Upíri na Slovensku: v istej obci dedinčania v 80. rokoch vykopali mŕtvolu človeka a odťali jej hlavu. Verili, že bol nemŕtvy

Hoci sa Stoker v mnohých veciach v príbehu inšpiroval dianím na slovanských územiach, dej si, samozrejme, do veľkej miery autorsky upravil. „Napríklad keď opisuje pri kniežati Draculovi, že menil podoby. V tej dobe sa v slovanských krajinách všeobecne pripúšťalo, že upír dokáže meniť podobu na nejaké zviera, aby sa nepozorovanejšie dostal k svojej obeti. Jeho literárna fikcia a literárny vklad v diele je však určite veľký,“ vysvetlila pre Refresher etnologička Katarína Nádaská.

Podľa jej slov je téma upírov v spoločnosti stále živá, keďže aj v súčasnosti vznikajú rôzne ságy o upíroch a príbehy určené najmä pre tínedžerov, avšak medzi nimi a postavou upíra z histórie je obrovský rozdiel.

„Zatiaľ čo vo filmovom spracovaní je upír alebo upírka – nezáleží na tom, či to je muž alebo žena – obyčajne tajuplná, krásna, záhadná, mystická postava s charizmou, vo folklórnom obraze je upír vykreslený ako ,nečistý‘ či ,neľapšoj‘ – mŕtvy, ktorý vychádza z hrobu, na ktorom nič príjemné nie je,“ upresnila etnologička.

Upíri, ktorých opisovali naši predkovia, páchli, rozkladali sa a krv konzumovali preto, aby sa aspoň nejako udržali pri živote. Zďaleka neboli príťažliví, práve naopak, boli veľmi odpudiví. „Keďže upír nevoňal, ale zapáchal a bol nevábneho vzhľadu, ľudia začali využívať na obranu voči nemu cesnak, lebo mal podobné vlastnosti,“ priblížila etnologička s tým, že ľudové metódy obrany voči upírom vychádzajú práve z nádeje podobnosti.

„Podobné ľudia likvidovali podobným, a preto si mysleli, že ho odpudí cesnak, čo sa neskôr aj zaužívalo. Samozrejme, keďže bol upír démon, odpudiť ho dokázalo aj všetko posvätené,“ dodala.

Ten, ktorý sa vracia z hrobu

Viera v upírov podľa odborníčky siaha ešte do predkresťanského obdobia. Bytosti, ktoré sa vracajú na svet po smrti – revenanti –, boli pre ľudstvo známe aj mimo Európy, avšak boli pomenované inak ako upíri. „Je to univerzálny kultúrny reťazec. V rámci Európy však bola táto viera veľmi rozšírená, a to aj u Slovanov,“ doplnila etnologička.

Podľa jej slov Slovania poznali dva druhy revenantov. Negatívni revenanti, ktorých predstavovali upíri vracajúci sa z hrobu, aby cicali krv zvieratám či ľuďom, a revenanti, ktorí prichádzali z rôznych (iných) dôvodov. Tento druh revenantov je spracovaný vo viacerých baladách, keď napríklad zomrie matka pri pôrode, avšak každú noc sa vracia z hrobu za svojím dieťaťom, aby ho zaopatrila – čiže revenant pomáha. Ďalším príkladom môže byť „láska až za hrob“. Dvaja milenci si dajú sľub večnej lásky, pričom mládenec zomrie a je pochovaný. Keď si dievčina nájde iného, jej bývalý partner vychádza z hrobu a dožaduje sa dodržania jej sľubu.

Upíri na Slovensku a v susednom Česku

To, že viera v upírov na našom území a území susedných štátov bola naozaj silná, dokazujú viaceré archeologické kostrové nálezy. Keď sa presunieme do bratského Česka, do mestečka Čelákovice nachádzajúceho sa ani nie hodinu cesty autom od Prahy, nájdeme tu najväčšie pohrebisko upírov objavené na svete.

Podľa slov etnologičky Kataríny Nádaskej ho archeológovia objavili v 60. rokoch počas stavby nového sídliska. „Ide o cintorín upírov, čo znamená, že našli hrobové pozostatky ľudí, ktorí boli pochovaní netradičným spôsobom. Boli skrčení, hlavu mali vtisnutú medzi kolená. Z uloženia kostier bolo jasné, že mali zviazané ruky a nohy,“ doplnila odborníčka.

Tvrdí, že rovnako aj na Slovensku sa našiel kostrový nález pochádzajúci z 19. storočia, pričom išlo o lebku s prebitou hornou a dolnou čeľusťou, ktorú mala spojenú zámkou. „O tomto náleze sa môžeme dočítať v staršej odbornej archeologickej literatúre,“ dodala.

Ľudia podľa slov odborníčky v minulosti bežne praktizovali opatrenia proti upírom v prípade podozrenia, že dotyčný človek môže byť vampír. Už počas jeho pochovávania mysleli na to, aby mal spojené ruky a nohy, ktoré zviazali tŕňovým šľahúňom alebo mu ich pribili jaseňovými klincami o rakvu. Ak bolo podozrenie veľmi silné, boli odhodlaní podstúpiť ešte brutálnejšie metódy, a to oddeliť zosnulému hlavu od tela a do ústneho otvoru mu napchať tehlu alebo cesnak.

