Gastroenterológ Kužela odpovedá na otázky o trávení: Škodí dlhé sedenie na WC? Môžem zapíjať ovocie vodou? Kam idú zadržané plyny?

Aj z tohto dôvodu je výhodnejšie vykonávať potrebu v drepe – keďže táto poloha je oveľa nepohodlnejšia, nenapadne ti pri nej vytiahnuť mobil a začať scrollovať na Instagrame. Skrátka urobíš, čo musíš, a budeš rád, že to máš za sebou.

Budem mať kŕče a bolesti brucha, ak zapijem čerešne vodou?

„Jedol si čerešne? Nesmieš aspoň hodinu piť, lebo ťa zduje!“ Aj tebe možno túto vetu opakovala mama každé leto. Z každej strany počúvame, že strašiakom je najmä kôstkové ovocie, ako čerešne, višne, marhule či broskyne. Mali by sme konzumáciu ovocia skutočne oddeľovať od pitia, pretože nám ináč hrozí plynatosť a bolesť brucha, alebo ide o ľudovú povedačku, ktorej ľudia z nejakého dôvodu uverili?

Gastroenterológ vysvetľuje, že toto tvrdenie vychádza z predpokladu, že ovocie obsahuje veľké množstvo cukru a kvasiniek a jeho kombinácia s vodou môže zriediť žalúdočné kyseliny. To potom vytvára priaznivé prostredie na prežitie kvasiniek a tiež produkciu alkoholu a oxidu uhličitého, teda bežnú príčinu hromadenia plynov v žalúdku a črevách (teda plynatosti).

Ladislav Kužela však zdôrazňuje, že je to mýtus, ktorému má väčšina tendenciu veriť. „Treba si uvedomiť, že aj po vypití vody zostáva pH žalúdka v rozmedzí 2 – 4, čo neprospieva rastu kvasiniek, čiže sa nepomnožia a nespôsobia plynatosť.“

Pravdou je, že ovocie môže spôsobiť plynatosť, ale nie preto, že ho zapijeme vodou. „Ide o to, že keď denne jete veľa ovocia, existuje aj väčšia šanca, že črevné baktérie budú produkovať viac oxidu uhličitého. Dobrou správou je, že črevo môžete na väčší príjem ovocia natrénovať a nebude vám tak spôsobovať plynatosť,“ uzatvára expert.

Je v poriadku, ak počas jedenia pijem vodu?

Niekto ti povie, že zapíjanie každého hltu vodou pomáha s trávením, iný sa vody nedotkne aj hodinu pred jedlom a po ňom. Veľmi často prevláda názor, že „zapíjanie“ jedla nám škodí, pretože voda oslabuje a zrieďuje žalúdočné šťavy, prípadne že zhoršuje trávenie, pretože potravu „vyháňa“ z tráviaceho traktu turborýchlosťou.

Expert tvrdí, že pitie vody počas jedla (alebo po jedle) v skutočnosti pomáha lepšie rozkladať a spracovávať jedlo, a to už vo fáze prežúvania, keďže zmäkčuje jedlo.

Kužela podotýka, že táto životne dôležitá tekutina je pre dobré zdravie mimoriadne významná. „Vďaka nej vaše telo dokáže prijať a absorbovať živiny. Voda zároveň zjemňuje stolicu, čo pomáha predchádzať zápche.“

Ak by aj voda nejakým spôsobom interagovala s tráviacimi šťavami, šlo by o veľmi krátky a dočasný stav. Trávenie potravy totiž trvá od 24 do 72 hodín, pričom voda sa v žalúdku vstrebe do 20 minút. „Aj keby ste mali žalúdok plný vody, nezasahovalo by vám to do trávenia. Tráviace enzýmy sa naviažu na častice jedla bez ohľadu na prítomnosť iných tekutín,“ povedala pre The Washington Post členka správnej rady Americkej gastroenterologickej asociácie.

Ďalšou výhodou pitia vody pred jedlom a počas neho je, že zaberá miesto v žalúdku a rýchlejšie navodzuje pocit sýtosti, čo potvrdili mnohé štúdie. Pravidelný pitný režim je dôležitý aj pri chudnutí, keďže pomáha predchádzať pocitom „hladu zo smädu“. 

Môžem piť po jedle mlieko, respektíve kávu s mliekom?

Objednaj si v Taliansku kapučíno po obede a vyslúžiš si znepokojený až urazený pohľad čašníka. Taliani totiž veria, že mlieko v poobedňajších hodinách (a najmä po jedle) zaťažuje žalúdok.

