Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Jake mi dôveroval natoľko, že mi požičal svoje špeciálne SUV. Bolo to prvé auto, ktoré som v živote šoféroval, prezrádza v rozhovore slovenský filmár Roman Kelemen.
„Jake mi dôveruje, ale tú dôveru som si musel získať. On ma nepoznal, nevedel, kto som. Najprv si ťa čekuje a analyzuje. Jeho hlava funguje ako nejaký extrémny počítač. Videl, že každý deň makám, a keď som mu potom pustil výsledok, tak sa mu to veľmi páčilo. On vníma pracovitých ľudí a veľmi si ich váži,“ prezrádza Roman, prezývaný Kelo.
Roman Kelemen je špičkový slovenský filmár a nový člen najužšieho tímu, ktorý spolupracuje s jedným z najznámejších svetových youtuberov Jakom Paulom. Pre americkú hviezdu pracuje ako dvorný strihač. Okrem toho však stál aj za významnými slovenskými projektmi, ako napríklad dokumentom o Rytmusovi s názvom Tempos alebo The Sailor, ktorý v USA vyhral cenu za najlepší dokumentárny film.
V rozhovore sa dozvieš, prečo po príchode do Jakovej vily v Portoriku zostal sám, ako vyzeralo ich prvé stretnutie, ako oddychoval v Jakovom špeciálne upravenom aute, aký je Jake v súkromí, koľko Jake platí zamestnancom, ako vyzeral jeho bežný deň v Portoriku, čo mu na videá povedal šéfkuchár Conora McGregora alebo aj to, prečo si s Jakom za tri mesiace neurobil žiadnu fotku.
Zdroj: Refresher/Jakub Ondejka
V Refresheri ti pravidelne prinášame rozhovory s úspešnými a inšpiratívnymi Slovákmi, ktorí sa presadili v zahraničí. Ak chceš podporiť naše úsilie neustále skvalitňovať obsah a získať neobmedzený prístup k článkom, pridaj sa do klubu Refresher+.
Je ťažké dostať sa do tímu Jaka Paula?
Myslím si, že dosť ťažké. Na takúto príležitosť čakajú tisícky strihačov a kameramanov z celého sveta. Aj Jon (Jon Marianek, aktuálny brand a content manager Jaka Paula pochádzajúci z Česka, pozn. red.) mi povedal, že dostať sa do jeho úzkej blízkosti je takmer nemožné. Musíš byť veľmi dobrý v tom, čo robíš, a ani to veľakrát nestačí.
Teba si však spočiatku vybral Jon, ktorý vtedy hľadal strihača.
Áno, vyhlásil výzvu, do ktorej sa prihlásil výber približne tritisíc strihačov z Česka a zo Slovenska. Z nich si chcel Jon vybrať jedného pre svoj kanál. Nakoniec sa mu najviac páčil môj edit a len tak medzi rečou spomenul, že aj Jake hľadá strihača, tak ma k nemu rovno dohodil. Bola to v podstate úplná náhoda.
Priletel som do Portorika a zostal som v Jakovej vile sám. Pocity boli strašne zvláštne. Stále som nemohol uveriť tomu, že sa to fakt deje.
Ako si na to reagoval?
Zostal som chvíľu ticho, pretože som nevedel, ako na to reagovať. Absolútne som to nečakal. Opýtal sa ma, či by som za nimi mohol priletieť do Portorika, a ja som neváhal. Povedal som, že kedykoľvek. Pokojne aj na druhý deň.
Ale tá komunikácia s nimi je pomerne netradičná, hocikedy mi neodpísali aj niekoľko týždňov, keďže riešia milión iných a prioritnejších vecí, takže ja som si spočiatku poriadne ani nebol istý, či to vôbec platí. Čakal som len na to, kedy príde odpoveď, že môžem priletieť.
Zdroj: archív Romana Kelemena
Priletel si do Portorika a zostal si vo vile sám, pretože celý tím práve vtedy odišiel do New Yorku. Aký to bol pocit byť vo vile Jaka Paula úplne sám?
Pocity boli strašne zvláštne. Stále som nemohol uveriť tomu, že sa to fakt deje. Ja som bol ubytovaný v menšej samostatnej vile vedľa hlavnej vily, kde býva Jake. Tam som však chodil prakticky každý deň. Pracoval som v strižni, pod ktorou sa nachádza fitko, a k Jakovi sme si chodili hlavne oddýchnuť, pozrieť si NBA, filmy. Jeho kuchár nám tam varil, skrátka sa tam chodilo felliť. A keď Jake odišiel, strihal som uňho doma, lebo tam bol lepší internet.
