Majsterka v bikini fitnes: Niektoré dievčatá cvičia 13-krát týždenne a pred súťažou nepijú 4 dni vodu (Rozhovor)

Na sociálnych sieťach je na to veľký priestor – tam ti každý môže povedať alebo poslať čokoľvek, čo chce. Zoči-voči by to však už nepovedal. Pred pár mesiacmi som riešila jedného muža, ktorý ma atakoval telefonicky a cez esemesky. Raz mi dokonca volala pani z nejakého obchodu v Bratislave a tvrdila, že prišiel nejaký muž, ktorý sa vydával za môjho manžela, vedel kto som a sleduje ma. Vtedy som si povedala, že už ide o nebezpečnú vec. Cez políciu som to neriešila, lebo môj manžel je policajt a dohodli sme sa, že to nebudeme riešiť, ak ten muž nezájde ďalej.

Mám pocit, že bikini fitnesky zvyknú ísť v predsúťažnej príprave do extrémov. Ako si pred súťažou trénovala ty?Bolo to individuálne, každá príprava je iná. Závisí to od toho, akú mám práve formu, aké percento tuku a či potrebujem svaly nabrať, alebo skôr zhodiť a podobne. Človek nie je robot a telo môže reagovať rôzne. Priemerne som mala 5 až 6 tréningov týždenne, niekedy som cvičila aj dvojfázovo, čiže jeden tréning ráno, jeden večer. Keď trénujem moje zverenkyne, záleží mi nielen na tom, aby dosiahli želanú formu, ale aj aby sa nepretrénovali a nebol tam veľký rozdiel medzi príjmom a výdajom. 

Moje začiatky vo fitku vyzerali tak, že som polhodinu strávila na rotopede, odmakala som si 200 „brušákov“ a šla som domov. Robila som vtedy všetky typické začiatočnícke chyby.

Je žiaľ dosť bežné, že niektoré fitnesky mávajú trojfázové tréningy, pri ktorých trénujú 12 až 13-krát do týždňa. To je extrém, pri ktorom už niekedy ani nechudnú. Kde to ešte môžem posunúť, keď trénujem trikrát za deň a nič sa nemení? Keď tlačím priveľmi na pílu, neprinesie to progres, ale naopak. Preto treba vedieť, kedy ubrať alebo si dať pauzu od súťaženia. Poznám dievčatá, ktoré úplne zanevreli na tento šport a už nemôžu fitko ani vidieť, pretože sa nesprávnym prístupom úplne „zodreli“.

Keď si niekto predstaví stravu fitnesiek, väčšinou má pred očami striktné diéty a hladovanie. Bol to aj tvoj prípad?

Nie, ja sa všeobecne snažím o rozmanitú, nutrične bohatú stravu, a to aj počas súťažnej prípravy. Tak vediem aj moje zverenkyne. Je veľký rozdiel v tom či sa fitnesu venuješ rekreačne, alebo na vyššej úrovni. Pri profesionálnom fitnese sa vždy dostaneš za hranicu zdravého stravovania. Vtedy už riešime to, ako ďaleko za tou hranicou sa pohybuješ či to nie je nepotrebné, alebo dokonca kontraproduktívne. 

Rôzni nezodpovední tréneri dievčatám nastavia príliš prísne pravidlá a znemožnia im progres. Nezáleží im na zdraví tých dievčat, ale na tom, aby si urobili čo najlepšiu reklamu, a to je dosť smutné. Takéto dievča síce príde na pódium so skvelou formou a zahviezdi, ale zvyčajne je to jej prvá aj posledná sezóna. Nie je schopná ísť ďalej, pretože si rozhádže funkcie hormónov a prirodzené procesy v tele. 

Niektorí tréneri zakazujú aj rekreačne cvičiacim dievčatám určité potraviny a démonizujú ich. To ja nerobím ani v súťažnej príprave.

Preto sa snažím držať čo najzdravší jedálniček najdlhšie, ako sa len dá – najmä čo sa týka množstva a pestrosti stravy. Moje heslo je – nikdy nerobiť formu na úkor zdravia. Súťažná forma nie je zdravá a nemôžeš na nej ostať dlhodobo. Mojim zverenkyniam vysvetľujem, že ak sa po súťaži čo najskôr nedostanú na zdravé percento tuku, nebudú sa môcť pripravovať na ďalšiu súťaž. Ak v tom chce niekto dlhodobo fungovať, musí nájsť balans.

Nevyraďovala si zo stravy žiadne konkrétne potraviny?

