Toto je najjedovatejší pavúk, ktorý žije na Slovensku. Má veľké červené hryzadlá, ktorými dokáže prehryznúť kožu, hovorí expert

Ak sa na Slovensku vyskytne pohryznutie pradiarkou pestrou, titulky v médiách zvyknú hlásať, že hrýzol najjedovatejší pavúk, ktorý žije na našom území. My sme preto od odborníka chceli vedieť, či sa pradiarka dá naozaj označiť za pavúka, ktorého jed svojou silou porazí všetky ostatné pavúky u nás.

„Ťažko povedať, či je najjedovatejším pavúkom na Slovensku, lebo žiadny konkrétny rebríček neexistuje. Spomedzi približne tisícky druhov pavúkov, ktoré u nás žijú, je väčšina taká drobná, že svojimi chelicerami alias hryzadlami nedokáže prehryznúť ľudskú kožu,“ hovorí Purgat so slovami, že pre zdravie človeka preto tieto pavúky nepredstavujú nebezpečenstvo.

Pradiarka pestrá si svoju povesť najjedovatejšieho pavúka vyslúžila práve vďaka hryzadlám, ktoré po pohryznutí a vpravení jedu do tela vedia spôsobiť výraznú bolesť. „Tým, že tento druh je veľký, dokáže prehryznúť ľudskú kožu a vpraviť jed do tela človeka. Nejde však o uhryznutie, ktoré by malo závažné následky, v podstate sa väčšinou obmedzuje na lokálne príznaky,“ hovorí.

Purgat prirovnáva pohryznutie pradiarkou k bodnutiu hmyzom ako včela, osa či sršeň. „Medzi hlavné príznaky patria bolesť, svrbenie, pálenie, opuch či začervenanie. Zriedkakedy sa objavujú systémové príznaky ako nevoľnosť, bolesť hlavy alebo vracanie. V rámci celej Európy nikdy po uhryznutí týmto pavúkom nebolo zaznamenané žiadne úmrtie,“ uzatvára odborník.

Pradiarku pestrú neodporúča v žiadnom prípade chytať do rúk, ani ak ju chceš premiestniť na bezpečnejšie miesto. „Často sa stáva, že tým, že pobehujú naokolo po tráve, človek ju môže pritlačiť kusom oblečenia, pradiarka vbehne do rukáva a defenzívne toho človeka pohryzie. Ale na ľudí inak bežne neútočia,“ vysvetľuje.

Mladé dievča pohrýzla pradiarka aj cez hrubú ponožku

Odborník Pavol Purgat hovorí, že výskyt pradiarky pestrej bol u nás prvýkrát zaznamenaný v 70. rokoch minulého storočia. „Je to u nás v podstate dosť bežný druh,“ konštatuje. Podľa Purgata sa pradiarka na Slovensku mohla vyskytovať už dlhšie, pred päťdesiatimi rokmi ju len prvýkrát našli a odchytili, „keďže arachnológov u nás nebolo príliš veľa“.

Národné toxikologické informačné centrum na svojom webe opisuje dva významné prípady pohryznutia pradiarkou. V obidvoch prípadoch musela pohryznutá osoba vyhľadať lekársku pomoc. Odborník pritom upozorňuje, že „prípady uhryznutia sú väčšinou veľmi zriedkavé a na Slovensku by sa za rok dali spočítať na prstoch jednej ruky“.

Prvé pohryznutie utrpela 52-ročná pacientka, ktorú pavúk hryzol do prostredníka a ukazováka pravej ruky. 

„Prsty výrazne opuchli, pacientka udávala prudkú bolesť v mieste uhryznutia. Napriek bolesti pacientka vyhľadala lekárske ošetrenie až 24 hodín po udalosti. Pri vyšetrení udávala sťažené dýchanie, rozšírenie bolesti aj na pravú dolnú končatinu a zvýšenie telesnej teploty o 2 stupne,“ píše sa na webe. Jej stav sa zlepšil po podaní injekcie magnézia a opakovaných studených obkladoch, no hospitalizáciu sama odmietla.