Zo šoférovania Jakovho auta som mal brutálny strach. To bolo obrovské a drahé SUV, v ničom podobnom som predtým nikdy nesedel. Povedal som, že sa radšej budem voziť na golfovom vozíku, ale ten sa pokazil, takže som sa musel prispôsobiť.
Celú vilu si mal teda pre seba.
V podstate áno, hoci ja som sa hlavne sústredil na ten strih, no občas som tak precitol a uvedomil si, že kde vlastne som, že vedľa mňa leží pes Jaka Paula a že mám k dispozícii celú jeho vilu. Bol to zaujímavý pocit.
Zdroj: archív Romana Kelemena
Ako vyzeralo vaše prvé stretnutie?
Prvé stretnutie bolo veľmi príjemné a kamarátske. Bolo to v jeho posilňovni v Portoriku, kde má svoj tréningový kemp a kde sa pripravuje na boxerské zápasy. Prišiel som za ním a myslel som si, že sa budeme rozprávať o práci, ale len sme si podali ruky, privítal ma, dali sme nejaký small talk, pustila sa hudba a všetci začali trénovať. Tak som začal cvičiť s nimi, aj keď som tam ani nemal veci na cvičenie. (smiech) Ale prispôsobil som sa.
Aký veľký je Jakov tím?
Ten hlavný tím najbližších ľudí tvorí približne desať členov a pozostáva zo strihača – mňa –, z brand a content manažéra Jona, hlavného manažéra, dvoch kameramanov, fotografa, šéfkuchára a trénerov. On má samostatných trénerov na box, na strečing, na meditovanie a podobne.
Prvé auto, ktoré si šoféroval po tom, čo ti dali vodičák, bola práve Jakova špeciálne upravená Toyota Tacoma. Nemal si z toho strach?
Mal som brutálny strach. (smiech) To bolo obrovské a drahé auto, v ničom podobnom som predtým nikdy nesedel. Najprv som sa mu snažil vyhýbať. Povedal som, že sa radšej budem voziť na golfovom vozítu, ale ten sa pokazil, takže som sa musel prispôsobiť. Skočil som do toho ako do vody a naučil som sa plávať.
Zdroj: archív Romana Kelemena
Bol aj nejaký škrabanec?
Našťastie nie. Paradoxne sa mi s ním po čase šoférovalo veľmi dobre, pretože má veľké kolesá, takže ani necítiš, keď je krivý terén alebo nejaké diery na ceste. A navyše malo brutálny zvukový systém, takže som v ňom hocikedy len tak polhodinu sedel na parkovisku a počúval Cigánsky sen. (smiech)
Jake si ťa čekuje a analyzuje. Jeho hlava funguje ako nejaký extrémny počítač.
Zdroj: Youtube/Jake Paul
Asi je medzi vami veľká dôvera...
Teraz už áno, ale musel som si ju získať, pretože on ma nepoznal, nevedel, kto som. On si ťa čekuje a analyzuje. Jeho hlava funguje ako nejaký extrémny počítač. Spočiatku si ma zavolal len v rámci skúšobného procesu a poriadne ani nevedeli, čo chcú robiť, tak som si to zobral do vlastnej réžie. Jake videl, že každý deň makám, a keď som mu potom pustil výsledok, tak sa mu to veľmi páčilo a odvtedy si ma začal ceniť o to viac. On vníma pracovitých ľudí a veľmi si ich váži.
V čom ťa Jake prekvapil po tom, čo si ho spoznal? Aký je v súkromí?
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Koľko Jake platí zamestnancom.
Ako vyzeral Romanov bežný deň v Portoriku.
Ktoré hviezdy stretol.
Čo mu na videá povedal šéfkuchár Conora McGregora.
Či sa pracuje lepšie s Rytmusom alebo s Jakom Paulom.
Akú významnú svetovú cenu vyhral s dokumentárnym filmom.
Prečo si s Jakom za tri mesiace neurobil žiadnu fotku.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Najviac ma prekvapilo to, že je to úplne normálny chalan. Vôbec mu nepreplo zo slávy ani nemá žiadne veľké maniere.
Najväčší paradox je, že aj keď som stretol množstvo ľudí z toho prostredia, tak som ani netušil, že je to niekto známy. Až keď som si ich pozeral na Instagrame, zistil som, že majú státisíce až milióny sledovateľov.
