Michal Kovačič: So Zuzkou sa doma nebavíme o tom, že sme power couple. Neznášam, keď ma na Instagram točí v teplákoch (Rozhovor)

Nevymýšľame to takýmto spôsobom. S niektorými hosťami a dvojicami sa dohodnem niekoľko týždňov dopredu, pretože chcem, aby sme mali čo najzaujímavejších hostí.

Najmä teraz sa mi stáva, že časť ministrov má štyri či päť týždňov po sebe plné víkendy, a tak vždy vopred vymýšľame, ako do štúdia dostať najlepšiu možnú zostavu. S Igorom Matovičom som sa dohováral vyše roka, takže som rád, že čoskoro naozaj príde. Nerozmýšľame, čím zvýšiť sledovanosť, z týždňa na týždeň.

Politickú diskusiu moderuješ už štyri roky. Hovoril si, že sa chceš vyhnúť vyhoreniu a prirodzene posúvať dopredu.

V poslednom čase ma veľmi potešilo, že sme naštartovali Na telo plus, čo je rozdielna kategória ako bežné Na telo s duelom dvojice politikov. V Na telo plus mám rozhovory jeden na jedného, čo je typická novinárska disciplína.

Keby si to ľudia mali predstaviť, nech si nemyslia, že je to ako zjazdové lyžovanie a superobrovský slalom. Sú to dve rozdielne disciplíny, napríklad ako skok na lyžiach a biatlon. Ako funguje rozhovor jeden na jedného, pozná veľa novinárov, ale duely vo dvojici majú rozdielnu dynamiku aj pravidlá.

Na fotografiách zo zákulisia Na telo sa politici usmievajú a klábosia spolu s kávičkami v ruke. Máš pocit, že politici prichádzajú do televízie a nasadia si masku, keď sa zapnú kamery?

To je častá otázka, ktorú dostávam. Myslím, že je logické, že politici sa v zákulisí usmejú na svojho súpera, podajú mu ruku a potom ho tvrdo konfrontujú s číslami vo vysielaní. Vždy prídu podať nejaký výkon, ktorým sa chcú argumentačne predviesť pred voličmi. Nemám pocit, že je v tom rozpor, skôr mám pocit, že je to prirodzené a ľudské.

Musíš sa niekedy pretvarovať, keď sedíš oproti politikovi v relácii a nepáči sa ti, čo rozpráva, no potrebuješ si zachovať profesionalitu?

Toto je niečo, čo trénujem viac ako pätnásť rokov, odkedy pracujem ako novinár, že nemôžem dávať najavo svoje pocity. Odosobniť sa od svojho politického názoru je relatívne ľahké, ale ťažké sú situácie, keď viem, že mi niekto nehovorí pravdu a ja ho musím konfrontovať. Nemôžem mu povedať „vy klamete“. Musím položiť otázku tak, aby si diváci sami urobili názor, či politik svoje tvrdenia vedel obhájiť.

V poslednom čase mám pocit, že niektorí politici sa trochu rozbehli do konfrontácií.

Lezie ti na nervy, keď ti príde do relácie politik, ktorý za ten týždeň už päťkrát rovnako vyhýbavo odpovedal na konkrétnu otázku, a ty musíš vymyslieť spôsob, ako z neho dostať niečo viac?

Ani nie, práveže je to pre mňa zaujímavé. Mám rád, keď prídu politici, ktorí dodržia základné pravidlá debaty. Mne sa páčia debaty v britskom parlamente, kde to má noblesu a obsah a napriek tomu je to zaujímavé.

Neprekáža mi, ak mi niekto príde do relácie a vyhýba sa odpovediam na otázky, ak dodržiava pravidlá diskusie. Myslím, že to, ako kvalitne alebo nekvalitne kľučkuje v odpovediach, samo osebe ukazuje, či hovorí pravdu alebo nie.

Prvýkrát ste pristúpili k vypínaniu mikrofónov. Aký si mal pocit, keď to zašlo tak ďaleko, že politici sa nedali upokojiť?