V prípade druhého pohryznutia natrafilo na pavúka 13-ročné dievča. „Pavúk dievča uhryzol do pravej nohy, asi 5 centimetrov nad oblasťou členka. Ranku tvorili dva krvavé vpichy vzdialené od seba 3,5 milimetra. Rana nebola opuchnutá,“ píše NTIC. Matka dcéru vzala k lekárovi až večer, keď pavúka našla na vnútornej strane nohavíc. Samotné pohryznutie si dievča ani nevšimlo, prekvapivé bolo, že pavúk pacientku uhryzol „cez hrubé ponožky“.

S anglickým trávnikom v záhrade sa pradiarky netreba báť

Odborník upokojuje verejnosť tým, že pradiarky sa nevyskytujú vnútri budov ani domov. „Nevyskytuje sa vnútri budov, pretože zvyčajne žije veľmi skryto. Robia si zámotky v tráve – musí to byť vysoká a nekosená tráva –, kde dospelé samice neustále zostávajú vnútri v zámotku a von vychádzajú výlučne v noci na lov potravy,“ vysvetľuje Purgat.

Práve v tomto čase sú pradiarky najaktívnejšie, pretože podľa odborníka sa s nimi môžeš najčastejšie stretnúť v strede leta – „od konca júna do augusta, až začiatku septembra“.

„Keď samce dospejú, tak sa vyberajú hľadať samicu. Vtedy samec vylezie, behá po povrchu trávnatého porastu, kde žije, a preto si ho človek môže nechtiac zavliecť domov na odeve. Prípadne sa môže stať, že ak má človek v blízkosti domu nekosené porasty, pavúk môže náhodne vbehnúť dnu cez okno a dostane sa do ľudského príbytku,“ konštatuje odborník.

Tento druh pavúka obľubuje opustené pozemky a lúky, ktoré zostávajú nedotknuté a nekosené. Svojím príbytkom je viazaný vyslovene na vysoké trávnaté porasty. „Stavia si typické hniezdo v trsoch trávy, je preto viazaný na zarastené periférie miest a predhorí,“ objasňuje Purgat. 

„Pradiarka je viazaná prevažne na jeden druh trávy, ktorá si vytvára veľké metliny. Metlina je ako klas na obilí. Keď rozkvitne, predstavuje ideálne miesto, kde si pradiarka vytvára svoje zámotky,“ hovorí odborník s tým, že ak máš doma v záhrade anglický trávniček, tak nie je šanca, že by sa u teba pradiarka vyskytovala.

Na rozširovanie pavúkov po Slovensku vplýva aj klimatická zmena

Na rozširovanie druhov pavúkov, ktoré sa vyskytujú na území Slovenska, podľa Pavla Purgata vplýva aj klimatická zmena. Nejde však o jediný faktor, ktorý ovplyvňuje, odkiaľ a kam sa pavúky presúvajú. Podľa neho sa pavúky postupne zvyknú posúvať severnejšie.

„Nie je preukázateľné, že rozširovanie rôznych druhov pavúkov na území Slovenska spôsobuje len klimatická zmena. Môže to byť dôsledok klimatickej zmeny, ale prispieva k tomu aj fenomén opúšťania pozemkov, ktoré potom zarastajú, tie plochy sa nemanažujú a výskyt pradiarky narastá,“ zamýšľa sa.

„Z uplynulých rokov máme z krajín ako Chorvátsko či Taliansko niekoľko nálezov stredomorských druhov pavúkov, ktoré prenikajú na naše územie. To môže byť dôsledok otepľovania, ale aj následok transportu tovarov či transportu z dovoleniek,“ vysvetľuje.

Klimatické zmeny podľa všetkého môžu zohrať úlohu akcelerátora výraznejšieho presunu pavúkov naprieč Európou, čo zasahuje aj Slovensko, no vstupuje do toho viac faktorov, ktoré napokon rozhodujú o tom, či sa napríklad stredomorské druhy pavúkov budú v budúcnosti častejšie vyskytovať na území Slovenska.