Hovorí sa, že mliečne bielkoviny môžu spomaliť proces trávenia, pretože mlieko je v skutočnosti jedlo samo osebe. No podľa gastroenterológa ide o mýtus – ak nemáš problémy s trávením a lekári ti nezistili alergiu na mlieko, tvoj žalúdok si s ním bez problémov poradí.

Ani mlieko v kombinácii s kávou nám po jedle nemôže spôsobiť tráviace problémy: „Pokiaľ nemá niekto laktózovú intoleranciu alebo alergiu na bielkoviny kravského mlieka, bez obáv si môže dať po obede aj kapučíno.“

Kužela dodáva, že káva s mliekom je oveľa bohatšia na kalórie a živiny ako tá bez mlieka a nepotláča ani zdraviu prospešné antioxidanty obľúbeného čierneho moku. „Výsledky výskumu ukázali, že pridanie mlieka do kávy nemalo žiadny vplyv na biologickú dostupnosť polyfenolov, to znamená, že pridanie mlieka neovplyvnilo dobré vlastnosti kávy.“

Čo sa stane so zadržanými plynmi?

Každý z nás už bol zrejme situácii, keď potreboval uvoľniť vetry, no nebol na to práve vhodný čas. Táto prirodzená potreba tela je v spoločnosti neakceptovateľná a na prvom rande či pohovore by ťa zrejme okamžite diskvalifikovala (ak by tvoj spoločník nemal veľmi vyvinutý zmysel pre humor).

Občasné zadržiavanie plynov, samozrejme, neškodí. Ladislav Kužela vraví, že veľmi malá časť z nich sa vstrebe, no väčšina odíde buď jedným (konečník), alebo druhým (ústa) koncom von. Hoci netreba mať vážne obavy o zdravie, predstava, že tvoje zadržané plyny porušujú gravitáciu a vracajú sa opačným smerom, nie je práve romantická.

Doporučeno

Nutriční terapeutka: Tuňák v konzervě nemá skoro žádné těžké kovy, vepřové sádlo je lepší než kokosový olej (Rozhovor) 24. ledna 2022 v 9:30

Čo sa však stane, keď budeš zadržiavať plyny až príliš často? Môže ťa trápiť nepríjemné, až bolestivé nafukovanie či pálenie záhy. Niektoré výskumy naznačujú, že chronické zadržiavanie plynov môže viesť aj k vážnejším ochoreniam tráviaceho traktu. Nadmerná tvorba plynov môže zároveň signalizovať ochorenie či intoleranciu – ak máš pocit, že je to tvoj prípad, neostýchaj sa navštíviť svojho všeobecného lekára.

Čo sa stane, keď nepôjdem na WC, keď mi treba?

Podobne ako plyny, aj stolica sa raz za čas pýta von v tom najnevhodnejšom čase. Gastroenterológ však opäť vraví, že ak občas zadržíš veľkú potrebu, nič hrozné sa nestane.

„Hoci občasné zadržiavanie nie je škodlivé, u ľudí, ktorí to robia často, sa môže vyvinúť zápcha,“ upozorňuje. V tomto prípade spodná časť čreva absorbuje vodu zo stolice, ktorá sa hromadí v konečníku. Stolica je preto suchšia a tvrdšia, a teda je jej vylučovanie náročnejšie.

Štúdia z roku 2015 naznačuje, že dlhodobá prítomnosť stvrdnutej stolice môže zvýšiť množstvo baktérií v čreve a viesť až k zápalu, ktorý zvyšuje riziko rakoviny hrubého čreva. Výskum naznačuje aj súvislosť medzi zadržiavaním stolice a zápalom slepého čreva a hemoroidmi.

Akú farbu a tvar by mala mať zdravá stolica? Čo naznačuje, keď vyzerá inak, ako má?

Stolica vie o tvojom trávení a celkovom zdraví povedať veľmi veľa. V ideálnom prípade by nemala byť veľmi tvrdá ani príliš mäkká. Dobrou správou je, že na posúdenie jej kvality nemusíš robiť žiaden „dotykový test“, stačí sa len pozrieť.

„Ak je vaša stolica dobre tvarované ,polienko‘, ktoré nebolo príliš ťažké vytlačiť, zrejme je to správna konzistencia,“ tvrdí Kužela.

Čo sa týka farby, normálne stolica je vo všeobecnosti stredne hnedá až tmavohnedá. Je to preto, že obsahuje pigment nazývaný bilirubín, ktorý sa tvorí pri rozpade červených krviniek.

„Keď má stolica inú konzistenciu a farbu, zväčša to svedčí o zlom črevnom zdraví a je vhodné prekonzultovať to so svojím lekárom,“ upozorňuje odborník.

Čo všetko môže spôsobovať divné škvŕkanie v bruchu, ktoré nesúvisí s hladom?

