Ivan Mikloš: Do hlavy Vladimira Putina nikto nevidí. No ukrajinská armáda je na tom neporovnateľne lepšie ako pred 8 rokmi

Je evidentné, že chce zvrátiť vývoj na Ukrajine a jej úspešné reformné a prozápadné smerovanie. Putin politicky zneužíva energetickú závislosť Európy a aktuálne rekordné ceny plynu. Nie je náhoda, že k hrozbám prichádza opäť v zime, keď sa môžu mnohým javiť reálnejšie. Kremľu zámer zvyšovania napätia zatiaľ očividne vychádza.

 
Myslíte si, že Putin vojenské manévre využíva aj na posilnenie svojej vnútropolitickej pozície?

 
Putin sa, samozrejme, snaží upevňovať svoju pozíciu a popularitu doma. Značná časť ruskej populácie pozitívne reaguje na silné imperiálne gestá Ruska. Rovnaký vzorec sa ukázal aj pri anexii Krymu a podpore separatistických území na východe Ukrajiny. 

Aký vplyv má súčasné napätie na ukrajinskú ekonomiku?

 
Putin svojimi manévrami spôsobuje napätie medzi investormi. Žiadne nové investície momentálne na Ukrajinu zo zahraničia neprichádzajú a mnohé môžu dokonca odísť. Predražuje sa dlhová služba, Ukrajina si musí požičiavať drahšie, čo zaťažuje verejné financie. 

Tento týždeň rokovala bezpečnostná rada Slovenska. Myslíte si, že Slovensko reaguje dostatočne rázne a včas?

Rokovanie bezpečnostnej rady je v podobných situáciách štandardná záležitosť a je úplne v poriadku. V poriadku však nie je, že Slovensko ponúka Ukrajine menšiu pomoc ako iné krajiny, pričom mnohé z nich nie sú tak „na rane“ ako my. Česká republika s Ukrajinou nesusedí, no už jej ponúkla výzbroj. Z našej strany zatiaľ nič podobné neprišlo.

 
Prišla však veľmi čudná reakcia zo strany vlády na informáciu New York Times, že by v prípade anexie Ukrajiny Ruskom mohlo Slovensko vytvoriť zázemie pre ukrajinských povstalcov. Postoj odmietnutia pomoci je pre mňa nepochopiteľný. Ak by k obsadeniu Ukrajiny prišlo, bolo by predsa v našom záujme, aby bola ruská agresia odvrátiteľná a odvrátená.

Pomoc Ukrajine sa mi javí ako nevyhnutná. Ak by sme anexiu tolerovali, Slovensko by mohlo byť ďalšia krajina na rade. 

V reakcii na tvrdenia Richarda Sulíka ste nedávno vystúpili z krízovej rady ministerstva hospodárstva. Ako na to zareagoval Richard Sulík?

 
Moje odstúpenie bolo gesto, ktoré malo dať jasne najavo, že výroky Richarda Sulíka o Kryme boli politicky neakceptovateľné. Prebehla medzi nami stručná súkromná korešpondencia, ktorej obsah nebudem zverejňovať.

Richard Sulík sa vyjadril o nezmyselnosti sankcií a za zlepšenie ekonomickej výmeny s Ruskom. Priblížte, prosím, v čom sú jeho slová problematické.

 
Výrok o neúčinnosti sankcií je okrem politickej roviny nesprávny aj vecne. Sankcie sú jednoznačne účinné a Rusku prinášajú omnoho vyššie náklady ako Slovensku či ostatným krajinám EÚ. Predovšetkým však nie sú samoúčelné. Predstavujú reakciu na anexiu Krymu a podporu separatistov Putinovým režimom, ktoré nemožno tolerovať a akceptovať. 

Aj Sulíkov výrok o tom, že Krym bude navždy ruský a treba sa s tým zmieriť, je obrovskou politickou chybou. Nezáleží na tom, že sa to tak môže javiť. Kľúčové je, že by to nemalo byť akceptované a akceptovateľné. Aj keď všetci vedia, že v krátkodobom a asi ani strednodobom horizonte sa Krym Ukrajine nevráti, nemôžeme akceptovať prekresľovanie hraníc a nerešpektovanie medzinárodného poriadku, ktorý všetkým krajinám garantuje ich územnú celistvosť. 