Je mojou úlohou dostať debatu do takej roviny, aby diváci pri televíznych obrazovkách rozumeli, čo sa tam deje. V momente, keď cez seba rozprávajú dvaja, je veľký problém rozumieť. Keď sa to pokúsim zastaviť a rozprávajú cez seba traja, tak už nerozumie nikto nič.

V poslednom čase mám pocit, že niektorí politici sa trochu rozbehli do konfrontácií. Ja som tam na to, aby som to umoderoval, a som rád, že naposledy stačilo vypnutím mikrofónov len pohroziť a oni zostali ticho. Určite si trošku uvedomujú, že nezískajú žiadneho voliča, keď cez seba budú celý čas kričať a nebude ich počuť.

Divácke otázky môžu byť často vtipné. Nestáva sa ti, že sa začneš smiať, keď si nejakú z nich prečítaš predtým, ako ju položíš politikovi?

Pri diváckych otázkach sa mi to zvyčajne nestáva, lebo tie otázky vidím minimálne druhýkrát. Ale keď si ich pozerám na Instagrame, vtedy sa možno zasmejem. Skôr mám občas problém vtedy, keď politici povedia niečo vtipné.

Za posledné dva roky sme boli vytrénovaní, že cez rúško jemný úškrn vôbec nevidno. Človek sa nemohol zasmiať, ale jemný úškrn si nikto nevšimol, a tak si teraz na nich musím dávať veľký pozor.

Politici sa dnes riadia prieskumami verejnej mienky. Tie v relácii Na telo pravidelne prinášate. Máš zo svojich skúseností pocit, že na Slovensku máme politikov, ktorí v skutočnosti neveria tomu, čo hovoria, ale prieskumy ich nútia hovoriť tak?

To je otázka na jednu celú knižku. Všetci politici sa nejakým spôsobom riadia verejnou mienkou a prieskumami. Viaceré strany si ich na viac či menej pravidelnej báze dávajú robiť. Nezaujíma ich len to, kto má koho rád, ale skôr to, ktoré témy sú pre ľudí kľúčové.

To je dosť ťažké odčítať bez prieskumu a vyvodzovanie záverov z diskusií na sociálnych sieťach by politikov možno nasmerovalo nesprávne. Nepovažujem to za nič negatívne, je podľa mňa dobré, pokiaľ majú politici prehľad o tom, čo si voliči myslia. Samozrejme, je problém, ak jeden mesiac tvrdia jedno a o tri mesiace zas úplný opak. Ale myslím si, že to im ľudia vedia spočítať.

Igor Matovič dostal nápad regulovať, koho by si mohli televízie pozývať do diskusií. Vieš si predstaviť, že keby takýto zákon prešiel, vedeli by ste ho v Na telo odignorovať, lebo by príliš zasahoval do vysielania?

Neviem si predstaviť, že by sme zákon nerešpektovali, ale hlavne ho vôbec nepotrebujeme. Tá diskusia v priebehu pár hodín ukázala, že takýto zákon mať nebudeme.

My nad sebou máme Radu pre vysielanie, ktorá nad nami bdie a dáva pokuty bez ohľadu na to, či ide o komerčnú alebo verejnoprávnu televíziu. Každý politik sa môže posťažovať. Toto vnímam ako akurátnu reguláciu, ktorá zabezpečuje slobodu aj to, aby si televízie strážili vyrovnanosť a vyváženosť.

Myslím si, že z kohokoľvek môže premiéra urobiť len volič. Aj preto robíme prieskumy verejnej mienky tak často, aby mali ľudia prehľad o tom, ako sa hýbe naša politická scéna.

Igora Matoviča si konfrontoval v debate Denníka N, kde hovoril, že ho nepozývate do diskusií. Sedel si v publiku ako hosť. Čo ťa primälo k tomu, aby si sa postavil a zareagoval?

Rád uvádzam veci na správnu mieru. V televízii k tomu pristupujeme veľmi konzervatívne a takto sa ozývame možno raz za rok, keď politik niečo povie a je to príliš vypuklé.