Ale zato na sociálnych sieťach sa často správa arogantne a vysmieva sa niektorým známym osobnostiam. Je to teda len póza?
Nie je to póza, skôr spôsobom komunikácie, ktorá na sociálnych sieťach dokáže zaujať. On si takto len robí svoj marketing a evidentne mu to funguje. To, že si tak „dovoľuje“ napríklad teraz v rámci svojej boxerskej cesty, môže na druhej strane motivovať mladých, že všetko je možné, len treba makať. Lebo to makanie tam on má za každým trash-talkom dosť zásadné a to ľudia často nevidia.
Otvorila ti táto skúsenosť dvere do svetového šoubiznisu? Stretol si sa vďaka tomu s nejakými svetovými celebritami?
Na tom si ani nezakladám. Ja som sa tam neprišiel zabávať, chodiť na párty a spoznávať sa s celebritami, ale využiť ten čas pri Jakovi čo najefektívnejšie, aby som čo najviac zamakal a ukázal, čo je vo mne. Pre mňa je to nesympatické, keď sa niekto chce po takýchto ľuďoch len zviezť a dostať sa medzi smotánku. A myslím si, že toto si na mne Jake v konečnom dôsledku možno aj cenil. Ja s ním napríklad doteraz nemám žiadnu fotku, aj keď som bol pri ňom tri mesiace.
Zdroj: archív Romana Kelemena
Ani jednu?
Nie, ja si až tak nejdem tieto instagramové hry na lajky, prezdieľavačky, zbieranie followerov a chválenie, s kým sa poznám.
Ale určite si už stretol nejaké hviezdy.
Najväčší paradox je, že aj keď som stretol množstvo ľudí z toho prostredia, tak ja som ani netušil, že je to niekto známy. Až keď som si ich pozeral na Instagrame, zistil som, že majú státisíce až milióny sledovateľov. (smiech) Ale tak stretol som sa napríklad s Loganom (starší brat Jaka Paula, pozn. red.), ich frajerkami, čo sú tiež miliónové influencerky, alebo so šéfkuchárom Conora McGregora, ktorý mi povedal, že sa mu strašne páčia moje videá.
On je aj Loganov šéfkuchár, však?
Áno.
Niektoré večery som sa v Portoriku po strihaní pre Jaka ešte snažil venovať škole. Do toho všetkého totiž píšem aj dizertačnú prácu na VŠMU.
To je celkom paradox vzhľadom na to, že Loganovci sa s Conorom nemajú radi a Jake si s ním pravidelne vymieňal trash-talky.
Áno, v tomto kontexte je to dosť vtipné. Ja som bol z toho tiež prekvapený. Ale to len svedčí o tom, aký je ten šéfkuchár dobrý a že osobné spory idú v takomto prípade bokom.
Jake sa rád a často prezentuje tučnými sumami peňazí. Koľko teda platí svojim zamestnancom?
Nechcem hovoriť žiadne konkrétne sumy, ani neviem, komu by takáto informácia pomohla, ale môžem povedať, že je tá práca dobre ohodnotená. Určite lepšie ako kdekoľvek v Česku a na Slovensku v rámci tejto brandže.
Zdroj: archív Romana Kelemena
Ako vyzeral tvoj bežný pracovný deň v Portoriku?
Chalani z tímu majú strašne posunutý režim, vstávajú poobede a spať chodia nadránom. Ja som to však takto nehrotil. Vstal som okolo desiatej, šiel si zabehať na pláž, okúpal som sa, vrátil som sa k Jakovi domov, tam ma čakalo zabalené jedlo od jeho šéfkuchára, keďže aj on ešte spal, zobral som si jedlo a šiel som strihať. Strihal som celý deň, večer som si dal posilku a potom sme chillovali. A takto každý deň. Niektoré večery som sa ešte navyše snažil venovať škole, keďže píšem dizertačnú prácu.
Ty si doktorand?
Áno, na VŠMU.
Takže popritom všetkom ešte stíhaš učiť študentov na VŠMU a robiť si tam dizertačku...
Snažím sa. Mávam aj samostatné hodiny o filmoch a analýzach. Akurát som ešte študentom hodnotil bakalárske práce. Môj odbor je strihová a zvuková skladba. Ale dá sa to stíhať, keďže sa tomu môžem venovať aj dištančne.
Dokument Tempos, ktorý sme natočili pre Rytmusa, sme dostali aj na Netflix. Bol to pre mňa splnený sen.
Takže si prednášal aj od Jaka z obývačky?
