia poznali doteraz. Nebudem však iba písať na Instagrame alebo nahrávať podcasty, budem sa snažiť byť súčasťou riešení. Ešte nedávno som publikoval fotografiu s obnaženým torzom a predtým ich bolo viac. Koniec koncov, jedna z mojich najúspešnejších envirokampaní bola postavená na tom, že som bol nahý. Mám na mysli Drotársku cestu takto pred rokom. Ľudia ma už videli, nemá zmysel sa za to hanbiť, skrývať to a tváriť sa, že sa to nestalo. Vyšiel som z mediálneho prostredia – viac ako dvadsať rokov som vysielal v rádiách, som aktívny na Instagrame. Úprimne to považujem za svoju výhodu. Ľudia, ktorí ma sledujú, so mnou rastú alebo so mnou vyrástli. Poznajú ma a zaznamenali, verím, aj môj prerod od moderátora k hádam nádejnému politikovi. 

Čo vás bude ako politika živiť?

Už počas práce v rádiu som podnikal. Podnikám naďalej, v blízkej budúcnosti plánujem otvoriť v Petržalke prvý ozajstný veľký bezobalový obchod s potravinami, kozmetikou a drogériou. Je to to najmilšie a najosobnejšie, čo môžem miestnej komunite dať. Je to zároveň niečo, čomu verím a čo mám osobne rád. V Petržalke takýto obchod s plným sortimentom zatiaľ nemáme, hádam sa to podarí zrealizovať do niekoľkých mesiacov. 

Aj teraz podnikáte s niečím podobným? 

Aktuálne podnikám v produkcii a v audiovizuálnej tvorbe. 

Pýtam sa z pochopiteľných dôvodov, sú politici, ktorí sú pre svoje aktivity v rôznych typoch konfliktov záujmov. 

Mám to nastavené tak, že v momente, keď mi bude dopriaty od ľudí mandát, budem sa venovať výhradne politike. Všetko ostatné pôjde stranou.

Na prvej tlačovke s Progresívnym Slovenskom sme vás videli v tričku. Budete sa naďalej vyhýbať oblekom? 

Byť v obleku nepovažujem za svoj prirodzený habitat. Nehovorím, že v minulosti som na sebe oblek nemal. Necítim sa v ňom skrátka prirodzene, príjemne ani pohodlne. Nie je to niečo, čo by bola moja jasná voľba číslo jeden. Bol som minulú jeseň v európskom parlamente a tam oblečenie neprežívajú tak ako u nás na Slovensku. Videl som pracovne poslancov aj poslankyne v oveľa menej oficiálnom oblečení a bolo mi to mimoriadne sympatické.

Sú momenty, keď je to vhodné. 

Keď som išiel na audienciu k pani prezidentke, obliekol som sa slušne, dal som si sako a dokonca prvýkrát v živote rolák. Keď si to bude protokol vyžadovať, samozrejme, z rešpektu sa oblečiem formálne. Ale pokiaľ budem môcť, najradšej zostanem verný tomu, čo nosím doteraz. Teda oblečeniu zo secondhandov, od slovenských dizajnérov a udržateľných férových značiek.