 
Najmä politici z menších krajín musia vedieť, že takýmito postojmi nepriamo ohrozujú nezávislosť, slobodu a územnú celistvosť vlastných štátov. Šéf nemeckého námorníctva Kay-Achim Schönbach musel svoj post po podobnom výroku okamžite opustiť.

Sú teda, naopak, širšie a tvrdšie sankcie voči Rusku najvhodnejší spôsob riešenia súčasnej situácie?

 
Nepochybne a Západ to aj veľmi jasne deklaruje. Západ by prípadnú agresiu na Ukrajine nemohol zastaviť vojensky, keďže tá nie je členom NATO. Ostávajú mu preto dve možnosti. Prvou možnosťou je zvýšiť vojenskú kapacitu Ukrajiny pomocou poskytnutia techniky, výcviku a už nielen obranných, ale aj útočných zbraní. 

Druhou možnosťou sú práve sankcie. Tvrdenia o neúčinnosti sankcií sú totálny nezmysel. Dokazujú to štúdie o nákladoch pre krajiny, na ktoré sú uvalené. Dnes sa navyše rozmýšľa nad novými, ešte účinnejšími sankciami voči kľúčovým politickým a ekonomickým predstaviteľom vrátane Vladimira Putina. Technicky možné je aj ich uplatňovanie cez medzinárodný platobný systém SWIFT. 

Dôslednejšie sankcie by, samozrejme, spôsobili isté problémy aj na strane krajín, ktoré ich uvaľujú, no ruskú ekonomiku by dokázali úplne ochromiť. Nie je to len teoretická možnosť, USA si túto stratégiu nedávno vyskúšali v Iráne.

 
Jedna z európskych krajín, ktoré zatiaľ Ukrajine neposkytli vojenskú pomoc, je Nemecko. Vysvetlilo to tým, že nepodporuje žiadne živé vojenské konflikty. Je to podľa vás skutočne jediný dôvod? Viete si postoj Nemecka prípadne vysvetliť inak?

 
Nemecké postoje boli vždy vajatavé. Jasným dôkazom toho je aj plynovod Nord Stream 2, ktorý nebol nikdy iba komerčným, ale bol aj geopolitickým projektom. Nemci majú dlhodobú tendenciu sústrediť sa na krátkodobé ekonomické záujmy a podceňovať geopolitickú bezpečnostnú dimenziu. Po odchode Merkelovej je navyše táto tendencia ešte silnejšia. 

Mieru pravdepodobnosti tohto škodlivého postoja zvýšil aj nerozumný krok zatvoriť fungujúce jadrové elektrárne. Nemecko sa samo dostalo do zraniteľnej pozície, v ktorej sa musí viac spoliehať na dovoz fosílnych palív. Tento krok bol navyše totálne nezmyselný aj z ekologického hľadiska.

Päť rokov ste na Ukrajine pôsobili pracovne. Máte aj dnes kontakty na bývalých spolupracovníkov, prípadne na exekutívu? Ako vnímajú Ukrajinci slovenskú zahraničnú politiku?
V exekutíve neostal nikto z mojich bývalých spolupracovníkov. Ale s mnohými ľuďmi som, samozrejme, stále v kontakte. Slovensko na Ukrajine, žiaľ, vnímajú horšie, ako by mohli. 

Počas revolúcie Euromajdanu u nás vládol Fico, ktorý síce sankcie proti Rusku v Bruseli formálne podporil, no jeho vyhlásenia a reči boli zvláštne, demagogické a skôr proruské. Na Ukrajine si to, samozrejme, všímali a vnímali to negatívne.