Nie, takéto postupy majú práve tí nezodpovední tréneri, o ktorých hovorím. Aj rekreačne cvičiacim dievčatám zakazujú jesť určité potraviny a démonizujú ich. To ja nerobím ani v súťažnej príprave. Jediné, čo od svojich zverenkýň vyžadujem je, aby jedli „čistejšie“. To znamená, že už by tam nemali byť skoro žiadne spracované potraviny, strava by mala pozostávať zo základných potravín ako sú vajíčka, mäso, ryža, zemiaky, zelenina, ovocie. ?Môžu si dať proteínovú tyčinku aj kúsok horkej čokolády, ak chcú. Je to pestrá strava, len tam musí byť menej „blbostí”.

Bolo by na mojej forme vidno, ak by som si deň pred súťažou dala vyprážaný syr?

Áno, mohlo by ju to ovplyvniť. Posledné dni pred súťažou je tzv. superkompenzácia. V našej kategórii nie je až taká potrebná, využíva sa najmä v kulturistike – muži idú vtedy do ešte nižšieho percenta tuku a ešte väčšej separácie svalov. Aby to dosiahli, držia drastické diéty. No aj v bikini fitnes sú posledné dni pred súťažou dôležité, hoci, ak dovtedy nezískaš formu, nezachránia ťa. V posledných dňoch sa dá veľa pokaziť. Keď vieš, že budeš súťažiť s desiatimi dokonale pripravenými dievčatami, musíš urobiť maximum a myslieť na úplne detaily.

Keby som chcela, mohla by som brať každého klienta zaradom a zarobiť trikrát viac než teraz. Ale tá kvalita by stála za nič.

Čo robia iné fitnesky, no ty by si to svojim zverenkyniam nikdy neodporučila?Sú v príliš dlhých a zbytočných kalorických deficitoch. Stretávam sa s tým, že dievčatá jedia dva-tri mesiace pod svoj bazálny metabolizmus, čo je nebezpečné. Niekedy jedia pod tisíc kalórií denne – ako trojročné dieťa, a to je strašidelné. V takom deficite telo začne vypínať základné funkcie, aby prežilo. Do toho pracujú, študujú, venujú sa aj iným aktivitám. Chlap sa z takejto striktnej diéty pozbiera, ale pre ženu to môže mať fatálne následky. Stretávam sa s tým, že baby nepijú 3-4 dni vodu, aby sa odvodnili a bolo im lepšie vidno svaly. To už môže privodiť život ohrozujúcu situáciu.

Dievčatá začínajú v bikini fitnes už v pubertálnom veku. Aký to má vplyv na ich psychiku?Je relatívne bežné, že po súťaži sa už nevedia dať do poriadku – nielen po fyzickej stránke, ale aj psychickej. No myslím si, že nezáleží len na veku. My ženy vo všeobecnosti vnímame komentáre na náš výzor veľmi citlivo. V bikini fitnes je to o to ťažšie, že hoci vyzeráš lepšie ako tvoje rovesníčky, si posudzovaná, kritizovaná a nemôžeš mať ani celulitídu. Hodnotí sa všetko. Môžeš byť na veľmi nízkom percente tuku, ale aj tak ti niekto povie, že to nie je dosť a mala by si schudnúť.

Na Instagrame ma najviac zarážajú „čokolády na chudnutie”. Často ich predávajú mamičky, ktoré si chcú privyrobiť na materskej, aj keď o výživu sa nikdy nezaujímali.

Ak dievča nemá správne nastavené myslenie, môže to veľmi ľahko prerásť do porúch príjmov potravy alebo iných psychických problémov. Preto stále hovorím, že na súťaženie by sa mal dať len niekto, kto je psychicky odolnejší a neinklinuje k takýmto problémom. Už sa mi stalo, že som ukončila prípravu so zverenkyňou, lebo som videla, že na to nemá psychické predpoklady. Žena musí byť pripravená, že dostane konštruktívnu kritiku, ale nesmie sa pre ňu cítiť menejcenná. Stále je to len súťaž.

Mnohé, nielen fitnesky, ale aj influencerky, predávajú cez Instagram rôzne „zaručené” jedálničky, ktoré často nezohľadňujú individuálne potreby človeka. Čo si o tom myslíš?

Tie jedálničky sú v podstate tovar – objedná si ich 15 ľudí s garanciou, že ich dostanú do 24 hodín. Je logické, že nad nimi nik nesedí, nepýtajú si od ľudí ani len základné informácie. Pravdaže, že človek s nimi schudne, keď prijíma 1 200 kalórií denne. Ale čo potom? Netuší prečo schudol, lebo nepochopil princíp a nevie, čo má robiť ďalej, aby si váhu udržal. Nehovoriac o tom, že jeho metabolizmus sa adaptuje na nízky príjem a potom dochádza k známym jojo efektom. Nerozumiem, že si to stále niekto kupuje. 

