Andrej Bičan nám prezradil, ako fungovalo ovládanie Maxihry, či niekto podvádzal a prečo sa relácia skončila (Rozhovor)

(smiech) Ovládalo sa to jednoducho, a to vďaka tónovej voľbe. Každý tón bol priradený inému tlačidlu, vďaka čomu ústredňa vedela, čo volajúci vytáča. Keďže sme vedeli, že každý kláves mal svoj vlastný tón, dokázali sme klávesy priradiť k jednotlivým funkciám k hre cez prerobený ovládač na Playstation, o čo sa postarali technologickí experti v štúdiu.

Keby sme chceli zabrániť tomu, aby volajúci vyhrávali ceny, jednoducho by sme nastavili vyššie potrebné skóre. Divákovi sa môže zdať, že ten panáčik skákal, kam nemal, ale bolo veľmi náročné ovládať to cez telefón. 

Volajúci mohol ísť doprava, doľava a vyskočiť. Hýbal sa dopredu automaticky podľa toho, ako to produkcia v štúdiu ovládala? 

Keď sa k nám dovolal malý štvorročný Paľko, nedokázal to ovládať. Pre takéto prípady tam bol technik, ktorý mal týmto hráčom pomáhať, keď cítil, že sa nevedia pohnúť. Televízna relácia jednoducho musí ísť ďalej. Nebolo by vizuálne podmanivé ani zábavné sledovať, ako sa tam niekto trápi a nehýbe sa z miesta. Keď to však niekto ovládal bez problémov, nechali sme ho hrať samého. 

Zdá sa nám, že niekedy technik robil volajúcim naschvál zle. Obzvlášť v bonusových leveloch, kde mohli nazbierať veľa životov a jabĺk.

Maxihra bola primárne postavená na tom, aby sa vyhrávali ceny. Keby sme chceli zabrániť tomu, aby volajúci vyhrávali ceny, jednoducho by sme nastavili vyššie potrebné skóre. Divákovi sa môže zdať, že ten panáčik skákal, kam nemal, ale bolo veľmi náročné ovládať to cez telefón. 

Video sa ti pustí v čase, keď sa zdá, že štáb hru nechtiac sabotoval, keď hráč chcel vstúpiť do bonusového levelu.

Zdalo sa vám to vtedy férové? Nerozmýšľali ste, že necháte hráčov hrať samých?

Myslím, že to bolo férové. Keď nám zavolal 18-ročný chalan, tak sme ho nechali hrať samého. 

Ľudia si neuvedomujú, že hrať Crasha Bandicoota je veľmi náročné už na klasickom ovládači od Playstationu. Nedokážeme si predstaviť, ako sa to hralo cez telefón.

Keby si hráč zobral najhorší ovládač na svete, aj tak by sa to na ňom asi hralo lepšie ako na telefóne. Často som však videl kritiku, že sme nevyberali levely, ktoré hráči chceli. Lenže my sme sa museli riadiť dramaturgiou a nemohli sme opakovať tie isté levely dookola. Nehovoriac o tom, že v tom čase aj dlho trvalo, kým sa level načítal, takže sme ho už nemohli zmeniť, keď hráč preferoval nejaký iný.

Keď niekto stlačil gombík na telefóne, pohla sa postavička hneď v tom momente alebo tam bola spomalená odozva?

V tej dobe analógu všetko fungovalo v podstate tom momente, keď sa to udialo. Bolo to podobné odozve rádiových vĺn. Samozrejme, boli tam straty, no tie boli spôsobené najmä reakčným časom samotného telefónu. Nie vždy sa telefónu podarilo odoslať signál a tón hneď po stlačení tlačidla. V takejto počítačovej hre môže aj reakčný čas spomalený o pol sekundy spôsobiť veľký problém.

Veľký problém nastal pri digitalizácii celého systému. Videli sme to počas miliónovej očkovacej lotérie, keď pre spomalenú odozvu jeden zo súťažiacich prišiel o veľa peňazí. Diváci si uvedomili, že naživo nie je tak celkom naživo. V dnešnej Maxihre postavenej na digitálnom prenose by mohla nastať aj odozva spomalená o 10 sekúnd. Museli by sme to robiť cez online hranie, určite nie cez televízny a mobilný signál.

Vrátili by ste sa k moderovaniu Maxihry, keby sa vrátila v súčasnosti?My sme sa pokúšali Maxihru oživiť práve počas pandémie. Priniesol som nový projekt Maxihry do RTVS a podali by sme im záruky pôvodného kreatívneho tímu a záruky Andreja Bičana. Mali sme pracovať s mladými zabávačmi a priniesť Maxihru novým generáciám, ktoré sa čoraz viac odtrhávajú od televízie a uberajú sa k mobilom.