Ozývame sa vtedy, keď sme všetci presvedčení, že to treba odkomunikovať. Mne ide o výsledok, takže som rád, že sme sa s Igorom Matovičom stretli v zákulisí, všetko si vyjasnili a on príde do relácie Na telo. Myslím si, že do tej debaty ako líder najsilnejšej vládnej strany rozhodne patrí.

Prečo oproti sebe v Na telo nesedeli Igor Matovič a Robert Fico?

Môžem povedať len toľko, že tak ako pri ostatných hosťoch, aj v tomto prípade sa budeme naďalej snažiť, aby sa takáto diskusia uskutočnila.

Máš pocit, že niekto na mediálnej scéne sa snaží z Petra Pellegriniho spraviť premiéra, ako to tvrdí Igor Matovič?

Myslím si, že z kohokoľvek môže premiéra urobiť len volič. Aj preto robíme prieskumy verejnej mienky tak často, aby mali ľudia prehľad o tom, ako sa hýbe naša politická scéna. Nemyslím si, že tu ktokoľvek vyrába akýchkoľvek politikov, takéto myšlienky sme už v minulosti počuli a budeme ich počúvať aj o dva, tri či štyri roky. Hovorí sa o tom pravidelne.

Mojím cieľom je mať v Na telo najmä predsedov strán. Igor Matovič je pozývaný rovnako ako Richard Sulík či Peter Pellegrini, lebo sú to najzaujímavejší respondenti. Sú to ľudia, ktorí vedia povedať, ako sa bude spoločnosť vyvíjať, aké majú zámery s krajinou a čo od nich máme očakávať.

Hovorievaš, že sa nerád vyjadruješ o spoločenských témach, lebo si moderátor politických diskusií. Tvoja manželka Zuzana sa však vyjadruje k mnohým témam, ktoré rezonujú v spoločnosti. Hovorí ti niekedy, že by si mohol svoje postoje a názory prezentovať viac?

Určite sa o tom zhovárame, ale obidvaja rešpektujeme, že náturovo sme inak naladení. Som možno v trochu inej pozícii ako Zuzka, ktorá je v denníku Sme, zatiaľ čo ja som predsa len v televízii, ktorá je asi väčšie a konzervatívnejšie médium. Konzervatívnejšie v zmysle, že má prierezového diváka. Doma sa o tom rozprávame, rešpektujeme to a je pre nás zaujímavé pozorovať toho druhého, ako to často robí opačne.

Verejnosť vás so Zuzanou vníma ako mediálny power couple. Uvedomuješ si vplyv, ktorý máte na svojich followerov a verejnosť ako takú?

Priznám sa, že o tomto sa doma naozaj nebavíme, ale som rád, že to občas viem využiť. Keď bola reč o tom, že hľadám helferov do Na telo, chcel som zohnať čo najviac zaujímavých ľudí na konkurz, a tak sa mi zdalo vhodné využiť aj Zuzkin Instagram, lebo ho často sledujú mladí novinári a je šanca sa k nim dostať cez iný kanál ako ten tradičný. Je to šanca urobiť to efektívnejšie, ako keby sme výzvu na pomocníkov odvysielali v televízii.

V staršom rozhovore pre Refresher v roku 2019 si hovoril, že si väčší konzervatívec ako Zuzana. Ľudia sa občas smejú na tom, ako u vás kupujete vianočný stromček, lebo Zuzana chce ten najväčší a ty zas preferuješ menšiu veľkosť. Je na základe tejto dynamiky vo vzťahu ťažšie dosiahnuť kompromis?

Nechcem, aby to vyznelo, že som politický konzervatívec, lebo ja si naozaj zakladám na tom, že mám najväčšiu radosť, ak ľudia netušia, koho volím. Ale som konzervatívny z hľadiska prístupu ku komunikácii s verejnosťou.

Ten vianočný stromček je podľa mňa dobrý príklad, že Zuzka je dokonca v niektorých veciach konzervatívnejšia ako ja. Je presvedčená, že pokiaľ nemáme stromček, ktorý siaha až po strop, tak to nie sú Vianoce.

Mne je to úprimne jedno, chcem mať stromček, ale uprednostňujem to, aby sa dalo po byte chodiť, pred tým, že mám najväčší stromček v bytovke. Myslím, že je množstvo momentov, keď to moje základné naladenie má práve ona a ja mám to jej.