To som zas nechcel, nechválil som sa s tým. Moji študenti ani nevedeli, že uňho som. Vedeli to len moji najbližší ľudia. Väčšina sa to dozvedela až po tom, čo so mnou vydal video Jon (Marianek, pozn. red.).
Mnoho ľudí to o tebe možno ani nevie, ale ešte predtým, než si sa dostal k Jakovi, si stál za veľkými projektmi na Slovensku. Ten najväčší je asi dokumentárny film Tempos pre Rytmusa.
Určite je to jeden z najväčších projektov, ktoré som mal na starosti. Predsa len, išlo o dlhometrážny dokument. Ja som bol jeho strihač a jeden z troch režisérov filmu. Bol to pre mňa aj taký malý splnený sen, keďže sme to dostali aj na Netflix. A druhý pre mňa veľmi významný film bol The Sailor, ktorý bol zas žánrovo úplne iný.
Tempos bol skôr komerčný, zatiaľ čo The Sailor je pomalší a odlišoval sa aj rozprávaním. V USA sme s ním vyhrali hlavnú cenu v kategórii celovečerný dokumentárny film na prestížnom festivale Flickers Rhode Island.
Zdroj: archív Romana Kelemena
S kým sa lepšie spolupracuje – s Rytmusom alebo s Jakom Paulom?
(smiech) V niečom sú si veľmi podobní, napríklad mentalitou a vnútorným zápalom. Pre oboch sa mi dobre robí, pretože obaja to robia poctivo a s obomi mám dobrý vzťah – s Paťom som aj viackrát volal, kým som bol v Portoriku. Obidvaja majú niečo do seba a oboch veľmi rešpektujem.
Je ten luxus u Jaka na sociálnych sieťach skutočný? Naozaj žijete vo vilách a vozíte sa v superluxusných autách, ako to je prezentované v jeho videách?
Je to odraz toho, čo oni žijú. Nič neprikrášľujú. Je to šialené, ale je to tak.
Som presvedčený, že Jake raz príde do Česka. Oni evidujú, že ľudia ho tu majú radi a že tu má svoj fanklub.
Bolo ťažké zvykať si na realitu po tom, čo si sa vrátil na Slovensko?
Tak bola to facka. Samozrejme, že je to veľký rozdiel, ale ja až tak nelipnem na materiálnych veciach, takže som spokojný aj tu.
Jon naučil Jaka české slovo „chleba“, ktoré teraz medzi sebou stále používajú. Naučil si ho aj ty nejaké slovenské?
Zatiaľ žiadne, ani mi to popravde nenapadlo. Oni Slovensko veľmi nepoznajú, skôr evidujú Česko. Keď som im hovoril o Slovensku, tak sa vedeli orientovať aspoň približne podľa okolitých väčších krajín.
Zdroj: archív Romana Kelemena
Jon chcel Jaka zobrať do Prahy. Myslíš, že by niekedy prišiel do Česka alebo na Slovensko?
Určite sa niečo také stane, ale neviem kedy. Jake aj podľa Jonových videní vníma, že v Česku a na Slovensku má svoju fanúšikovskú základňu. Som presvedčený, že sem raz príde.
Prednedávnom som bol v Portugalsku, kde som ráno strihal, čo bolo treba, a potom som šiel na surf. Je to dream job.
Aktuálne pre Jaka pracuješ na diaľku. Ako teraz prebieha vaša spolupráca?
Musel som odísť, pretože sa mi skončili trojmesačné víza. Ale mám so sebou disky s kvantom materiálu a k tomu mi ešte posielajú ďalší materiál. Funguje to aj takto na diaľku. Pokiaľ máš dobrý internet, môžeš pracovať odkiaľkoľvek. Napríklad prednedávnom som bol surfovať v Portugalsku, kde som ráno strihal, čo bolo treba, a potom som šiel na surf. Je to dream job. Ale opäť sa za nimi vrátim, sú v pláne totiž veľké projekty, o ktorých však zatiaľ nemôžem nič hovoriť.
Kedy sa za ním opäť vraciaš?
Keď ma bude potrebovať. Zatiaľ máme stanovený dátum na prelome decembra a januára na jeden z tých väčších projektov a ešte možno v septembri alebo októbri, ak ma bude potrebovať. Ale zatiaľ sa nám pracuje skvele aj na diaľku. Hlavne si uňho musíš zvyknúť na to, že všetko je veľmi spontánne a nič nie je exaktne stanovené. Musíš byť flexibilný a pripravený zo dňa na deň letieť kamkoľvek na svete.