Chcel som, aby sme mladých združovali pri našom programe, kde by sme ako televízia a štát vedeli dohliadnuť na to, aby neboli vystavení toxickému obsahu a prostrediu plného nadávok a nepríjemného správania. Na internete nad tým nemáme kontrolu, no my by sme ju tam mali. Celá televízia s tým súhlasila, no napokon to neprešlo cez šéfdramaturga detského vysielania, ktorý to odmietol. 

Celá generácia sa snažila dovolať do Maxihry a nikdy sa im to nepodarilo. A potom sa stalo, že sa tam niekto dovolal aj dvakrát za týždeň, a my sme rozmýšľali, ako je to možné.

Udal aj nejaké dôvody, prečo to nechcel mať v programe?

Povedal, že si to nevie predstaviť a že to nepotrebuje. Pokiaľ tam budú ľudia zo starej štruktúry, takéto programy tam nevzniknú. 

Neskúšali ste s tým ísť do inej televízie?

Vzhľadom na to, že Maxihra začínala v RTVS, navrhli sme to najprv im. Odmietla to však aj televízia JOJ. Myslím, že Maxihra sa raz vráti. Len treba počkať, kým nepríde taký programový riaditeľ, ktorý takému projektu bude veriť. V televíziách sú starší ľudia, ktorých Maxihra a podobné programy obišli, takže je prirodzené, že v tom veľmi nebudú vidieť potenciál. 

Dokedy ste moderovali Maxihru?

Do konca jej pôsobenia v RTVS, teda do roku 2003. Následne prišiel nový riaditeľ pán Rybníček, ktorý resetoval celý program televízie a Maxihra sa následne dostala v upravenom formáte do televízie Markíza. Tú som už nemoderoval. 

Bolo možné v Maxihre nejakým spôsobom podvádzať?

Jediný, kto to mohol nejakým spôsobom podviesť, bol človek v ústredni, ktorý mohol niektorých volajúcich uprednostňovať. Samotná hra sa nijako zľahčiť a obísť nedala.

Stávalo sa teda často, že sa niekto dovolal do Maxihry opakovane?Celá generácia sa snažila dovolať do Maxihry a nikdy sa im to nepodarilo. A potom sa stalo, že sa tam niekto dovolal aj dvakrát za týždeň, a my sme rozmýšľali, ako je to možné. Jediným vysvetlením bolo, že niekto v ústredni uprednostňoval nejaké čísla. Keď sa nám niekto v rámci mesiaca ozval tretíkrát, tak sme ho už nepustili. Neskôr sme zrušili aj to, že sa tam volajúci dostal dvakrát za mesiac. 

Hrávali namiesto detí ich rodičia?

Niekedy to bolo nevyhnutné. Keď sa dovolá úplne malé dieťa, ktoré chce, ale nevie, ako na to, tak sme normálne vyzvali rodičov, aby si telefón zobrali a zahrali za nich. 

Vyhral niekto hlavnú cenu – konzolu Playstation? A čo pre to musel urobiť?

Neviem povedať presný počet, ale rozdalo sa ich dosť. Odosielali sa tuším na mesačnej báze a človek sa musel stať hráčom mesiaca, aby konzolu získal.

Skúšali ste hrať Crasha Bandicoota cez telefón aj vy?

Nie, vôbec sme sa nad tým veľmi nezamýšľali. V tom čase som doma Playstation ani nemal a Crasha som nehrával. 

Nevynadal vám niekto, keď ste ho skritizovali za to, že spadol do „jamy levovej“ alebo urobil nejakú chybu? 

Nie, k toxicite neprichádzalo.

Cítili ste frustráciu nad nedostatočnými zručnosťami hráčov? Predsa len, skúsení hráči sú občas nervózni z toho, keď napríklad hry streamuje niekto, kto ich absolútne vôbec nevie hrať a robí amatérske chyby.

Nie, pretože pre nás bolo primárne televízne vysielanie. Keď sa niekomu nedarilo, patrilo to do dramaturgie.  

Pamätáte si niektoré hlášky? Nám okrem tradičných pozdravov utkvelo aj to, keď moderátorka Lucia Šipošová povedala: „Radšej na vtáka ako pod vtáka.“ 

Dnes by sa táto hláška rozšírila veľmi rýchlo a spravili by z nej memečka. Ak vtedy aj prišlo k nejakému omylu, tak ten omyl žil len medzi študentmi v škole či na pracovisku, keďže neexistovali sociálne siete či Youtube. 

Komu napadla súťaž v kričaní hurá čo najdlhší čas či v čítaní titulkov? 