Ani nedávny Sulíkov výrok vnímaniu Slovenska nepomohol. Naň zareagovala ukrajinská strana dokonca oficiálne. Slovensko však bolo za môjho pôsobenia vnímané aj ako úspešná reformná krajina. Nezabúdajme, že Ukrajina má 40 miliónov obyvateľov a zo západných susedov reflektuje predovšetkým veľkostne porovnateľné Poľsko, ktoré je navyše v politických postojoch výrazne jednoznačnejšie a ústretovejšie ako my.

 
Pokračuje pri reformných procesoch na Ukrajine trend výpomoci zahraničných expertov aj po vašom odchode?

 
Strategická poradná skupina pre podporu ukrajinských reforiem (SAGSUR), spadajúca priamo pod premiéra a prezidenta, v ktorej som pôsobil, už nejestvuje. Stále však možno nájsť mnoho európskych expertov na rôznych nižších technických úrovniach.

Ako vnímal ruský režim pôsobenie európskych expertov priamo pri ukrajinskej vláde? Obáva sa Kremeľ, že stráca vplyv na Ukrajine?

 
Ruský režim o nás určite vedel, ale nemám informácie o tom, či sa nami bližšie zaoberal. Najefektívnejšie páky proti vplyvu Ruska sú ekonomické. Hlavnou motiváciou na presadzovanie reforiem je fakt, že Ukrajina má s EÚ podpísanú asociačnú dohodu a dlhodobo je aj v programe Medzinárodného menového fondu (MMF). Ukrajina z MMF peniaze potrebuje, keďže sú lacnejšie, a program s MMF je zároveň podmienkou na poskytovanie pôžičiek s prijateľnými úrokmi aj zo strany iných medzinárodných finančných inštitúcií, ale aj komerčných bánk a fondov.

 
Existujú na ukrajinskej politickej scéne aj relevantné proruské sily?

Za proruskú môžeme označiť len jednu významnejšiu stranu – Opozičný blok. Jedného z jej lídrov, Viktora Medvedčuka, obvinili z podpory teroristických operácií na Kryme a východnej Ukrajine a už pol roka sedí v domácom väzení.

Popularita Opozičného bloku sa pohybuje okolo 14 %, pričom žiadna iná relevantná proruská strana neexistuje. To je jasným obrazom veľmi obmedzenej podpory proruskej politiky zo strany Ukrajincov. 

 
Nič ako bieloruský scenár teda na Ukrajine v krátkodobom horizonte neprichádza do úvahy?

Ukrajina má veľmi zlú skúsenosť so skorumpovaným proruským prezidentom Viktorom Janukovyčom. Súčasný prezident Volodymyr Zelenskyj je síce ruskojazyčný Žid, ale predovšetkým Ukrajinec. Počas jeho mandátu prišlo aj k vyšetrovaniu Medvedčuka.

Nedávno navyše z nelegálnych obchodných aktivít na okupovanom území Donbasu obvinili aj exprezidenta Porošenka. Podľa pravidelných prieskumov verejnej mienky sa väčšina Ukrajincov vyjadruje za členstvo v EÚ aj NATO a ich podiel v súvislosti s nedávnou eskaláciou napätia dokonca rastie.

Vstúpi v dohľadnom čase Ukrajina do týchto medzinárodných štruktúr? Ak áno, tak najskôr do NATO či EÚ?

Ani do jednej nevstúpi rýchlo, keďže zatiaľ nespĺňa požadované kritériá a podmienky. V rámci geopolitických reálií však je pravdepodobnejší vstup do EÚ. Ani k nemu však nepríde v najbližších rokoch.

Najzásadnejší problém vstupu do oboch zoskupení je fakt, že Ukrajina nemá pod kontrolou svoje hranice. Putinov režim si to dobre uvedomuje a je to vidieť na jeho pôsobení na Donbase a v Luhansku. Podobne postupuje aj v gruzínskych regiónoch Južného Osetska a Abcházska i v moldavskom Podnestersku. 

 
V rámci EÚ poznáme síce precedens Cypru, ktorý je v podstate rozdelená krajina. Ide však o malý ostrovný štát v Stredozemnom mori a Turecko, ktoré si nárokuje jeho časť, patrí do NATO.