Ustúpiš pri konflikte skôr ty alebo Zuzana?

My sme obaja pomerne tvrdohlaví, takže v záujme zachovania spokojného života si to musíme prestriedavať.

U nás si v roku 2019 povedal, že si feminista, ale nesúhlasíš so všetkým. Medzitým na Slovensku dookola rezonujú polarizujúce témy ako interrupcie či zákazy dúhových vlajok. Máš odvtedy vyhranenejšie názory?

Snažím sa nemať vyhranené názory na tie témy, lebo je to podľa mňa spôsob, ako môžem moderovať obe strany v štúdiu. Diváci relácie Na telo sú naozaj všemožne politicky aj ideologicky naladení. Nemám pocit, že by som sa posledné roky nejako vyhraňoval. To by možno vedela lepšie posúdiť Zuzka, lebo sám seba človek nevie takto zhodnotiť.

Chcem tým povedať, že sa snažím počúvať obidve strany, čo neznamená, že s oboma stranami súhlasím. Ak však chcem viesť debatu s oboma stranami, musím mať v sebe to, čo majú debatujúci, ktorí trénujú oxfordský typ debát, aby Na telo vyzeralo tak, že obe strany odchádzajú s pocitom, že sa dozvedeli všetky argumenty.

Mám pocit, že obidvaja so Zuzkou sme trénovaní a vystavovaní politike natoľko, že na politiku nadávame čo najmenej.

Bavíš sa na tom, keď ti ľudia v komentároch nadávajú, že si v Na telo nadržiaval jednej strane, ale zároveň ti druhá skupina nadáva za presný opak?

Veľmi by prospelo, keby si ľudia prečítali aj tie komentáre pod sebou. Zistili by, že jedna aj druhá strana mi neustále vyčítajú to isté.

Páči sa ti, že nikto netuší, koho volíš, a ľudia nevedia, aké sú tvoje politické preferencie. Necháš sa občas uniesť, keď sedíš s kamošmi na pive, a zanadávaš si na politiku aspoň v súkromí?

Mám pocit, že obidvaja so Zuzkou sme trénovaní a vystavovaní politike natoľko, že na politiku nadávame čo najmenej. To by nás doviedlo do zúfalstva, keby sme prežívali každú vetu, ktorá zaznie na tlačovke, lebo ich vidíme desaťkrát viac ako bežní ľudia, čo majú na robote niečo iné. Nezvyknem kričať kvôli politike.

Nemáš rád, keď ti Instagram priveľmi preniká do súkromia. Máte občas so Zuzanou výmeny názorov, lebo máte rozdielne hranice toho, čo ukazovať a čo by už malo zostať skryté?

Napríklad nie som veľmi rád, keď som na Instagrame v teplákoch. Myslím doma v byte. Nemám problém so športovým oblečením vonku, ale sedieť doma na podlahe v teplákoch sa mi nezdá veľmi adekvátne na zdieľanie na Instagrame.

Zuzana počas pandémie rada livestreamovala z vášho bytu. Bolo to pre teba niekedy náročné?

Ona ma v tomto rešpektuje. Som veľmi rád, že ma na ten Instagram presvedčila, absolvovali sme mnohé livestreamy, ktoré ma bavili, a najviac som bol nadšený z livestreamov o konkrétnych témach.

Zuzka nemá problém plynulo odpovedať na otázky z 20 rôznych oblastí, ja sa radšej na niečo sústredím. Bavilo ma, keď sme s Viktorom Vinczem rozoberali americké voľby, to som si musel aj ja doštudovať, lebo mám zodpovednosť ako novinár odovzdávať skutočne pravdivé údaje.

Ako moderátor Na telo máš nedele stále pracovné. Novinári majú zvyčajne veľmi flexibilný pracovný čas, no vyhovuje ti dlhodobo fungovať bez voľnej nedele?