Škvŕkanie, prelievanie, bublanie. Nie si hladný, ale tvoj žalúdok na seba neustále upozorňuje otravnými fanfárami. Čo sa to tam deje?

Expert vysvetľuje, že hlasné škvŕkanie v bruchu, ktoré nesúvisí s hladom, sa nazýva borborygmus. Vyskytuje sa počas normálneho trávenia, keď jedlo, tekutina a plyn prechádzajú črevami.

Kužela vraví, že črevné zvuky bez iných črevných príznakov sú normálne. „Zvyčajne nemajú žiadny špeciálny význam. Za určitých zdravotných okolností však hyperaktívne alebo, naopak, chýbajúce zvuky čriev môžu spôsobiť obavy.“

Napríklad hlasné zvuky čriev môžu spôsobiť niektoré stavy malabsorpcie, teda zlého vstrebávania živín. „K malabsorpcii dochádza, keď tenké črevo nedokáže dobre nevstrebávať živiny. Jedným z bežných príkladov sú črevné zvuky a plyny, ktoré sú spojené s intoleranciou laktózy.“

Môže nám uškodiť, ak budeme jesť priveľa mliečnych výrobkov?

Mliečne výrobky (a najmä tvaroh) sú bohatým zdrojom bielkovín. Tieto produkty preto s obľubou vyhľadávajú najmä športovci a aktívni ľudia, ktorí sa venujú silovému tréningu. Niektorí bez problémov zjedia aj viac ako pol kila tvarohu denne – je to zdravé?

Expert podotýka, že príliš veľa všetkého je pre nás zlé. „Konzumácia príliš veľkého množstva mliečnych výrobkov môže spôsobiť nevoľnosť, bolesti žalúdka a hnačku, a to aj vtedy, keď nemáte intoleranciu laktózy. Pitie alebo konzumácia príliš veľkého množstva mliečnych výrobkov príliš rýchlo môže zase spôsobiť vracanie, pretože vaše telo ich nedokáže dostatočne rýchlo spracovať a stráviť.“

Koľko tvarohu či mlieka je už priveľa, vo všeobecnosti povedať nevieme. Závisí to od tvojho zdravotného stavu, výšky, váhy a mnohých ďalších faktorov. Ako pri všetkom, aj v tomto prípade platí, že ak máš vyváženú stravu (teda konzumuješ dostatok vitamínov, vlákniny, komplexných sacharidov, bielkovín aj zdravých tukov) a konzumácia mliečnych produktov ti nespôsobuje problémy, niet dôvodu sa strachovať.

Ani opačný extrém – vynechávanie mliečnych výrobkov – nie je zdravý. Výskum preukázal, že syrom, mlieku, tvarohom a jogurtom vďačíme za pevnejšie kosti a nižšie riziko vzniku srdcovocievnych ochorení. 

Poruchy trávenia a chronické tráviace ťažkosti sa týkajú len ľudí, ktorí sa zle stravujú. Mýtus alebo fakt?

O ochoreniach tráviaceho traktu sa zvykne hovoriť predovšetkým v súvislosti s nezdravou stravou, pitím alkoholu, fajčením či rôznymi alergiami. Odborník Ladislav Kužela však vraví, že postihnúť môžu každého, aj úplne zdravého človeka.

Poruchy tráviaceho traktu u zdravých ľudí môžu súvisieť napríklad s nedostatkom pohybu a spánku, no strašiakom je aj zvýšený stres. 

Bežnou príčinou tráviacich ťažkostí je aj baktéria Helicobacter pylori, ktorá dokonca patrí medzi najčastejšie infekcie v ľudskom tele. Stáva sa, že nespôsobuje žiadne problémy, a tak veľa ľudí ani netuší, že ju má. V tomto prípade je však ideálne mať „šťastie“ na príznaky (nadúvanie, hnačky, zápchy, bolesť v bruchu...), keďže neliečený helikobakter môže viesť až k žalúdočných vredom. 

Čoraz častejším problémom je aj syndróm dráždivého čreva (IBS), ktorý ešte aj dnes pre lekárov tak trochu záhadou. Ide o chronické ochorenie, pri ktorom sa narušia spojenia medzi črevnými bunkami. Postihuje päť až dvadsať percent celkovej populácie. Pacientov s IBS trápia buď veľmi časté zápchy, alebo hnačky.

Tento syndróm môže vyvolať nadužívanie niektorých liekov, ale napríklad aj dlhodobý stres, dôsledkom ktorého v črevách prevážia zlé mikróby nad tými dobrými. Pri liečbe tohto syndrómu zvyčajne jeden špecialista nestačí – najefektívnejšou sa ukázala spolupráca výživového poradcu, fyzioterapeuta a psychológa.