Našiel som kľúče od bytu a auta. Mestská a štátna polícia si ma prehadzovala ako horúci zemiak

„Pane, my takéto veci neriešime. Ak by ste našli občiansky preukaz alebo akúkoľvek identifikačnú kartu, tak to áno. My môžeme riešiť iba také doklady, na základe ktorých vieme majiteľa prelustrovať,” vraví ráznym tónom.

„A čo mám teda robiť?” Pýtam sa. „Neviem, skúste sa spojiť s mestskou políciou, oni vám s tým pomôžu skôr, ako my,“ uzatvára. Volám teda znovu na mestskú políciu. Dvíha mi iný operátor, takže celú situáciu vysvetľujem znovu a pridávam k tomu vždy nové informácie. Pripadá mi to ako snehová guľa, ktorá sa nabaľuje.

„Akoto, že na Lermontovovej nikto nebol? Veď to je stanica s nepretržitou prevádzkou. Musíte tam zvoniť.“ Keď operátorovi druhýkrát vysvetľujem, že som tam zvonením strávil 10 minút, nevie, ako ďalej. „Tak čo ja viem, choďte znovu tam a strčte tie kľúče pod dvere,” navrhuje operátor. Vravím mu, že popod dvere neprejde ani steblo trávy, nie to ešte veľký zväzok kľúčov. „Tak to položte na okno, niekde na parapetu.”

Ďalej sa snažím prísť na najlepšiu možnosť, ako celú situáciu vyriešiť. Asi 10 sekúnd je na druhom konci úplné ticho. Odrazu počuť hlboký nádych. „Tak to zaneste do nejakého obchodu, preboha, nie?” Vraví policajný operátor. „A do akého? Veď sú 3 hodiny ráno,” pýtam sa ho.

„Kde presne sa nachádzate?” Pýta sa už čoraz viac podráždeným tónom. Vravím mu presnú adresu aj s popisným číslom. „Stojte na mieste, pošlem za vami hliadku, dovidenia,” vraví operátor a ukončujeme hovor.

Po 10 minútach prichádza hliadka mestskej polície. Policajti sú odreagovaní, milí, komunikatívni. „Na Lermontovovu musíte prísť do polnoci, aj to musíte mať šťastie, potom ich už nezobudí nič,” smeje sa policajt a pýta si odo mňa občiansky preukaz, aby si zapísal, kto mu kľúče dal. Vymieňam kľúče od auta za občiansky a lúčime sa.

Na základe tejto skúsenosti sme oslovili policajné prezídium, aby nám podalo jasné stanovisko, čo v takej situácii robiť. Je vôbec správne počas dňa kľúče, občiansky preukaz alebo akýkoľvek nájdený majetok, ktorý môže mať vysokú hodnotu, odovzdať v najbližšej predajni pečiva či oblečenia? Čo robiť v noci, keď je všetko zatvorené a polícia si vás prehadzuje ako horúci zemiak? Je vôbec polícia oprávnená odmietnuť takúto žiadosť o pomoc?

„Pri oznámení o nájdení stratenej veci a pri jej preberaní postupujú policajti ako pri každom inom oznámení,” začína odpoveď policajnej hovorkyne Denisy Bárdyovej. Ďalej informuje, že sa polícia snaží vec identifikovať, či už vizuálne alebo okolnosťami ako miesto a čas nájdenia.

Hovorkyňa ďalej prešla priamo k bodu, keď sa ocitáme v situácii, že je majiteľ už prelustrovaný, respektíve nájdený. V takom prípade musí majiteľ danú vec opísať aj s okolnosťami, ako ju stratil.

„Môže sa stať, že niekto nájde rýchlo sa kaziaci tovar (napr. zelenina, ovocie, potraviny a pod.) alebo zviera, v takom prípade policajti bezodkladne kontaktujú príslušný orgán štátnej veterinárnej a potravinovej správy.”

Ak nastane situácia, že sa nepodarí vlastníka dohľadať a ani sa sám nenahlási, policajti danú vec odovzdajú „v čo najkratšom čase, najneskôr však do uplynutia 1 roka od jej nájdenia, príslušnému okresnému úradu,” uzatvára Bárdyová. K samotnému postupu polície v tomto prípade sa hovorkyňa nevyjadrila.