 
Rastie objem ukrajinského zahraničného obchodu orientovaného na Západ alebo sa stále do veľkej miery orientuje na Rusko?

Za ostatných osem rokov prišlo k obrovskej zmene orientácie ukrajinského zahraničného obchodu. Rusko na pozícii najdôležitejšieho obchodného partnera vystriedala Európska únia a v rámci jednotlivých krajín hrá najvýznamnejšiu rolu Čína. K zníženiu vzájomného obchodu medzi Ruskom a Ukrajinou prišlo aj v dôsledku obojstranných obchodných vojen a embárg. 

 
Je to dobrá správa aj z kvalitatívneho hľadiska. Čínsky a aj západné trhy sú náročnejšie ako ruský, čo núti podniky k reštrukturalizácii a k zvyšovaniu kvality a parametrov vývozu. Rusko nedávno na Ukrajinu zakázalo aj dovoz energetického uhlia, čím chce zvýšiť pravdepodobnosť energetickej krízy.

Vidíte potenciál na zlepšenie slovensko-ukrajinskej ekonomickej spolupráce? 
V budúcnosti môže obrovský ekonomický impulz pre celé východné Slovensko predstavovať predovšetkým integrácia Ukrajiny do EÚ. Stačí sa pozrieť na kedysi menej rozvinuté východné Rakúsko, ktoré bolo od svojich susedov desaťročia oddelené železnou oponou a práve integrácia Česka, Slovenska a Maďarska do EÚ podnietila jeho ekonomický rozvoj. 

Predpokladám, že podobný scenár sa môže v budúcnosti zopakovať na východe Slovenska. Obrovský pozitívny impulz by sa pritom dotkol aj západu Ukrajiny a nastala by typická win-win situácia, pri ktorej by profitovali obe strany. Museli by sme počítať aj s niektorými negatívami, avšak pozitíva by vysoko prevažovali.

 
Predstavme si, že bude súčasný konflikt pokračovať v nastolenej tendencii a nepríde k vojenskému napadnutiu. Kto z dvojice Ukrajina – Rusko z dlhodobého hľadiska utrpí po ekonomickej stránke viac?

 
Ukrajina dnes trpí nielen zamrznutým konfliktom, ale aj v dôsledku nedostatočnosti reforiem. Ak neberieme do úvahy pandemický rok, tak ukrajinská ekonomika rastie v priemere len okolo 3 % ročne, čo je menej ako svetový priemer aj Slovensko či Poľsko, ktoré by mala dobiehať.

 
Rusko je na tom, samozrejme, ešte horšie. Dôvodom je okrem sankcií aj principiálna nefunkčnosť a nekonkurencieschopnosť skorumpovaného štátneho kapitalizmu. Rusi síce momentálne výrazne profitujú z vysokého nárastu svetových cien ropy a plynu. Z dlhodobého hľadiska je však evidentné, že postupné upustenie od fosílnych palív bude znižovať dôležitosť hlavného ruského zdroja príjmov.

Bude však Európa skutočne schopná zaobísť sa bez ruského plynu?
To bude závisieť od rýchlosti zelenej transformácie a prechodu od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom. Dôležité bude aj to, ako rýchlo zmení Európa dnešné toky fosílnych palív. Už dnes k nám smerujú veľké tankery s americkým skvapalneným plynom a nové možnosti dodávok sa pripravujú napríklad z Kataru. 

Myslím, že po skúsenostiach s Putinom, ktorý plyn opätovne využíva ako geopolitickú zbraň, by sme energetickú závislosť od Ruska mali znižovať aj na úkor dočasne vyšších cien.

 
Súčasný prezident Volodymyr Zelenskyj svoj vstup do politiky odôvodňoval bojom proti korupcii. Aká bola miera korupcie pred jeho nástupom a darí sa mu v tomto boji?

 
Korupcia na Ukrajine je dlhodobý problém, aj keď viaceré zdroje tej najväčšej korupcie boli buď limitované, alebo odstránené v období po roku 2014. Napriek tomu je aj počas Zelenského mandátu miera korupcie stále pomerne vysoká. Netreba zabúdať, že Zelenskyj je politicky neskúsený a voľby vyhral vďaka osobnej popularite. 