Vzniklo to počas živého vysielania, keď ide moderátorova hlava na deväťtisíc otáčok. Napadlo mi to pri tom nezmyselnom toku titulkov, ktorý sme parodovali tým spôsobom, že sme divákov prinútili prečítať ich. Dokazovalo to, že ich nikto nedokáže prečítať, takže šlo o kvázi sebareflexný humor. 

Bol niekto, kto sa priblížil k prečítaniu celých tých titulkov?

Nie.

Prečo ste Coco, Crashovu sesternicu, volali Cicuš Micuš a drevenú čarovnú masku Aku Aku zase Umbakarna? 

Umbakarna je zvuk, ktorý vydáva tá maska, keď ju Crash zoberie. Cicuš Micuš zase dostala prezývku od moderátorských kolegýň, ktoré tam boli už predo mnou. Tie názvy sa uchytili a mnohí dodnes veria tomu, že sa tak tie postavy naozaj volajú. Myslím, že to začala vymýšľať Dagmar „Didiana“ Dianová, a urobila to dobre.

Preteky na motorke či rýchle jazdy na medvedíkovi v snežnom leveli či na tigrovi na čínskom múre boli azda za trest. Prešiel vôbec niekto tieto levely, obzvlášť preteky na motorkách? Tam asi nikto neskončil prvý, či?

Nehrali sme na to, aby boli prví. Základom bolo level prejsť. 

Koľko hráčov čakalo priemerne v poradí na šancu zahrať si v Maxihre? 

Takýto prieskum neexistuje. Vieme si len predstaviť, aké to bolo číslo, keďže Maxihra bola sledovaná asi ako Televízne noviny. 

Nebola zo strany televízie nejaká myšlienka spoplatniť to volanie?

Nie, vtedy nebola taká doba.

A keby sa spravila Maxihra dnes, myslíte, že by tam nastavili nejaký poplatok za hranie/dovolanie sa?Závisí od toho, kto by to robil. Sú ľudia, ktorí robia veci pre peniaze, a sú ľudia, ktorí robia veci preto, aby bola šou. Keby som novú Maxihru robil ja, určite by tam nebol žiadny poplatok navyše.

Myslíte, že Maxihra štepila novú generáciu hráčov, respektíve pomohla Playstationu preraziť na slovenskom trhu?

Na milión percent. Zoberte si napríklad Crasha Bandicoota. Na rozdiel od iných krajín tu Sony pre túto hru nemalo žiadny marketing. Maxihra im spravila celý marketing, keď sme niekoľko rokov neustále Crasha vysielali.

Predstavte si, že neexistujú sociálne siete, Youtube ani nič podobné a niekto vytvorí ošiaľ z počítačovej hry, ktorú sledujú ľudia dennodenne. Niekedy tak vtipne rozmýšľam nad tým, že by mi Sony-Playstation malo do konca života posielať nové konzoly za to, čo sme pre nich v tom čase spravili.

Aké hry ste ešte v Maxihre hrali? Matne si pamätáme na snoubordovú hru SSX Tricky, Lilo a Stitch či tú 3D loptičku s názvom Kula World.

To sa už bavíme o Maxihre na Markíze, kde som ja nebol. V STV sme hrali výhradne Crasha Bandicoota. Rozmýšľali sme, čím to osviežime. Ani jedna z tých alternatív nesadla tak dobre ako Crash Bandicoot.

Skúšali ste to v rámci vysielania či iba interne?Iba interne.

Kedy uvidíme herné turnaje v ešportoch aj v slovenských televíziách, či už v RTVS, alebo v tých komerčných?

Na to asi nie som správny respondent. Podľa mňa ešporty uvidíme vtedy, keď budú vytvárať veľký televízny záujem. Každý, kto sa chce pozrieť, ako niekto hrá Fortnite či Counter-Strike, tak urobí na Twitchi či na Youtube. Keď sa pozrieme na Twitch, tak po večeroch tam je priemerne 10-tisíc divákov, ktorí sa rozdelia medzi dajme tomu 20 až 30 najväčších slovenských streamerov. To je veľmi malá skupina pre také veľké médium, ako je televízia.

5 proti 5 budem moderovať ešte minimálne štyri roky.

V rozhovore, ktorý sme s vami robili pred rokom, ste prezradili, že hry hráte od desiatich rokov. S ktorými hrami a na akých konzolách ste začínali? 

Mojou prvou hrou bol Pong so štvorcovou grafikou, v ktorej dve paličky odrážali štvorcovú loptičku z jednej strany na druhú. Môj otec bol programátor, takže sme k týmto technológiám mali bližší vzťah a lepší prístup. Tie programy mali vtedy iba pár riadkov a boli jednoduché, no bolo to strašne prácne, keď to fungovalo na dierkových štítkoch.