Všimla som si, že taktiež ponúkaš poradenstvo v oblasti zdravého stravovania a výživy. V čom sa odlišuješ od podobných „predajcov jedálničkov”?

Ja tvorbu jedálničkov už vôbec neponúkam, pretože na to nemám kapacitu. Ak chcem vypracovať stravovací plán na mieru, musím zohľadniť veľa faktorov a potrebujem na to veľa času. Venujem sa skôr online koučingu, aj to s obmedzenou kapacitou. Veľa ľudí sa preto ku mne nedostane. Keby som chcela, mohla by som brať každého zaradom a zarobiť trikrát viac než teraz. Ale tá kvalita by stála za nič. A práve v tom je rozdiel.

Nedávno som narazila na novú diétu, ktorá kombinuje keto s prerušovaným hladovaním a suchým fastingom, ktorý zakazuje piť tekutiny. A, samozrejme, aby to bolo účinné, musíš si kupovať aj nejaké produkty.

Chcem mať klientky, s ktorými viem pravidelne komunikovať, rozdávať svoje know-how a odpovedať im na otázky. Svoje klientky chcem reálne niekam posunúť a dať im niečo, čo im bude pomáhať aj po ukončení spolupráce. Aby som to dosiahla, môžem zobrať len zopár ľudí. Keď má tréner či poradca obmedzenú kapacitu, je to znamenie, že svoju prácu robí kvalitne.

S akou najväčšou hlúposťou v oblasti stravovania si sa na Instagrame stretla?

Udivujú ma rôzne produkty, detox čaje, kávy a čokolády „na chudnutie”. Často ich predávajú mamičky, ktoré si chcú privyrobiť na materskej, aj keď o výživu sa nikdy nezaujímali a nedosiahli žiadne výsledky. Publikujú tam fotky premien, ktoré ani nie sú ich premeny – kolujú od jednej predajni k druhej a často sú dokonca upravované.

Nedávno som narazila na novú diétu, ktorá kombinuje keto s prerušovaným hladovaním a suchým fastingom, ktorý zakazuje piť tekutiny. Dva-tri mesiace nemôžeš jesť skoro žiadne sacharidy ani tuky, čo je pre ženu veľmi nebezpečné. Funguješ na vajciach a mäse, aj zeleninu máš obmedzenú. A, samozrejme, aby to bolo účinné, musíš si do toho kupovať aj nejaké produkty.

Vždy ma prekvapí, keď sa stretnem s niečím novým. Už si dávam pozor, koho sledujem, zvyčajne mi také veci posielajú klientky a vtedy sa vždy zarazím, že tomu dokáže niekto uveriť ešte aj dnes, keď máme všetky informácie naservírované ako na zlatej tácke – ak si dávame záležať na zdrojoch informácií.

Aké boli tvoje začiatky s cvičením?

Už ako dieťa som chodila na aerobik, cvičila som doma, neskôr na internáte. Fitká vtedy ešte veľmi „nefičali”. Moje začiatky vo fitku vyzerali tak, že som polhodinu strávila na rotopede, odmakala som si 200 „brušákov“ a šla som domov. Robila som vtedy všetky začiatočnícke chyby, ktoré robia ľudia doteraz. Vážnejšie som sa tomu začala venovať až keď som sa osamostatnila s priateľom, ktorý tiež vždy inklinoval k zdravému životnému štýlu. Začala som sa tomu venovať pravidelne a mala som už plán, ktorý mal hlavu a pätu. Navzájom sme sa ťahali. 

Približne vtedy vznikla myšlienka, že by som fitnes mohla vyskúšať aj na profesionálnej úrovni. Moja teta je fitneska, ale nikdy ma tento šport nezaujal, až kým neprišla kategória bikini fitnes. Zapáčilo sa mi to. Vždy som bola typ, ktorý nedoťahoval veci do konca, ale fitnes všetko zmenil. Naučil ma cieľavedomosti a disciplíne.

Ako si spomínaš na prvé súťaženie? Splnil bikini fitnes tvoje očakávania?

Popravde, bola som trochu sklamaná. Začala som súťažiť preto, lebo na fitnese ma nadchol najmä zdravý životný štýl. Myslela som si, že tu ide o oslavu zdravého životného štýlu, ale zistila som, že je to presne naopak – so zdravím to už nemá veľa spoločného. Žiaľ, mnohé dievčatá začínajú len preto, lebo chcú vyhrať.

V prvej sezóne som robila nezmyselné veci, lebo som tomu ešte úplne nerozumela. Po prvom pokuse som skončila na chvoste, ale neprestala som, súťažila som napokon každý rok. Ani teraz predtým ešte nezatváram dvere. Realita ma sklamala, ale ja som sa rozhodla vytvoriť si vlastnú filozofiu – nájsť rozumný stred medzi bikini fitnes a zdravým životným štýlom. Chcem šíriť osvetu a moje zverenkyne učiť, že sa to dá robiť aj inak.