Veľmi ma to nezaťažuje, lebo je to súčasť práce. Ja mám svoju nedeľu v pondelok. Napríklad v sobotu, napriek tomu, že pracujem a dorábam scenár, ideme poobede so Zuzkou na dve hodiny so psom, takže to nie je tak, že by sme sa cez víkend vôbec nevideli. Nehovoriac o tom, že keď príde leto, tak máme pauzu a vtedy mám aj víkendy voľné.

Tancoval si v šou Let’s Dance. Hovoril si, že ti vôbec nevadilo sa na šou zúčastniť, lebo ti nijako neovplyvňovala kariéru moderátora. Ako dlho trvalo rozhodovanie, či do toho ísť?

Ani som sa veľmi nerozhodoval, lebo som cítil, že účasť v Let’s Dance nebude nijako ovplyvňovať moju prácu. Skôr som si vopred chystal odpovede na takéto otázky, o ktorých som vedel, že prídu.

Prišli a boli veľmi časté, lebo ľudia nechápali, ako môžem robiť zábavu a v ten istý deň predtým viesť vážnu politickú debatu. Ja mám taký pocit, že vystupovať v šou o spoločenskom tanci nie je nad rámec môjho konzervatívneho prístupu k takýmto veciam.

Na storkách vídavam, že často cestuješ bratislavskou MHD. Spoznávajú ťa ľudia, keď chodievaš autobusom?

Áno, špeciálne, keď idem v nedeľu večer domov po Na telo, dostrihám reportáž a ľudia mi hovoria, čo v relácii videli a ako to vnímajú. Je to príjemné, mám vyslovene rád tieto cesty.

Zažil si s ľuďmi v MHD už aj nepríjemnú situáciu?

Napriek tomu, že žijeme vo veľmi polarizovanej dobe, tak sa to u mňa prejavuje len na sociálnych sieťach. Tam je to veľká nakladačka, čo poznajú hádam všetci. Na ulici ani v MHD sa mi to nestáva, možno si ľudia niečo pomyslia, ale nepovedia mi to.

Mal si pocit, že si vďaka Let's Dance prenikol do šoubiznisu oveľa hlbšie ako dovtedy?

Nepovedal by som, že som prenikol do šoubiznisu, ale zažil som niečo úplne iné. Som zvyknutý pohybovať sa v televízii pred kamerou, lenže nie vo veciach, ktoré neviem robiť. Odtancovať quickstep alebo sambu pred 400 ľuďmi, keď ju trénujem pár týždňov, a teda ju nemôžem tancovať dobre, to je veľké vykročenie z mojej komfortnej zóny.

Vďaka tomu mám teraz pocit, že to, čomu sa venujem pravidelne, je pre mňa úplná malina. Keď som odtancoval sambu, tak odmoderovať reláciu s 10 kandidátmi na prezidenta pre mňa nie je vôbec výzva. Nič horšie už z hľadiska tlaku a stresu nemôžem zažiť.

Vyzeráš, že Let's Dance si si užil. Počas pandémie si ľudia obľúbili všetky možné reality šou ako Survivor či Love Island. Nechal by si sa nahovoriť na takéto šou?

Tak pri tejto odpovedi by malo byť uvedené „veľký smiech“. Let’s Dance bola šou, na ktorej som sa chcel zúčastniť. Nepýtal som sa do nej, ale na 99 percent som vedel, že do nej pôjdem, ak sa to bude dať organizačne zvládnuť. Pri akejkoľvek inej šou si to neviem predstaviť.

Pýtam sa to preto, že si sa v minulosti vyjadril, ako veľmi sa ti z technickej stránky páči reality šou Farma.Do Farmy by som nešiel, ale baví ma, aké neuveriteľné krásy slovenskej krajiny tam ukazujú.

So Zuzanou radi cestujete. Hovoril si, že sa už tešíš na leto, lebo máš voľné víkendy a viac času. Chystáte sa cez leto vycestovať niekam do zahraničia a nechať myšlienky na prácu doma?

My sme so Zuzkou boli na svadobnej ceste ako dobrovoľníci v Nikarague, čo sme si užili a naučili sa kus španielčiny, takže teraz pôjdeme na výlet, ktorý sme odkladali cez koronu. Chystáme sa do Guatemaly a na Kostariku.