Niekedy vtedy začínal existovať ten domáci herný svet a domáce počítače. Potom prišla konzola Atari 800 a následne aj počítač Commodore 64, na ktorom som hral celé detstvo. O čosi neskôr som si už sám menil procesor v počítači a odvtedy si všetky počítače skladám sám. Čo peniaze dovolili, to som v nich mal.

Za tie roky ste teda do počítačov investovali tisícky až desiatky tisíc eur.

Počítačové súčiastky beriem ako spotrebnú vec. Nikto nepočíta, koľko si za život kúpi pneumatík na auto. Nerátam teda ani to, koľko som minul na počítače a ich súčiastky. Dnes už na tieto súčiastky nemusím šporiť ako kedysi a veľmi ich finančnú nákladovosť nevnímam.

U vás teda neplatí argument: kúp si konzolu, pretože s ňou sa nemusíš starať o upgradovanie počítačových komponentov. Máš ju na 7 – 10 rokov a hotovo. 

Ten argument je správny. Keď chce niekto začať s hraním hier, odporučil by som mu, aby si kúpil konzolu, ideálne starší typ, na ktorý sú lacnejšie hry. My sme začínali hrať počas socialistického bloku, takže sme v našom detstve mali problém získať konzolový kartridž (disketa, na ktorej sa nachádzala hra – pozn. red.). Prirodzene tak vzniklo požičiavanie týchto diskiet. 

Bolo to teda podobné ako s filmami, keď sa tvorili rýchlodabingy zahraničných filmov, ktoré sa u nás nepredávali, a ľudia si robili vlastné kópie na nosičoch VHS?

Oni tie VHS často predávali a zarábali na tom. My sme si hry požičiavali zadarmo. 

Ľudia vás poznajú z Maxihry, no väčšina Slovenska nepochybne z televíznej relácie 5 proti 5. Tá sa vysiela už 15 rokov. Bude niekedy posledná časť alebo aspoň posledná časť s moderátorom Andrejom Bičanom?

Určite, aj Winnetou mal svoj posledný výstrel. Ešte však nenastal ten čas a potiahnem minimálne ďalšie štyri roky.

5 proti 5 je slovenskou verziou šou Family Feud. Čerpali ste inšpiráciu z moderovania od Steva Harveyho, ktorý moderuje americkú verziu už 12 rokov? 

Steve Harvey mohol čerpať inšpiráciu odo mňa, keďže to robím dlhšie.

Áno, ale aj tak ste od žiadneho z týchto moderátorov nebrali inšpiráciu?

Keď prichádza program zo zahraničia, ktorý licencujeme, tak sa principiálne také veci, ako kedy sa čudovať, ako sa smiať a podobne, nastavujú podľa vopred stanovených pravidiel, akéhosi know-how. Nemyslím si, že sme čerpali z nejakého konkrétneho moderovania. 

Keď sa pozrieme na váš kanál na Twitchi, kde streamujete hry, vidíme, že ste stále aktívny. Ako často sa venujete streamovaniu a máte s tým nejaké ciele alebo to beriete len ako zábavku?

Je to len zábavka. Twitch používam primárne na to, aby som našiel správnu komunitu ľudí, s ktorými si viem dobre zahrať. Robíme to v menšom a banujeme napríklad každého, kto nadáva, aby sme tam mali príjemné prostredie bezpečné aj pre deti.

Začali ste streamovať počas pandémie. Sledovali ste aj nejakých profesionálnych streamerov alebo ste sa s niekým odvtedy radili o tom, ako to robiť lepšie?

Streamovanie vzniklo úplne náhodne, takže som logicky na začiatku robil aj veľa chýb. 

Hráte výlučne hry, ktoré vás bavia a ktoré hrať chcete, alebo pri výbere hier často obetujete vlastné preferencie a hráte hry, ktoré si chce pozrieť viac ľudí?

Hrám len to, čo ma baví a čo hrať chcem. Nerobím takéto kalkulácie potrebné na získanie divákov. Nemôžem ani sa nechcem porovnávať s tými veľkými streamermi česko-slovenskej scény. 

Ste skôr počítačový hráč, ale keby ste si mali vybrať, preferujete Playstation, Xbox alebo Nintendo?

Mám Nintendo, ale aj Playstation. Xbox je variant toho, čo hrám na počítači. Keby som si mal ísť zahrať niečo sám, tak zvolím Playstation, keď niečo cez internet, tak si vyberiem počítač, a keď si chcem zahrať niečo na gauči, beriem do rúk Nintendo Switch.

Akú najlepšiu hru ste hrali za posledný rok? 

Half-Life: Alyx.