Raz si spomínala, že bikini fitnes je v súčasnosti už viac modeling ako šport. V akom zmysle?

Keď vznikla táto kategória, súťažili v nej „kúpaliskové formy”, ako to ja nazývam. Boli to štíhle dievčatá s dobrou postavou, ktoré v podstate nemuseli ani cvičiť – len sa natreli farbou a mohli ísť na pódium. Potom sa to začalo posúvať – bikinárky začali byť čoraz svalnatejšie, až sa napokon priblížili ku kategórii body fitnes. Tá sa, logicky, musela tiež posunúť do ešte väčších extrémov, čo bolo nežiadúce. 

Keď stojím na pódiu, mám úplne prázdnu hlavu. Väčšinou si len hovorím – usmievaj sa, drž chrbát, drž stehno.

Preto to začalo ísť iným smerom a súťažiace odrazu nemohli byť až také svalnaté. Dnes veľmi závisí na celkovej vizáži, profesionálnom mejkape a úprave vlasov. Prejav musí byť úplne dokonalý. Nestačí tam prísť a trochu sa poprechádzať. Vyžaduje sa dokonalá chôdza, perfektný výraz v tvári, musí to byť ladné a sexy.

Aká býva na súťažiach atmosféra?

Nikdy som sa nestretla s ničím negatívnym. Nemala som pocit, že by na seba dievčatá zazerali, hoci niektoré to cítili inak. Závisí to od toho, s akými očakávaniami tam idú a v akej komunite sa pohybujú. Stávalo sa, že som bola na pódiu v jednej kategórii s mojimi zverenkyňami a aj napriek tomu sme si navzájom pomáhali.

Nad čím premýšľaš, keď stojíš na pódiu?

Mám úplne prázdnu hlavu. Väčšinou si len hovorím – usmievaj sa, drž chrbát, drž stehno (smiech). Nezáleží na tom, či súťažím na veľkom medzinárodnom pódiu alebo v nejakej mestskej hale, vždy je to veľký stres. Tá príprava je tak psychicky náročná, že si to bežná populácia ani nevie predstaviť. Keď stojím na pódiu, väčšinou preto myslím len na to, ako zo seba vydať maximum.

Pred dvomi rokmi si porodila dcérku Lilien. Ako materstvo zmenilo tvoj životný štýl?

Ja som bola časovo vyťažená už predtým, ale teraz sa smejem, že som ani len netušila, koľko som mala času. Aj keď niekedy nemám čas postarať sa o seba, o Lilku sa skrátka postarať musím. Do toho mám tréningy, online koučing, súkromné fitnescentrum a klientov, ktorých síce nevediem ja, ale chcem mať o nich prehľad. Okrem toho spolupracujem s fitneskou Julkou Zaukolec, s ktorou máme vlastný športový klub, a cez víkendy bývam na súťažiach ako rozhodkyňa. 

Všetko je to o dobrom manažmente a disciplíne. Keď viem, že musím vstať o štvrtej ráno, tak proste musím, lebo ináč nič nespravím. Pri malom dieťati sa, samozrejme, nedá všetko naplánovať. Treba improvizovať aj za pochodu a skĺbiť to tak, aby to nepocítili klientky ani Lilka. 

Raz si spomínala, že ťa niektoré matky kritizovali za to, že sa aj naďalej venuješ cvičeniu a práci. Prečo? 

Odsudzovali ma, pretože si mysleli, že je to na úkor dieťaťa. No myslím si, že keď má žena na seba čas aj po pôrode a môže sa angažovať v tom, čo ju baví, je omnoho šťastnejšia a vyrovnanejšia. Vidím to aj na svojich klientkach. Keď príde žena, ktorej muž zakazuje chodiť ku kaderníčke a na tréningy, je na nej vidieť, že je frustrovaná a nervózna. Na čo je to potom dobré? Neprospieva to ani dieťaťu, ani mužovi a už vôbec nie tej žene.

Ľudia na Instagrame vidia len pozlátku. Neukazujem im dni, keď nič nestíham a som v strese. Koho to zaujíma? Chcem ich radšej podporiť. Preto si ľudia myslia, že to mám ľahké – že mi niekto veľmi pomáha alebo mám zázračné dieťa, ktoré neplače a nepotrebuje jesť. Je to len o tom, že buď robíme pre seba všetko a neobťažujeme okolie svojimi problémami, alebo budeme neustále na niekoho ukazovať prstom a sťažovať sa, aké to máme ťažké.