„Ak sa vrátime do čias monarchie, ktorá zasahovala aj na územie dnešného Balkánu – do oblasti Rumunska –, môžeme sa pozrieť dokonca až na takú ,hystériu‘ spojenú s upírmi (niekedy okolo roku 1656), ktorú riešila panovníčka Mária Terézia. Existovala špeciálna delegácia, ktorá mala vo svojej kompetencii prešetrovať upírske prípady. V minulosti teda boli naozaj rozšírené,“ uviedla etnologička Katarína Nádaská.

Viera umiera posledná

Odborníčka tvrdí, že existujú prípady, ktoré sa zachovali skôr v ústnej ľudovej tradícii, pričom posledný z nich pochádza z 80. rokov 20. storočia, keď v istej dedine na východnom Slovensku miestni pochovali človeka, o ktorom boli presvedčení, že bol upír. Podľa jej slov mali podozrenie, že je táto osoba „zvláštna“ už pred jej smrťou, avšak po nej sa im to ešte viac potvrdilo, pretože v dedine údajne začal hynúť dobytok a ochorievali ľudia.

Dedinčania sa preto rozhodli „nastoliť poriadok“, a tak načierno vykopali hrob, v ktorom bol podľa nich pochovaný upír, prebili mu srdce kolom a odťali hlavu. Samozrejme, išlo o nepovolenú exhumáciu, a teda trestný čin hanobenia mŕtveho, čiže muži, ktorí tento akt zrealizovali, išli natvrdo do väzenia. „Podstata tohto prípadu však spočíva v tom, že po vykonaní protiupírskych opatrení dedinčania tvrdili, že odvtedy sa im nič zlé nedialo, čiže verili, že im to naozaj pomohlo a dotyčný bol nemŕtvy,“ doplnila Katarína Nádaská.  

Známa je aj podobná historka z roku 1903 z ďalšej obce na východnom Slovensku, Fekišoviec (áno, tej obce, ktorá sa preslávila zasadnutím zastupiteľstva), keď miestni údajne vykopali z hrobu ženu, ktorá im vraj zabíjala hydinu, a tak jej vytrhli srdce. My sme sa preto rozhodli kontaktovať starostku obce s tým, či si spomína na nejaké miestne povery či historky spojené s upírmi. „Na nič také si nespomínam a upírske historky, ktoré boli v minulosti medializované v spojení s našou obcou, pochádzali z nedôveryhodných zdrojov,“ odvetila nám starostka. Dodala, že jej mama je jednou z najstarších ľudí v obci a ani ona sa o upíroch nikdy nezmienila.

Hoci si vo Fekišovciach podľa slov starostky na vieru v upírov domáci nespomínajú, na Zemplíne bola táto viera v 60. rokoch pomerne silná, čo dokazuje aj podrobný výskum etnológa Jána Mjartana.

„Ján Mjartan na východnom Slovensku, konkrétne na Zemplíne, upírske procesy monitoroval veľmi podrobne. Dá sa povedať, že už v moderných dejinách v čase výskumu bola viera domácich v upírov veľmi živá,“ doplnila etnologička Katarína Nádaská.

Podľa odborníčky nemôžeme relevantne zhodnotiť, či viera v upírov bola na východnom Slovensku silnejšia než v iných končinách krajiny, keďže inde než na Zemplíne sa žiaden výskum takto podrobne nerealizoval. Je však možné povedať, že na tomto území bola v rámci ľudového rozprávania viera v upírov ešte v prvej polovici 20. storočia.

„Pri skúmaní pohrebných zvykov som našiel miestami aj dosť živú upírsku tradíciu, i keď ani z jedného miesta nebol zozbieraný materiál kompletný a jednotlivé motívy sa vyskytujú roztrúsené na celom skúmanom území. Vyplýva však z neho skutočnosť, že na Zemplíne sa traduje prežitok, že sa mŕtvy môže vracať z hrobu,“ uviedol Ján Mjartan v spomínanej štúdii z roku 1953, v ktorej ďalej opisuje aj konkrétne prípady vampirizmu spájaného s jednotlivými obcami.

„Sú známe motívy, že revenantom sa stávajú osoby, ktoré zomreli neprirodzenou smrťou, najmä samovrahovia. Vracia sa obesenec a znepokojuje najbližších (Lučenec, okres Humenné), utopenec chodí priamo k tomu, kto bol príčinou jeho smrti (Krčava, okres Sobrance), a vracajú sa aj tí, čo boli zabití vo vojne či zahynuli počas nehody pri práci,“ stojí v štúdii.

O niečo skeptickejší je v téme kostrových nálezov na Slovensku spájaných s vampirizmom archeológ Milan Hanuliak zo Slovenskej akadémie vied. „Po dlhoročnom bádaní som dospel k poznatku, že v archeologickom fonde zaznamenávané výnimočné javy vonkoncom nesúvisia s vampirizomom, a preto sa nevezú na vlne príjemných interpretácií šírených národopisným výskumom,“ vyjadril sa pre Refresher.