 
Súperil so skúsenými politikmi, ako napríklad Porošenko, ktorí mali výrazne vyšší negatívny rating. V tejto situácii by na Ukrajine vyhral ktokoľvek všeobecne známy a populárny. Zelenskyj sa toho z viacerých možných kandidátov ujal a dostal takmer tri štvrtiny hlasov. 

Zelenského popularita padá, aj keď by podľa prieskumov ešte stále prezidentské voľby vyhral. Jeho netrpezlivosť a neskúsenosť ho zvádza k niečomu, čo sa na Ukrajine zvykne nazývať „ručné riadenie“. Za najväčšiu kvalitu považuje lojalitu a poslušnosť. Má vo zvyku osobne zasahovať a neopodstatnene už stihol povyhadzovať veľa nezávislých a proreformných odborníkov.

 
Vráťme sa ešte na Slovensko. Čím si vysvetľujete úspech politikov brojacich proti NATO či najnovšie proti obrannej zmluve s USA?

Je to zvláštne, no takíto politici to majú ozaj ľahké. Riadia sa prieskumami, ktoré Slovákom po Srboch a Čiernohorcoch prisudzujú najvyšší podiel proruských sympatizantov. Z hľadiska historických skúseností je to minimálne zvláštne a dokazuje to neprítomnosť pudu sebazáchovy, ako aj fakt, že nevieme, kde je sever a odkiaľ hrozí naozajstné nebezpečenstvo. 

 
Je to iracionálny emocionálny protest proti systému, ktorý nepovažujú za správny, lebo sa v ňom nevedeli presadiť.

 
V zásade však musíme rozlišovať medzi rusofilstvom a „putinofilstvom“. Ja sám mám rád Rusko, jeho históriu, literatúru i umenie. Ak je však dnes niekto po vyše dvadsiatich rokoch Putinovej vlády naďalej orientovaný politicky prorusky, tak je „putinofil“. 

 
Ako by sa dnes na Slovensku skončilo referendum o vstupe do EÚ a NATO?

Neviem. Stále si však myslím, že väčšina ľudí by bola za. Nakoniec, aj rôzni „putinofili“ posielajú svoje deti študovať do Česka či ďalej na západ a nie do Ruska. Bol by som veľmi zvedavý, či by do Ruska šli sami, keby sa museli presťahovať.

 
Pripusťme chvíľu najhorší scenár, pri ktorom nastane vojna. Kto z nej môže okrem výrobcov zbraní ekonomicky profitovať?

 
Na vojnách vždy profitovali úzke skupiny ľudí, ktoré majú prístup k nedostatkovým tovarom alebo službám. Vojna vždy spôsobuje zníženie ponuky nevojenského tovaru. Dnes však naozaj nechcem špekulovať, keďže nemáme vôbec predstavu, aký charakter by mala prípadná vojna na Ukrajine.

Hovorí sa, že v prípade eskalácie konfliktu sa na Slovensko môžu dostať desaťtisíce vojnových utečencov. Máme technické a „etické“ kapacity prijať ich?
To je dobrá otázka. Technické kapacity, samozrejme, máme. Vyše roka som pôsobil v Jordánsku, ktoré po vypuknutí občianskej vojny v Sýrii v roku 2011 prijalo obrovské množstvá utečencov napriek tomu, že to nie je bohatá krajina. 

 
Na Slovensku by sa ukázalo, ako sa postavíme k problému, ktorý sme nevedeli chápať u Grékov, Talianov či Španielov, keď čelili prísunu utečencov cez Stredozemné more. V prípade ukrajinských utečencov by sa nám náš odmietavý postoj mohol pekne vrátiť. Ostatné krajiny by nám mohli odkázať, že prišli cez našu hranicu a sú teda náš problém, s ktorým nám nepomôžu. Nízka miera solidarity a empatie by sa nám teraz mohla vypomstiť.